Najmä SNS sa spolieha, že ju dotiahne medzi europoslancov jej predseda Andrej Danko, minister Tomáš Taraba a ministerka Martina Šimkovičová. Otázkou je, či to na voličov zaberie, ak majú byť známi politici len výťahom pre druhý sled kandidátov, ktorí nakoniec nahradia zvučné mená v Bruseli.
Andrej Danko hovorí, že nejde o marketingový ťah. Stavil na ľudí, ktorí sa prekrúžkovali aj do národného parlamentu. Okrem Danka sú to kandidáti mimo straníckych štruktúr. Podľa šéfa SNS niektorí ministri avizovali, že si v prípade úspechu mandát v europarlamente neuplatnia.
Podobný spôsob sebaprezentácie v snahe potiahnuť vlastné hnutie do europarlamentu razil v roku 2019 líder OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) Igor Matovič. Ohlásil kandidatúru do Bruselu. Tvrdil, že ak nedostane 50-tisíc krúžkov, odíde zo slovenského parlamentu. Krátko pred eurovoľbami z kandidátnej listiny odstúpil s tým, že sa vzdáva v prospech bývalého vládneho splnomocnenia pre Rómov Petra Polláka. Či sa Matovič znovu rozhodne kandidovať, zatiaľ nie je známe.
Len pritiahnuť pozornosť
Prečo europarlament tak priťahuje poslancov národného parlamentu a čo na to hovoria súčasné europoslankyne, ktoré oslovil denník Štandard? Miriam Lexmann (KDH) povedala, že je rozdiel, ak je na kandidátke jeden poslanec národného parlamentu – ako je to napríklad v prípade KDH – a keď tvoria poslanci národného parlamentu či dokonca ministri polovicu a viac miest kandidátnej listiny do europarlamentu.
„Rozhodnú voliči, avšak kandidáti by určite mali jasne povedať, čo je ich cieľom a kde vlastne chcú občanov zastupovať,“ mieni Lexmann.
Za neférové považuje europoslankyňa Monika Beňová (Smer), ak sa poslanci v septembrových voľbách dostali do parlamentu, mnohí išli do vyšších funkcií a následne sa nechajú nasadiť na kandidátnu listinu, pričom dopredu vedia, že do europarlamentu nepôjdu.
Chápe však aj to, že zmeny, ktoré Slovensko čakajú v európskych inštitúciách po najbližších voľbách, sú také zásadné, že sa chcú posunúť do europarlamentu. „Ale všeobecne, ak tam idú kandidovať, mali by tam ostať, nemali byť ísť na kandidátky len tak, aby pritiahli pozornosť voličov,“ povedala Beňová.
Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO pre Štandard poukázal na to, že eurovoľby sú stranícke a v tom sú podobné voľbám do národného parlamentu. „Strany sa tak snažia akoby dať do súboja svoje najznámejšie tváre, ktoré pozná čo najviac ľudí a sú momentálne čo najviac na očiach,“ poznamenal.
Nemrhať čas na témy, kde EÚ nemá právomoci
Z pohľadu Slovenska sa rokmi zmenilo aj vnímanie európskej politiky. Europoslankyňa Lexmann hovorí, že určite narástla kritika voči EÚ spôsobená následkami závažných skutočností. Spomenula pandémiu, vojnu na Ukrajine a pokles konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.
„Ľudí trápi narastajúca chudoba, energetická kríza či sociálne neistoty, čelíme závažným hospodárskym a bezpečnostným výzvam. Je však potrebné si uvedomiť, že tieto problémy môžeme zvládnuť, ak EÚ bude lepšie plniť svoju základnú funkciu,“ zhodnotila.
Zdôraznila, že sa usiluje o to, aby sa EÚ sústredila na riešenia pre ľudí namiesto mrhania času na témy, kde nemá právomoci. „Vidíme totiž narastajúci fenomén zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov. Som presvedčená, že práve silné národné štáty posilnia aj demokratické fungovanie EÚ a jej službu občanom,“ dodala Lexmann.
Europoslankyňa Beňová takisto pozoruje, že ľudia už viac vnímajú témy, ktoré nepovažuje len za „bruselské“. Poukázala na problematiku jednomyseľného hlasovania o otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, na veľké demonštrácie poľnohospodárov naprieč EÚ v kontexte vplyvu Green Dealu [Európska zelená dohoda, pozn. red.], na vojnu v Ukrajine alebo na izraelsko-palestínsky konflikt.
„To sú už také témy, ktoré sa viac komunikujú aj v národnej politike, a tak to získava pozornosť, ktorá je potrebná aj pre voľby do europarlamentu,“ dodala Beňová.
Očakávanie vyššieho záujmu o voľby
Na úspech politických strán bude mať vplyv účasť voličov. Naposledy v roku 2019 stačilo OĽaNO na zisk jedného euromandátu necelých 52-tisíc hlasov, čo je teraz približne veľkosť okresného mesta Martin.
Slovensko doteraz bývalo na chvoste európskych krajín v účasti občanov vo voľbách. Na prvých eurovoľbách v roku 2004 sa zúčastnilo iba 16,96 percenta voličov. V roku 2009 to bolo 19,64 percenta. V ďalších voľbách v roku 2014 účasť dosiahla 13,05 percenta. Naposledy v roku 2019 bola účasť zatiaľ najvyššia – 22,74 percenta.
Sociológ Hřích si myslí, že v nachádzajúcich eurovoľbách by mohla byť účasť vyššia, lebo ich berú vážne takmer všetky strany. Pripomenul, že prichádzajú so známymi menami kandidátov. „Takže to by mohlo pritiahnuť voličov, a ak strany budú vyzývať na účasť, konečne by sme ju mohli mať takú, za ktorú sa nebudeme ako krajina musieť hanbiť,“ povedal Hřích.
Naznačil, že uspieť môže viacero strán, ktoré budú mať po dvoch či troch europoslancoch a nebude nejaký „do očí bijúci víťaz“. Podľa neho ide o jednu z možností, ak sa všetky strany naplno pustia do kampane.
Kto kandiduje do Európskeho parlamentu
Smer
Za najsilnejšiu vládnu stranu Smer kandiduje ako jednotka súčasná europoslankyňa Monika Beňová. Služobne patrí k najstarším, v europarlamente je od roku 2004. Dvojkou je podpredseda Smeru a podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha. Číslo tri má poslanec Erik Kaliňák, ktorý je aj šéfom zboru poradcov premiéra Roberta Fica. Podľa neho „nejde o hru“ a Kaliňák aj s Blahom v prípade zvolenia odídu do europarlamentu. Štvorkou je právnička Judita Laššáková. Na sociálnej sieti patrí ku kritikom prezidentského kandidáta Ivana Korčoka či bývalého premiéra Ľudovíta Ódora. Zastala sa politikov Smeru, ktorých stíhali za bývalej vlády.
Hlas
Kandidátku Hlasu podľa informácií Štandardu povedie poslanec národného parlamentu a primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Na kandidátke by mal byť aj štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
SNS
Na čele kandidátnej listiny SNS bude líder strany a podpredseda parlamentu Andrej Danko. Kandiduje aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ministerka kultúry Martina Šimkovičová či poslanec Rudolf Huliak. Na šiestom mieste kandiduje exposlankyňa Romana Tabák.
PS
Na prvom mieste kandidátky Progresívneho Slovenska je expremiér Ľudovít Ódor. Na druhom mieste je Ľubica Karvašová, bývalá poradkyňa premiérov Ódora, Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Nasledujú europoslanec Martin Hojsík, moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová a europoslanec Michal Wiezik. Kandidovať bude takisto bývalý poslanec národného parlamentu Martin Poliačik.
SaS
Na čele kandidátnej listiny je predseda SaS a súčasný poslanec Richard Sulík. Nasledujú europoslanec Eugen Jurzyca, poslankyne Vladimíra Marcinková a Jana Bittó Cigániková. Na ďalších miestach sú bývalí štátni tajomníci rezortu hospodárstva Karol Galek a Ján Oravec.
KDH
Líderkou kresťanských demokratov je doterajšia europoslankyňa Miriam Lexmann. Kandiduje aj exminister spravodlivosti Viliam Karas. Na ďalšom mieste by mal byť Gabriel Paľa. O miesto v Bruseli sa opäť uchádza súčasný europoslanec Ivan Štefanec, za ním nasleduje Branislav Škripek. Na 15. pozícii má byť bývalý predseda KDH Ján Figeľ.
Slovensko
Lídrom kandidátnej listiny hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) je súčasný europoslanec Peter Pollák.
Republika
Z prvého miesta sa uchádza o eurokreslo predseda Republiky a súčasný europoslanec Milan Uhrík. Číslo 11 bude mať niekdajšia predsedníčka SNS a exposlankyňa Anna Belousovová. Pozvanie na kandidátku prijala Lívia Pavlíková z portálu Kulturblog, ktorý je blízky Republike.
Maďarská aliancia
Jednotkou je József Berényi, podpredseda Trnavského samosprávneho kraja. Za vlády Mikuláša Dzurindu pôsobil ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí. Dvojkou je Peter Pandy a trojkou Örs Orosz. Na 15. mieste je László Miklós, bývalý minister životného prostredia.
Kresťanská únia
Lídrom kandidátnej listiny je exminister práce a niekdajší podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak. Dvojkou je Michal Považan, člen Spoločenstva Ladislava Hanusa, Kolégia Antona Neuwirtha a predsedníctva Európskeho kresťanského politického hnutia.
Demokrati
Na čele kandidátnej listiny strany je jej predseda a bývalý minister obrany Jaroslav Naď. V hre by mali byť aj expremiér Eduard Heger či exposlanec Juraj Šeliga.
Uzávierka podávania kandidátnych listín je v nedeľu 10. marca o polnoci. Na kandidátnej listine môže byť najviac 15 kandidátov. Ide o počet kandidátov, ktorých si volí Slovensko do europarlamentu. Na porovnanie, v susednom Česku je to 21. V početne najväčšej krajine EÚ si Nemecko zvolí 96 europoslancov.
Kandidovať môžu občania Slovenska s trvalým pobytom na Slovensku, rovnako aj občania iných členských štátov EÚ s trvalým pobytom v SR. Europoslanci sa volia na päť rokov. Na Slovensku budú voľby do europarlamentu v sobotu 8. júna 2024.