Problémom nie je pozastavenie zákona, ale spôsob, akým ho Ústavný súd odôvodnil. Porušil svoju niekoľko desaťročí trvajúcu kontinuitu v názore, že rozhodovať možno iba o zákone zverejnenom v Zbierke zákonov.
Dôvod v podobe nenapraviteľných následkov možno obstojí. Ale dvaja sudcovia ponúkajú odlišné stanovisko, v ktorom poukazujú na rýchlosť rozhodnutia, ktorá bola zrejme na úkor jeho kvality. Pozastavené boli ustanovenia, ktoré požadoval zapracovať nielen samotný Ústavný súd, ale aj Európsky súd pre ľudské práva.
Sudca Peter Straka vo svojom odlišnom stanovisku vo veci sp. zn. PL. ÚS 3/2024 hneď v úvode prezentuje výhradu, že sa nestotožňuje s väčšinou pléna Ústavného súdu o úplnom pozastavení účinnosti novely. Na rozdiel od väčšiny sa sudca Straka prikláňa k názoru, že hoci je jednoduchšie pozastaviť novelu celú, bolo potrebné preskúmať napadnutý predpis z hľadiska každého napádaného bodu, a venovať sa iba tým, ktoré skutočne prestavujú možné riziko neústavnosti už na prvý pohľad.
Procesná zložitosť celého procesu posudzovania novely by podľa sudcu nemala byť prekážkou, pretože v záujme ústavnosti je potrebné voliť vždy ten najmenej intenzívny postup, aj keď pôjde o postup zložitejší a značne komplikovanejší. Nevyčíta rozhodnutiu pozastavenie ako také, ale mal zvoliť komplikovanejšie riešenie výberu problematických ustanovení napr. o premlčaní. Pri pozastavovaní účinnosti je potrebné aplikovať princíp proporcionality a využívať tento inštitút len ako prostriedok ultima ratio. Sudca poukazuje na to, že všetky kľúčové obavy navrhovateľov bolo možné vtesnať do užšieho rámca a tomu prispôsobiť pozastavenie účinnosti.
Ústavný súd pozastavil aj vlastné nálezy
Pozastavenie celej novely znamená pozastavenie aj tých častí, ktoré Ústavný súd v minulosti pri predošlej úprave označil za protiústavné a požadoval od zákonodarcu ich nápravu. Ako príklad možno uviesť povinný trest prepadnutia majetku pri určitých trestných činoch.
Minulá úprava ukladala sudcom povinnosť zhabať celý, aj preukázateľne legálne nadobudnutý majetok odsúdeného, čo je z hľadiska ústavných práv už na prvý pohľad neprijateľné. Napriek tomu Ústavný súd nepozastavil účinnosť tohto ustanovenia pri jeho napadnutí zo strany poslancov, a trvalo mu viac ako dva roky, kým v tejto veci rozhodol.
Následne dnešná koalícia zapracovala tento nález Ústavného súdu do Trestného zákona spôsobom, ktorý je ústavné prijateľný a podľa požiadaviek Ústavného súdu. Ústavný súd pozastavením účinnosti celej novely pozastavil aj túto časť, a teda aj svoje vlastné rozhodnutie o potrebe nápravy protiprávneho stavu. Práve na takéto nedostatky poukazoval sudca Straka, keď hovoril o potrebe precíznejšieho prístupu k preskúmavaniu novely.
Vymenúva pritom ďalšie trestné činy, pri ktorých podľa jeho názoru nebolo adekvátne pozastavenie účinnosti, ako neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku alebo porušovanie priemyselných práv a porušovanie autorského práva a iné, ktorých zmena bola prínosom pre spoločnosť z hľadiska momentálne drakonicky nastavených trestných sadzieb.
Kvalitné zmeny súd zmietol zo stola rovnako
V odlišnom stanovisku sudca Straka vníma takýto prístup Ústavného súdu ako paradox, keď pozastavil dlho potrebné zmeny spoločenských pravidiel, na ktorých bola univerzálna zhoda. Hovorí o ustanoveniach o detencii a ochranných liečeniach, ktoré boli prakticky prevzaté z obsahu novely od bývalého ministra spravodlivosti Viliama Karasa, a už dlhé roky sú nevyhnutnou požiadavkou pri zaobchádzaní s psychicky labilnými a nebezpečnými páchateľmi.
Pozastavené boli aj ustanovenia o drogovej trestnej politike, ktoré zjemňovali zrejme najprísnejšie trestanie páchateľov v Európe, a to aj za drobné opakované držanie drogy. Sudca upozorňuje aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá bola pretavená do novely v podobe novej poľahčujúcej okolnosti. Tá spočíva v neprimerane dlhom trestnom stíhaní, ak to nemožno pričítať páchateľovi alebo obhajcovi. Inak povedané, pasivita štátnych orgánov má byť pretavená do nižšieho trestu pre odsúdeného.
V otázke ochrany poškodených trestnými činmi pri ich premlčaní sudca poukazuje na skutočnosť, že nie je pravda, čo sa tvrdilo vo verejnom diskurze. V ňom zaznievali tézy o nenávratnom znemožnení odškodnenia tých, ktorí boli postihnutí premlčanými trestnými činmi. Sudca poukazuje na skutočnosť, že hoci trestnoprávny postih páchateľa nebude možný, stále bude musieť nahradiť škodu v civilnom konaní.
Páchateľ teda musí nahradiť, čo poškodil, aj keď to nebude trestný čin, ako je tomu aj v súčasnosti v prípade priestupkov alebo iných netrestných sporových konaní, kde vznikla škoda. Sudca pritom hovorí, že práve trestné konanie vytvára prekážku začatia civilného sporu, pretože civilné súdy majú zavedenú prax počkať v týchto prípadoch na skončenie trestných súdnych konaní, kým začnú rozhodovať o škode. Táto skutočnosť by premlčaním odpadla a civilný súd by mohol skôr konať o náhrade škody a dosiahnuť zadosťučinenie v prípade poškodeného. Neplatí totiž, že vysoký alebo iný trest v trestnom konaní zaručuje odškodnenie v civilnom konaní.
V otázke trestania sudca uvádza, že v 21. storočí už trest nemá plniť primárne odstrašujúcu funkciu. Odstrašenie ostatných na príklade jedného je prístup, ktorý nie je v súlade s morálnym statusom konkrétneho jednotlivca a tvrdí, že na jednotlivcov platia len hrozby. Navyše empirické fakty vyvrátili, že kriminalita sa odstrašujúcimi trestami znižuje, naopak, odstrašujúci účinok sankcií nemá na kriminalitu vplyv, k čomu odkázal na nález Ústavného súdu pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011.
Výhrady k pozastaveniu účinnosti celej novely Trestného zákona mal aj sudca Robert Šorl v pomerne strohom stanovisku, ktorý rovnako nevidí dôvod na takýto zásah. Tak ako sudca Straka považuje za potrebné pristupovať k bodom novely jednotlivo, a posudzovať ich osobitne s ohľadom na ich obsah. Nesúhlasí s názorom, že skrátené legislatívne konanie by malo vplyv na neústavnosť prijatia tejto normy, a poukazuje aj na skutočnosť, že vecná argumentácia navrhovateľov sa sústredí len na pár bodov novely, ktorými sa mal súd zaoberať.
Odlišné stanovisko nie je meritórny názor
Odlišné stanovisko v tejto veci sudca Straka nepovažuje za svoj postoj k meritórnemu rozhodovaniu pri posudzovaní ústavnosti novely, ale iba ako svoj odlišný pohľad na expresné konanie súdu, ktorý zrejme nie celkom zvážil všetky okolnosti pozastavenia účinnosti novely ako celku. Obáva sa pritom príliš širokých očakávaní verejnosti, ktorá zrejme nie celkom chápe, že nejde o meritórne rozhodnutie. A v prípade opačného, ako verejnosťou želaného rozhodnutia o neústavnosti novely sa môže premeniť očakávanie na spoločenskú skepsu.
Politický boj či iné nadržiavanie stranám nie je podľa názoru sudcu smerodajné pri rozhodovaní pléna Ústavného súdu. Jeho jedinou úlohou je ochrana ústavnosti v zmysle ústavy. V tomto smere sa nesie aj jeho pomerne široké polemizovanie nad závažnosťou zmien v trestnej politike štátu pri schválenej novele, a jej dosah na spoločnosť ako celok. Občan by však márne hľadal zdôvodnenie, prečo si sudcovia nevybrali iba ústavne nekomfortné body, ale reagovali na novelu ako celok.
Pri odôvodnení rozhodnutia súdu absentuje ako relevantný dôvod úzky časový priestor alebo iné faktory. Rovnako absentuje vysvetlenie, prečo sa súd pri tejto novele odklonil od doteraz neprekonanej praxe, podľa ktorej účinnosť možno pozastaviť iba platnému zákonu. O tom rovnako sudcovia nemali potrebu spísať rozsiahle zdôvodnenie. Naproti tomu na takmer troch stranách podrobne popisujú vyjadrenie a návod pre zákonodarcu, prečo tento nález musí zverejniť v Zbierke zákonov v zákonnej lehote. Paradoxne, aby nadobudol účinnosť.
V závere svojho stanoviska sudca Straka veľmi trefne zhrnul momentálne nálady spoločnosti. Dal ich do kontextu so starou poučkou ústavného práva. Podľa nej fakt, že sa časti spoločnosti niečo na právnej úprave nepáči, nepovažuje ju za vhodnú, a vidí lepšie a krajšie riešenia, ešte nemusí znamenať, že to musí byť protiústavné. Nesúlad s ústavou a osobný nesúhlas s konkrétnou politikou štátu a právnou úpravou sú totiž zásadne odlišné svety, hoci sa to tak nemusí na prvý pohľad javiť.