Keďže bitcoin je decentralizovaná kryptomena, musí existovať decentralizovaný spôsob distribúcie nových mincí. A keďže treba zároveň potvrdzovať transakcie, neznámy autor bitcoinu vystupujúci pod pseudonymom Satoshi Nakamoto tieto dve veci spojil. Nové mince vznikajú ako odmena za potvrdenie transakcií. K ním sieť pridá transakčné poplatky za potvrdené transakcie a takto spočítaná odmena pripadne ťažiarovi, ktorý potvrdenie zabezpečí.
Keďže bitcoinov je konečné množstvo 21 miliónov, tak odmena každé štyri roky klesá, aby sa ich počet dostal na toto číslo. Po spustení siete vznikalo 50 bitcoinov v každom bloku, teda každých zhruba desať minút. Za deň sa tak vyťažilo 7 200 nových mincí. Už máme za sebou tri halvingy a tento rok v apríli nás čaká štvrtý. Momentálna odmena je 6,25 bitcoinu za blok, respektíve 900 nových mincí za deň. Táto odmena klesne okolo 20. apríla na 3,125 bitcoinu za blok, respektíve 450 nových mincí za deň.
S halvingom sú spojené aj rôzne povery, ktoré predstavujú sebanaplňujúce proroctvá. Keďže ťažba bitcoinu je odvetvie s veľkou konkurenciou, marže sú pomerne nízke (väčšinou do 20 percent). K hlavným nákladom patrí ťažiarsky hardvér, chladenie a elektrická energia. Ťažiari teda veľkú časť vyťažených mincí predávajú na pokrytie nákladov. Pri súčasných cenách tak ťažba vyprodukuje bitcoiny v hodnote približne 50 miliónov eur denne.
Nákladová povera
Pri halvingu existujú povery dvoch typov – nákladová a dopytová.
Tá nákladová hovorí o tom, že ak klesne odmena na polovicu, teda z 900 bitcoinov a 50 miliónov eur denne sa stane 450 bitcoinov a 25 miliónov eur denne, musí sa niečo stať s cenou. Najmä preto, že ťažiari nemôžu bitcoiny predávať pod náklady a pri marži nižšej ako polovica by boli stratoví. Ťažiar teda bude jednoducho na bitcoinoch sedieť a pod hodnotu, ktorú potrebuje na pokrytie nákladov, ich nepredá.
Táto povera je nesprávna, pretože stále má možnosť znížiť náklady tak, že vypne zariadenie, ktoré mu nevyprodukuje peniaze ani na elektrinu, ktorú minie. Je to skutočne tak, že počet ťažiarov (respektíve výkon, ktorý poskytujú), ktorí si rozdeľujú odmenu, sa prispôsobí cene, nie opačne. Ak bitcoin príliš padne, pre mnohých ťažiarov sa stane ťažba nerentabilná a svoju prevádzku vypnú a stroje predajú na sekundárnom trhu alebo odložia do skladu.
Dopytová povera
Dopytová povera hovorí o tom, že vyťažené bitcoiny nestíhajú pokrývať stúpajúci dopyt. Je tiež nesprávna. Napríklad 29. februára 2024 sa za 24 hodín zobchodovalo 1 091 000 bitcoinov. A aj to len na verejných burzách, ktoré tvoria podľa odhadov menej ako polovicu všetkých obchodov.
Za rok momentálne vznikne 328 500 bitcoinov. To znamená, že všetky mince, ktoré sa (v predhalvingových odmenách) vyťažia za rok, sa zobchodovali na burze za niečo vyše sedem hodín. Novovyťažené bitcoiny tak predstavujú 0,08 percenta mincí, s ktorými sa obchoduje len na verejných burzách. Z pohľadu objemu je halving chyba v zaokrúhľovaní, ktorou sa netreba zaoberať.
Očakávania na trhu sú však silné a v súvislosti so schválením bitcoinových ETF aj halvingom sledujeme raketový nárast ceny tejto kryptomeny, ktorý atakuje doterajšie cenové stropy. Ak veľa ľudí verí príbehu, stane sa skutočnosťou.
Pre bitcoin je dobrou správou nielen to, že sa dostal medzi top 10 najhodnotnejších aktív na svete, ale aj to, že likvidita a zobchodovaný objem je taký vysoký, že je naozaj možné používať ho aj na väčšie obchody alebo sporenie vo väčšom. Aj bez toho, aby ste obchodom výrazne pohli cenou.