Niektoré britské univerzity prestávajú znižovať známky za pravopis. Je to vraj diskriminačné

Aký bude mať vplyv politika diverzity na britské vysoké školstvo? Niektoré univerzitné práce budú zrejme vyzerať ako priemerný komentár na Facebooku.

Pravopis, ilustračný obrázok. Foto: Pixabay.com Pravopis, ilustračný obrázok. Foto: Pixabay.com

Znalosť gramatiky na vysokoškolskom štúdiu prestáva byť samozrejmosťou. Na britských univerzitách rastie politicky korektný tlak proti dôrazu na správne písanie slov. Vraj je to totiž diskriminačné, informuje denník The Times.

Táto snaha vychádza od vládnych inštitúcií, aby podporovali školské výsledky etnických menšín, telesne či duševne postihnutých žiakov alebo inak znevýhodnených osôb. Zároveň tu prebieha tlak na takzvané dekolonizovanie školských predmetov.

Britskí učitelia a akademici tak dostávajú napríklad nariadenia, aby neznižovali známky pre gramatické chyby alebo nedbali na správny pravopis. Písanie dobrou angličtinou je vraj diskriminačné a znakom „homogénnej, severoeurópskej belošskej a mužskej elity“.

Inkluzívne posudzovanie žiakov

Niektoré univerzity už naskočili na novú vlnu a zavádzajú takzvané inkluzívne posudky. Tie majú pomôcť zmenšiť medzery v dosahovaných akademických výsledkoch medzi belochmi a černochmi, Ázijcami či inými študentami z prostredia menšín.

Napríklad Hullská univerzita chce týmto spôsobom narušiť status quo. Na tejto vysokoškolskej inštitúcii preto opustia od vyžadovania vysokej úrovne písanej a hovorenej angličtiny v rámci niektorých predmetov. Je to podľa nich koniec koncov „belošská, mužská a elitárska“ požiadavka.

Na univerzite sú toho názoru, že vyžadovanie dobrej angličtiny môže odradiť študentov, pre ktorých je angličtina druhý jazyk, alebo ktorí pochádzajú z horších škôl. Namiesto toho plánuje inštitúcia podporovať študentov v tom, aby vytvorili „autentický akademický hlas, ktorý oslavuje a nezahmlieva ich odbor“.

Na Londýnskej umeleckej univerzite majú učitelia odporúčanie, aby v niektorých predmetoch nebrali do úvahy gramatické, respektíve jazykové chyby. Majú ich považovať za nedostatky len v prípade, že vážne narúšajú zrozumiteľnosť textu, alebo keď je požiadavkou zadania použiť presný jazyk. Zároveň varuje učiteľov, aby nevtláčali svoju vlastnú predstavu „správnej angličtiny“ do prác žiakov.

Ničenie štandardov

Na Worcesterskej univerzite majú zasa smernice, podľa ktorých nie je skloňovanie, gramatika či interpunkcia centrálnou časťou kritérií posudzovania žiakov. Je podľa nich spravodlivejšie, aby sa študenti posudzovali len na báze ich poznania a nápadov.

Kritici právoplatne poukazujú na to, že ide o absolútne rozbíjanie akademických štandardov. „Inkluzívne posudzovanie mi vháňa slzy do očí,“ komentoval situáciu profesor Alan Smithers z Buckinghamskej univerzity.

Ten argumentuje, že medzi potrebné schopnosti žiakov musí patriť aj správne vyjadrovanie svojich znalostí a ideí. Zároveň im takéto otupovanie štandardov nebude mnoho platné, keď po štúdiu budú chcieť nájsť zamestnanie.  

„Inkluzívne posudzovanie je nástroj sociálneho inžinierstva, ktoré porušuje základy akademického vzdelávania,“ komentoval to profesor Frank Furedi z Kentskej univerzity. Ten varoval, že znižovanie štandardov ohrozuje celkové vzdelanie žiakov.