Gastroenterológ by mal vedieť pomôcť aj s liečbou duše, vysvetľuje doktor Hlista

V rozhovore sa tiež dočítate, ako slovenská populácia reaguje na prevenciu ochorenia, v ktorom sa držíme na vrchole rebríčka v počte úmrtí.

Mnohí ľudia trpia syndrómom dráždivého čreva. Čím si môžeme privodiť vznik tohto ochorenia a dá sa liečiť?

Čím si môžeme privodiť vznik syndrómu dráždivého čreva, je rôznorodé. Napríklad sa môže pacient dostať do psychickej stresovej situácie, ktorá môže následne uňho spôsobiť depresívnu reakciu. Iným spúšťacím momentom môže byť u pacientov napríklad zápal pľúc, pre ktorý užívajú antibiotiká, ktoré dokážu narušiť rovnováhu mikrobiálnej flóry a tým aj správnu funkčnosť čreva.

Na základe nedávno identifikovanej spojnice medzi črevom, pečeňou a mozgom môže dôjsť k otvoreniu skrytej náklonnosti k určitým psychickým poruchám. Toto sú také najčastejšie momenty, ktoré môžu byť začiatkom syndrómu dráždivého hrubého čreva.

Vyliečiť sa dá, dokonca bez liekov. Pacienta dokážeme zbaviť príznakov. Môže chodiť do spoločnosti, môže pracovať, ale často sa stáva, že príde moment určitej stresovej záťaže a je to tu naspäť s celým klinickým obrazom, aký mal aj predtým.

Profesor Zdeněk Mařatka, český gastroenterológ, ktorý je nestorom československej gastroenterológie, sa zaoberal funkčnými, teda psychosomatickými tráviacimi chorobami. Skúmal vzťah medzi psyché a telom. Povedal jednu slávnu vetu, ktorú aj zverejnil v jednej z prvých učebníc gastroenterológie v Československu: „Prakticky 50 percent pacientov, ktorí prichádzajú do gastroenterologickej ambulancie, sú funkční (teda psychosomatickí).“

Samozrejme, funkčnú chorobu môžeme potvrdiť až vtedy, keď vylúčime organické ochorenie (napríklad nádor). Ako lekár sa musím rozhodnúť, ktoré vyšetrenia pacientovi urobím. Ak nenájdem žiadne patológie a vylúčim organické ochorenia (podľa určitých kritérií, ktoré sú prijaté celosvetovou gastroenterologickou spoločnosťou), ktoré spadajú do funkčnej etiológie, tak je jasné, že by sme pacientovi mali liečiť dušu a nie iba organické prejavy.

Ako lieči gastroenterológ dušu?

Veľmi problematicky (úsmev). Gastroenterológ môže pacientovi odporučiť niektoré lieky, ktoré uvoľňujú nervové vypätie alebo depresívne tendencie, ale nie je to vždy najvhodnejšia cesta. Odporúčam im navštíviť psychiatra alebo psychológa.

Bohužiaľ sa stáva, že sa pacienti na túto vetu urazia. Za tie roky som to zažil mnohokrát. Priateľským spôsobom sa im snažím vysvetliť, prečo by to mali riešiť touto cestou. Psychológovia a psychiatri vedia s týmito problémami veľmi pomôcť. Preberú celú situáciu od spúšťača, ktorý ochorenie vyvolal, až po súčasné ťažkosti.

Muži sú v tomto háklivejší, to musím povedať. So psychiatrom vie pacient dosiahnuť určité úspechy, aj keď niektorí pacienti musia začať užívať psychiatrické lieky.

Pri syndróme dráždivého čreva to má človek v hlave, až neskôr sa mu psychické problémy začnú „presúvať“ do brucha a robiť zdravotné problémy, ktoré majú príčinu aj v zlej funkcii mikrobiómu.

Prejdime k prevencii. Poisťovne ľuďom zasielajú priamo domov bezplatné testy, ktoré slúžia ako indikátor rakoviny hrubého čreva. Ako na to reagujú Slováci?

Kolorektálny karcinóm je veľký strašiak, a opodstatnene. Slovensko a Maďarsko patria medzi krajiny s najvyšším výskytom a úmrtnosťou na tento typ rakoviny. Je to spôsobené viacerými faktormi, jeden z najdôležitejších je ten, že sme dlhé roky nerobili preventívne prehliadky. Už niekoľko rokov ich robíme, no reaguje na ne len tretina oslovených.

Záchytnosť skríningových testov je približne 75 percent. Test je veľmi jednoduchý a nie je invazívny. Už len vďaka tomuto testu by sme vedeli mnohým pacientom pomôcť a vyliečiť ich. Pribúdajú nám mladšie vekové skupiny, ktoré prichádzajú v dosť pokročilom štádiu ochorenia. Mrzí nás to najmä preto, lebo ide o jeden z typov nádorových ochorení, ktoré vieme vyliečiť, ak ho zachytíme vo včasnom štádiu.

Dnes už endoskopicky dokážeme odstrániť rizikové prednádorové zmeny v hrubom čreve. Preventívne vyšetrenia sa robia od 50. roku veku človeka, respektíve skôr u rizikových skupín ľudí, ktorých priami rodinní príbuzní mali rakovinu hrubého čreva.

Treba vziať do úvahy, že častými rizikovými faktormi vzniku tohto typu rakoviny sú konzumácia alkoholu, fajčenie, obezita, cukrovka, rizikové zloženie stravy a málo telesného pohybu.

Odpoveď slovenskej populácie na prevenciu je, žiaľ, veľmi nízka. Na túto diagnózu máme vysokú úmrtnosť, lebo pacienti často prichádzajú až v pokročilých štádiách ochorenia. Toto je jedna z mojich apelácií na ľudí.