Do Bratislavy sa vrátili reklamné pútače. Ako je to s bojom proti vizuálnemu smogu?

V hlavnom meste tak vzniklo 17 nových legálnych výlepných plôch, ktoré splnili podmienky Metropolitného inštitútu a boli v novom dizajne inštalované v súlade s manuálom verejných priestorov. V roku 2021 ich pritom hlavné mesto pod zámienkou boja proti vizuálnemu smogu odstraňovalo. 

Z ulíc mesta bolo vtedy demontovaných 37 reklamno-informačných skruží, ktoré boli podľa vyjadrenia magistrátu dlhodobo v zanedbanom stave a umiestnené bez vysporiadania majetkovo-právneho vzťahu k mestským pozemkom pod nimi.

To sa ale najnovšie zmenilo a na jeseň minulého roku poslanci mestského zastupiteľstva po búrlivej debate schválili návrh prípadu hodného osobitného zreteľa týkajúceho sa nájmu pozemkov.

Viacerí poslanci mestského zastupiteľstva vedeniu mesta vyčítali, že sa vôbec chce púšťať do takejto spolupráce, keďže v minulosti deklarovali opačný postoj k reklamnému smogu.

Poslanec za Karlovu Ves Branislav Záhradník uviedol, že táto spoločnosť je správcom viacerých reklamných sietí vo viacerých mestách, nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. 

„Obávam sa, že na týchto plochách budú končiť aj iné ako kultúrne, alebo športové plagáty, ale aj bežná komercia. Preto sa pýtam, či je takáto dohoda pre mesto výhodná,“ reagoval Záhradník vo svojom príspevku. 

Primátor hlavného mesta Matúš Vallo odpovedal, že reklamné panely budú na území hlavného mesta s podmienkou, že na nich nebude komerčná reklama, ale reklamy na kultúrne podujatia.

„My si myslíme, že je to dobrá vec, aby sme dali možnosť ľuďom za pár eur lepiť na legálne plochy plagáty a nie po stĺpoch a skriniach elektrorozvodní,“ uviedol na októbrovom mestskom zastupiteľstve Vallo. 

Návrh a spolupráca nedávala logiku ani poslancovi Jurajovi Káčerovi. „Ak potrebujeme nejaké formy nosičov, nerozumiem tomu, prečo si mesto neurobí takéto nosiče samo, ktoré by mohli byť nejako dizajnové. Tento nájom nebude ani nejakým výrazným príjmom ani to nevyzerá nejako významne dobre. Ak tým chceme dosiahnuť to, aby mali priestor podujatia, ktoré nie sú ziskové, tak to malo robiť vo svojej réžii mesto,“ uviedol Káčer. 

Ten nebol jediný, ktorý kritizoval sumu za prenájom, ktorú mesto zinkasuje a rovnako aj to, že sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú. Väčšina poslancov sa však rozhodla uvedený nájom pre reklamné plochy schváliť. Za hlasovali najmä poslanci za Team Bratislava.

Spoločnosť Rengl, ktorá je majiteľom týchto reklamných plôch tak mestu ročne zaplatí za jednu z nich 365 eur, teda jedno euro za deň. Celkovo tak mesto zinkasuje za 17 výlepových plôch sumu vo výške 6 205 eur. Zmluvu na dobu neurčitú mesto podpísalo koncom januára.

Nájsť by sme na nich teda mali informácie súvisiace s kultúrnymi, spoločenskými či športovými podujatiami. Zaujímavosťou je, že nájomca nie je oprávnený na reklamnú plochu umiestniť politickú alebo predvolebnú reklamu.

Za predvolebnú reklamu sa však nepovažuje propagácia spoločenských, kultúrnych alebo športových podujatí, hoc aj organizovaných politickými stranami alebo politickými kandidátmi. 

Ako odznelo na októbrovom zastupiteľstve, na reklamných skružiach by sme mali vedieť nájsť aj odkazy a plagáty na podujatia organizované mestom či Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom, ktoré má mať oproti iným zvýhodnenú cenu. V zmluve ani v osobitných podmienkach zmluvy sme však túto informáciu nenašli. 

Až čas ukáže, či má takáto spolupráca pre mesto väčší prínos ako niekoľko tisíc eur ročne. Najdôležitejšie by malo byť to, aby plagáty neskončili na miestach, kde byť nemajú. Či je však motivácia vylepovať rôzne odkazy na udalosti kade-tade, len pre nedostatok oficiálnych plôch, alebo pre neochotu za to aspoň pár eur zaplatiť, dnes totiž ešte nevieme.