Jozef Onačilla

Problém môže predstavovať osoba špeciálneho prokurátora v podobe Daniela Lipšica, ktorý má záujem ostať na generálnej prokuratúre, hoci predtým nikdy prokurátorom nebol. Do funkcie špeciálneho prokurátora ho zvolili poslanci národnej rady, keď v pléne získal 79 poslaneckých hlasov. Tým automaticky získal svoje postavenie bez toho, aby čo i len deň vykonával túto profesiu. Nová právna úprava to môže zmeniť.

Zrušenie špeciálnej prokuratúry prezentovala koalícia ako svoje víťazstvo, ktoré si stanovila vo svojom volebnom programe. Prekáža jej práve osoba Daniela Lipšica, ktorý bol bývalým politikom na opačnom brehu politického spektra ako súčasné vládne strany. Okrem toho zastupoval klientov v medializovaných kauzách, kvôli ktorým sa neskôr musel z mnohých trestných konaní, už v pozícii špeciálneho prokurátora, vylúčiť pre zaujatosť.

Do pozície prokurátora sa dostal vďaka bývalej vláde, zloženej z jeho politických súpútnikov. Tá prijala zákon, ktorý prvýkrát umožnil do čela prokuratúry zvoliť osobu, ktorá prokurátorom nikdy nebola. Okamžite sa hovorilo o Danielovi Lipšicovi, pričom sa pôvodne uvažovalo o jeho zvolení za generálneho prokurátora. S jeho menom mala značný problém prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá dopredu signalizovala, že by ho v prípade zvolenia za generálneho prokurátora mala problém vymenovať do tejto funkcie. Koalícia Daniela Lipšica preto zvolila za špeciálneho prokurátora, kde do procesu vymenovania do funkcie prezident nevstupuje.

Koaliční poslanci mu vyčítali politickú zaujatosť v jeho postavení šéfa špeciálnej prokuratúry a účelové stíhanie vtedajšej opozície na pokyn vládnucej moci na čele s Igorom Matovičom. Tieto dôvody spolu s rozhodnutiami Ústavného súdu SR o závažných pochybeniach pri trestných stíhaniach v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry viedli politikov k ťaženiu proti špeciálnej prokuratúre.