Americké primárky majú očakávaný priebeh. Po takzvanom superutorku je zrejmé, že vo voľbách sa opäť stretnú vyskúšaní kandidáti Joe Biden a Donald Trump. Finančné trhy na túto skutočnosť bezprostredne nereagovali, no objavujú sa úvahy o tom, čo by pre ekonomiku znamenalo prípadné Trumpovo znovuzvolenie.
Zatiaľ čo po víťazstve úradujúceho prezidenta Bidena možno očakávať pokračovanie súčasného štýlu hospodárskej politiky, nástup Trumpa sľubuje výrazné zmeny. Tie sa budú týkať nielen Spojených štátov, ale aj globálnej ekonomiky. A pre Európu nemusia byť príjemné.
Kľúčové oblasti relevantné pre ekonomický vývoj, v ktorých sa Trumpov prístup môže líšiť od súčasnej americkej administratívy, sú medzinárodný obchod, zelená transformácia a geopolitika. Hoci je u Trumpa občas ťažké odlíšiť nabubrenú rétoriku od skutočných zámerov, jeho prezidentská nominácia signalizuje problémy na obzore.
Opäť veľká Amerika, sama a proti všetkým?
Charakteristickou črtou Trumpovej rétoriky je dôraz na preferenciu amerických záujmov a obnovu jej veľkosti. To samo nie je nijak kontroverzné. Problematická je jeho interpretácia, ktorá zhŕňa veľmi utilitaristický a krátkozraký prístup k akejkoľvek medzinárodnej spolupráci. Týka sa to obrany aj ekonomiky.
Symptomatické bolo Trumpovo vyjadrenie k záväzkom plynúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii. Na jednej strane je pochopiteľné, ak sa americkí predstavitelia snažia svojich spojencov motivovať k vyšším výdavkom na obranu, na druhej strane samotná zmluva vojenskú pomoc takto nepodmieňuje.
Trumpova vízia zrejme počíta so spojenectvom len v prípade zjavných a bezprostredných benefitov pre americkú stranu. Dlhodobé partnerstvo či ekonomická prosperita spojencov nie je dôležitá. Ak ide o bezprostredný (politický) zisk, medzi spojencami a nepriateľmi sa veľmi nerozlišuje.
Ukázalo sa to v Trumpovom prvom funkčnom období, keď uvalil clá nielen na čínsky tovar, ale aj na dovoz z Európy. Bidenova administratíva sa v tomto ohľade správala voči Európe priateľskejšie – opatrenia zamerané proti Číne zostali v platnosti, no Trumpove clá namierené na európske tovary boli pozastavené.
Trump avizuje, že v prezidentskom úrade by zvážil zvýšenie ciel na čínsky dovoz z 20 až na 60 percent. Účinnosť takejto politiky je zrejmá. V minulom funkčnom období klesol obchod medzi Čínou a Spojenými štátmi po zavedení protekcionistických opatrení zhruba o tretinu, zatiaľ čo obchod so zbytkom sveta zostal stabilný.
Vzájomný obchod Číny a Spojených štátov opäť dynamicky rástol v pandemickom období a v roku 2022 dosiahol rekordný objem. Od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny však jeho objem opäť výrazne klesá, zatiaľ čo obchodná výmena s inými štátmi opäť zostáva stabilná. Potenciálne Trumpove clá by obchodnú výmenu ešte viac obmedzili.
Na obzore problémy pre európsky priemysel
Lenže rovnako môže utrpieť aj Európa. Trump pri moci by mohol obnoviť clá na dovoz ocele a hliníka, ktoré Bidenova administratíva síce pozastavila, no úplne nezrušila. Svoju pozornosť by mohol zamerať aj na ťažko skúšaný európsky automobilový priemysel. Zámienkou pre protieurópske opatrenia by mohli byť napríklad zásahy európskych inštitúcií proti americkým technologickým spoločnostiam.
Nemecký ekonomický inštitút IW odhaduje, že Trumpove návrhy by európske štáty silno pocítili, zvlášť štáty orientované na export ako Nemecko. Inštitút predpovedá pokles nemeckého hrubého domáceho produktu do roku 2028 o 1,2 percenta pre nižší vývoz a následný pokles súkromných investícií. Pokiaľ by Čína reagovala odvetnými clami, nemecké hospodárstvo by mohlo stratiť až 1,4 percenta.
Podobne ako Nemecko by zrejme boli zasiahnuté aj ďalšie európske ekonomiky orientované na vývoz. Do Spojených štátov mieri zhruba pätina európskeho exportu, veľký podiel majú stroje, liečivá a chemikálie. V strednej Európe možno očakávať aj sekundárne efekty, keďže tunajšie ekonomiky sú na tú nemeckú silno naviazané.
Rozdiel pre americkú ekonomiku je nejasný
Akýkoľvek výsledok amerických volieb nemusí znamenať problém pre domácu ekonomiku. Pokiaľ ide o najviac diskutovaný problém americkej ekonomiky, vysoké rozpočtové deficity a rastúci verejný dlh, ani jedna z amerických politických strán sa nemôže pochváliť výraznou fiškálnou zodpovednosťou.
Trumpove clá budú pre domácu ekonomiku predstavovať v konečnom dôsledku škody, ktoré však budú aspoň čiastočne kompenzované avizovaným znižovaním daní a rušením dotácií na zelenú transformáciu. Bidenova administratíva je medzinárodnému obchodu otvorenejšia, na druhej strane avizuje zvyšovanie dane z príjmu právnických osôb.
Omnoho väčší význam má aktuálne v ekonomike menová politika. Federálny rezervný systém, ktorý plní funkciu centrálnej banky, sa zdá dostatočne oddelený od politického diania. Voľby teda tento faktor nijako nezmenia. Rastovú trajektóriu americkej ekonomiky podporujú aj technologické inovácie, ktoré sú od politiky nezávislé.
Otázkou zostáva, prečo finančné trhy na Trumpovu nomináciu zatiaľ nijako nereagujú. Pravdepodobným vysvetlením je, že výsledok primárnych volieb bol dlhodobo predvídaný a v cenách aktív je už započítaný. Investori tiež možno neočakávajú, že akýkoľvek výsledok by viedol k zásadným zmenám v ekonomike.
Skúsenosti z minulosti ukazujú, že vo volebnom roku akciové trhy v priemere rastú. Platí tiež, že v minulosti rástli bez ohľadu na to, z ktorej strany pochádzal americký prezident. Výkonnosť trhu nezávisí ani od toho, či je prezident počas svojho vládnutia obľúbený medzi voličmi.
Vzhľadom na priaznivé faktory na strane menovej politiky (klesajúca inflácia) i reálnej ekonomiky (nástup umelej inteligencie) možno v blízkom období očakávať, že ceny akcií budú v priemere rásť. Jednotlivé akcie, napríklad u európskych priemyslových podnikov či regionálne indexy ako nemecký DAX však môže Trumpovo víťazstvo zraziť dolu.
Napokon do volieb zostáva ešte viac než polrok. Pre investorov a špekulantov sú tak možno ešte príliš vzdialené. Postoje oboch kandidátov sa môžu v priebehu kampane obrusovať, ale aj vyostrovať. Európa im bude musieť venovať náležitú pozornosť.