Problém môže predstavovať osoba špeciálneho prokurátora v podobe Daniela Lipšica, ktorý má záujem ostať na generálnej prokuratúre, hoci predtým nikdy prokurátorom nebol. Do funkcie špeciálneho prokurátora ho zvolili poslanci národnej rady, keď v pléne získal 79 poslaneckých hlasov. Tým automaticky získal svoje postavenie bez toho, aby čo i len deň vykonával túto profesiu. Nová právna úprava to môže zmeniť.
Zrušenie špeciálnej prokuratúry prezentovala koalícia ako svoje víťazstvo, ktoré si stanovila vo svojom volebnom programe. Prekáža jej práve osoba Daniela Lipšica, ktorý bol bývalým politikom na opačnom brehu politického spektra ako súčasné vládne strany. Okrem toho zastupoval klientov v medializovaných kauzách, kvôli ktorým sa neskôr musel z mnohých trestných konaní, už v pozícii špeciálneho prokurátora, vylúčiť pre zaujatosť.
Do pozície prokurátora sa dostal vďaka bývalej vláde, zloženej z jeho politických súpútnikov. Tá prijala zákon, ktorý prvýkrát umožnil do čela prokuratúry zvoliť osobu, ktorá prokurátorom nikdy nebola. Okamžite sa hovorilo o Danielovi Lipšicovi, pričom sa pôvodne uvažovalo o jeho zvolení za generálneho prokurátora. S jeho menom mala značný problém prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá dopredu signalizovala, že by ho v prípade zvolenia za generálneho prokurátora mala problém vymenovať do tejto funkcie. Koalícia Daniela Lipšica preto zvolila za špeciálneho prokurátora, kde do procesu vymenovania do funkcie prezident nevstupuje.
Koaliční poslanci mu vyčítali politickú zaujatosť v jeho postavení šéfa špeciálnej prokuratúry a účelové stíhanie vtedajšej opozície na pokyn vládnucej moci na čele s Igorom Matovičom. Tieto dôvody spolu s rozhodnutiami Ústavného súdu SR o závažných pochybeniach pri trestných stíhaniach v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry viedli politikov k ťaženiu proti špeciálnej prokuratúre.
Tento proces sa zavŕšil docielením jej zrušenia, aj keď Daniel Lipšic verejne ponúkol odchod zo svojej funkcie, ak ostane prokuratúra zachovaná. Uvedenú ponuku vládna zostava neakceptovala a momentálne je otázne, či Lipšic bude spĺňať nové zákonné predpoklady aj na funkciu rádového prokurátora.
Lipšic podľa novej úpravy nespĺňa predpoklady
Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry hovorí, že prokurátorom Generálnej prokuratúry SR môže byť len prokurátor, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu prokurátora generálnej prokuratúry. Podľa starej úpravy mali výnimku osoby, ktoré boli vymenované do funkcie generálneho alebo špeciálneho prokurátora. Špeciálna prokuratúra bola zo zákona organizačnou zložkou Generálnej prokuratúry SR.
Daniel Lipšic teda nemusel prejsť výberovým konaním, lebo bol zvolený priamo Národnou radou SR. Nová úprava však kompletne ruší celú časť uvedeného zákona týkajúcu sa špeciálnej prokuratúry, ako aj postavenie špeciálneho prokurátora. Vyvstáva vážna otázka, či Danielovi Lipšicovi funkcia zanikne. Ale podľa nového znenia zákona nespĺňa požiadavky na to, aby mohol ostať prokurátorom Generálnej prokuratúry SR, ale ani rádovým prokurátorom.
Na funkciu prokurátora musí uchádzač spĺňať okrem iných náležitostí, ako vek, bezúhonnosť či zloženie odbornej skúšky, aj požiadavku úspešného absolvovania výberového konania na funkciu prokurátora. Vo výberovom konaní vyberá komisia najlepších uchádzačov a následne ich generálny prokurátor na základe výsledku konania menuje prokurátormi, pričom rozhoduje na základe záujmu riadneho plnenia úloh prokuratúry.
Daniel Lipšic nikdy takéto výberové konanie neabsolvoval. Podľa starej úpravy ani nemusel. So zánikom jeho špecifického postavenia však vzniká akési vákuum, keď sa Daniel Lipšic ocitne v pozícii bývalého vysokého funkcionára, no s absenciou zákonných požiadaviek na „obyčajného“ prokurátora.
Súčasná úprava prechod umožňuje
Stará právna úprava ošetrovala tento nedostatok ustanovením, podľa ktorého ak je za špeciálneho prokurátora zvolená osoba, ktorá nie je v čase zvolenia prokurátorom, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom Generálnej prokuratúry SR. Po uplynutí funkčného obdobia špeciálneho prokurátora alebo zániku výkonu funkcie špeciálneho prokurátora zostáva prokurátorom generálnej prokuratúry. Toto ustanovenie však už novela zákona nepozná. To znamená, že Lipšic už nemôže byť z titulu svojej funkcie iným prokurátorom tak, ako by mu to umožňoval ešte v súčasnosti platný zákon.
Prechodné ustanovenia novej úpravy hovoria o tom, že prokurátori, vedúci prokurátori, ich asistenti, štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme pôsobiaci na Úrade špeciálnej prokuratúry budú zaradení do organizačnej zložky generálnej prokuratúry. Ani v tomto výpočte osôb nefiguruje špeciálny prokurátor.
Daniela Lipšica nemožno zaradiť ani pod vedúceho prokurátora v zmysle novej úpravy. Tá hovorí, že vedúci prokurátor je vedúci služobného úradu, čo už Lipšic nebude. V starom znení zákona bola pri tomto zaradení špecificky spomenutá funkcia špeciálneho prokurátora, teda vedúci prokurátor. Nová verzia zákona zo zoznamu vymenovaných funkcií vedúcich prokurátorov škrtá pozíciu špeciálneho prokurátora a jeho zástupcu, nakoľko tieto zanikajú. Teda ani týmto spôsobom nebude možný plynulý prechod Lipšica na inú prokurátorskú pozíciu.
Novela zákona o prokurátoroch jednoducho maže všetko spojené s funkciou špeciálneho prokurátora bez toho, aby upravovala prípadný postup vo vzťahu k osobe, ktorá prokurátorom nikdy nebola. Ak by bol Lipšic predtým prokurátorom, nemal by žiaden problém. Tí sa bez výberového konania k prokurátorskej funkcii nedostanú.
Súčasná vláda tak pomerne nepozorovane, ale zrejme účinne zamedzila ďalšiemu pôsobeniu Daniela Lipšica v orgánoch spravodlivosti. Uvedené však platí iba pri plynulom prechode na generálnu prokuratúru, ako je to prezentované v médiách. Ak by sa Daniel Lipšic rozhodol ísť zákonnou cestou výberového konania ako každý iný uchádzač, môže sa po prípadnom úspechu uchádzať o miesto prokurátora.
Aj pri úspešnom výberovom konaní má posledné slovo Maroš Žilinka. Práve generálny prokurátor by o jeho vymenovaní musel rozhodnúť a vymenovať ho do funkcie. O ňom je verejne známe, že s Danielom Lipšicom nemajú veľmi priateľský vzťah. V minulosti Žilinka inicioval disciplinárne stíhanie Lipšica so záverom, že Lipšic sa dopustil disciplinárneho previnenia, keď sa verejne vyjadroval ku kauze, ktorú sám nedozoroval.
Uskutočňovanie prechodu spisov a osôb zo špeciálnej prokuratúry pod Generálnu prokuratúru SR bude vecou blízkej budúcnosti, pri ktorej Maroš Žilinka zaručil hladký priebeh. Odpovede okolo zaradenia Daniela Lipšica ukáže až nadobudnutie účinnosti zákona a následné pokyny Maroša Žilinku. V prípade konca či zotrvania Lipšica na pozícii prokurátora bude zaujímavé sledovať, s akým odôvodnením sa tak udeje.