Lex Pfizer v krajine voľnosti a rovnosti

„Boj proti sektárskej aberácii“ je oficiálne namierený proti tomu druhu guruov, ktorí odrádzajú svojich verných napríklad od chemoterapie. A to s prísľubom, že popíjanie cesnakovej šťavy, kloktanie dechtu či rituálny styk s Majstrom budú mať zhodné, teda vlastne úplne opačné, skrátka pre zdravie omnoho prospešnejšie účinky než „terapia založená na súčasnom vedeckom poznaní“, ktorým sa norma zaštiťuje. Kto práve zbystril, nestrávil posledné roky na samotke, v paralelnom vesmíre alebo v kóme.

Problém so „súčasným vedeckým poznaním“ zasadeným do úlohy politickej inštitúcie, samozrejme, odkryl covid, respektíve proticovidové opatrenia, pri ktorých výrobe i aplikácii sa z „Vedy“ s veľkým V stali modla aj obušok. Francúzska administratíva sa opäť vydáva cestou lekárskeho paternalizmu: v občanoch vidí nesvojprávne deti, ktorým by nemalo byť dovolené robiť vlastné – a pokojne bláznivé – rozhodnutia. Ale „moje telo, moja voľba“ tam zrejme platí len pre interrupcie.

Prichádza logická otázka, ako by sa zákon dotkol kritikov mRNA vakcín, ale napokon aj lockdownov, rúšok, rozostupov, krutej sociálnej izolácie detí a všetkých tých ďalších čísel podareného cirkusu, v ktorom ale dosť ľudí účinkovať nechcelo a ktorého program aj realizácia stále uniká zhodnoteniu. Dotkol by sa ich zásadne.

„Heretici“, ktorí by ostatných vyprovokovali „na opustenie terapeutického alebo profylaktického lekárskeho ošetrenia alebo sa ho zdržali“, by totiž mohli dostať pokutu až do výšky 45-tisíc eur alebo tri roky väzenia. Zamýšľaná norma sa už prezýva lex Pfizer. Hodnotili by francúzske súdy osobné skúsenosti s poškodením po covidovej vakcíne zdieľanej na sociálnych sieťach ako „sektársku provokáciu“? Osobne by som sa to dozvedela iba veľmi nerada.