Zlé jazyky hovoria, že ak nabudúce budeme chcieť vedieť s predstihom, čo si myslí Praha, máme zavolať do Bruselu.
Na Sarajevo! Kričal dobrý vojak Švejk, keď ho tlačili na vozíku a mával barlami. Tak mi trochu pripadajú aj bojachtivé postoje niektorých českých politikov – osobitne ministerky obrany Černochovej a naposledy prezidenta Pavla, ktorý notoval svojmu hosťovi prezidentovi Macronovi, že by sa nemala a priori odmietať prítomnosť európskych vojakov na Ukrajine, napríklad vo forme akejsi asistencie. Tomu sa slangovo hovorí česká ulička.
A dovtedy, kým tam Česi tú svoju asistenciu pošlú, dajú príučku zradným (podľa niektorých aj zbabelým) Slovákom. Česká vláda sa hrdinsky nestretne so slovenskou vládou, lebo minister Blanár si podal ruku s ministrom Lavrovom. No fuj! Už len z vyššieho mravného princípu. Lebo za riekou Moravou nie sú len Švejkovia, ale aj profesori morálnosti. Byť principiálnym moralistom je totiž aj výhodné. Ak je jeden nemorálny, tak je zlý a ten, ktorý ho odhalil, je dobrý.