Americko-ukrajinské spojenectvo na mŕtvom bode. Aké sú príčiny vzájomnej frustrácie

Po viac ako dvoch rokoch vojnového spojenectva vykazuje puto medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou známky opotrebovania, ktoré sa prejavujú vzájomnou frustráciou a pocitom, že vzťah možno uviazol na mŕtvom bode.

Sú to veci, ktoré často narušujú vzťahy – financie, rozdielne priority a sťažnosti na to, že nie ste vypočutí.

V prípade Pentagónu sa roztrpčenie spája s jedinou, stále sa opakujúcou problematikou: americkí vojenskí stratégovia vrátane ministra obrany Lloyda J. Austina III. sa domnievajú, že Ukrajina musí sústrediť svoje sily na jeden veľký boj v rovnakom čase. Namiesto toho prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa zaviazal vyhnať Rusko z každého centimetra Ukrajiny, vynakladá svoje sily na boje o mestá, ktoré podľa amerických predstaviteľov nemajú strategickú hodnotu.

Najnovším príkladom bola bitka o východné mesto Avdijivka, ktoré padlo do rúk Ruska minulý mesiac. Predstavitelia USA tvrdia, že Ukrajina bránila Avdijivku príliš dlho a za príliš vysokú cenu.

Ukrajina je čoraz viac znechutená americkou politickou paralýzou, ktorá má za následok nedostatok munície pre vojská na fronte. S každým dňom, keď chýbajú čerstvé zásoby munície a delostrelectva a ukrajinské jednotky rozdeľujú na prídely náboje, trpí morálka.

Zelenskyj sľúbil „obnovu“ ukrajinskej armády v jej stagnujúcej kampani proti Rusku, keď minulý mesiac odvolal svojho veliaceho generála Valerija Zalužného a na jeho miesto vymenoval generála Oleksandra Syrského, veliteľa pozemných síl.

Generál Charles Q. Brown, predseda Zboru náčelníkov štábov, na druhý deň telefonoval s generálom Syrským, keď sa predstavitelia Bidenovej administratívy snažili zistiť, či našli v ukrajinskej armáde spojenca v tom, čo považujú za najpravdepodobnejšiu cestu k úspechu.

Ukrajinskí predstavitelia sa často sťažovali, že Bidenova administratíva je pomalá pri schvaľovaní moderných zbraňových systémov. Foto: Haiyun Jiang pre New York Times

Ešte stále nie je rozhodnuté. Niektorí predstavitelia tvrdia, že generál Syrskyj si so Zelenským rozumie viac ako jeho predchodca.

„Zelenskyj vytvoril oveľa jednotnejší reťazec velenia, ktorý reaguje na jeho vedenie, ako aj na rady zvonku," povedal senátor Jack Reed, demokrat z Rhode Islandu, ktorý stojí na čele Výboru pre ozbrojené sily a nedávno navštívil Ukrajinu.

Dvaja ďalší predstavitelia sa však obávali, či bude nový veliaci generál ochotný tlačiť svojho šéfa smerom, ktorým nechce ísť.

Dokonca aj teraz, niekoľko mesiacov po protiofenzíve, ktorá zlyhala, pretože Ukrajina podľa Pentagónu neposlúchla jeho rady, Kyjev stále príliš často nie je ochotný počúvať.

Biely dom aj ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že neúspech Kongresu pri schvaľovaní návrhu zákona o núdzovej pomoci zahŕňajúcej 60,1 miliardy dolárov pre Ukrajinu, už podkopal boje. Opatrenie by urýchlene poskytlo ukrajinským silám veľmi potrebnú delostreleckú muníciu a prostriedky protivzdušnej obrany.

Ukrajinci sú však zo Spojených štátov frustrovaní aj z iných dôvodov. Často sa sťažujú, že Bidenova administratíva príliš pomaly schvaľuje moderné zbraňové systémy, ktoré by mohli prekročiť ruské červené línie, od stíhačiek až po rakety dlhého doletu.

„Nič tu nerobíme, zatiaľ čo Rím horí," povedala Emily Hardingová, bývalá predstaviteľka amerických tajných služieb, počas diskusie o Ukrajine, ktorá sa minulý mesiac konala v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. „Keby sme na začiatku neotáľali, keby sme skutočne poskytli veci, ktoré sme mali poskytnúť, boli by sme na tom teraz oveľa lepšie," dodala.

Len niekoľko kilometrov od ruských zákopov na východe Ukrajiny sa minulý piatok takmer nepretržite ozýval rachot prichádzajúcich ruských delostreleckých granátov z húfnic, rakiet a mínometov. Ukrajinská odpoveď, vyznačujúca sa ostrými výbuchmi odvetnej paľby, bola menej častá.

V suteréne niekdajšieho farmárskeho domčeka tlaková vlna výbuchov nad zemou zreteľne zmenila tlak vzduchu v stiesnenej, studenej miestnosti, kde ukrajinský vojak usilovne upravoval zariadenia pre drony.

„Dôvodom, prečo Rusi môžu postupovať, je nedostatok munície," povedal vojak, ktorý v súlade s vojenským protokolom vystupoval pod volacou značkou D.J. Dodal, že je frustrovaný nečinnosťou USA, pričom pád Avdijivky pripisuje tomu, že Spojené štáty nedodali pomoc.

Ukrajinský veliteľ s volacou značkou Chef bol však oveľa zhovievavejší. Nebyť Spojených štátov, ukrajinské sily by sa stále snažili vytlačiť Rusov z Kyjeva.

Ukrajinskí bojovníci ostreľujú ruské ciele v smere na Avdijivku minulý mesiac. Foto: Tyler Hicks/New York Times

Ani Američania, ani Ukrajinci nehľadajú únikové dvere. Ich záväzok zostáva pevný, pretože každá strana potrebuje tú druhú. Spravodajská komunita USA stále poskytuje ukrajinskej armáde značné množstvo informácií v reálnom čase o ruských veliteľských stanovištiach, muničných skladoch a ďalších kľúčových uzloch ruských vojenských línií. Pentagón stále organizuje mesačné stretnutia kontaktnej skupiny, na ktorých nabáda spojencov Ukrajiny, aby poskytli peniaze, zbrane a muníciu.

Pre Bidenovu administratívu je azda najdôležitejšie, že Ukrajina oslabuje armádu jedného z najväčších nepriateľov Ameriky.

Podľa odhadov USA je počet zabitých alebo zranených ruských vojakov od začiatku vojny približne 350-tisíc. Rusko tiež prišlo o obrovské množstvo techniky; podľa člena Kongresu, ktorý videl hodnotenie spravodajských služieb, bolo zničených približne 2 200 z 3 500 tankov a tretina obrnených vozidiel.

Aj víťazstvo Ruska v Avdijivke si vyžiadalo nemalé náklady: Jeden z provojnových ruských vojenských blogerov vo svojom príspevku uviedol, že Rusko pri útoku stratilo 16-tisíc mužov a 300 obrnených vozidiel (bloger Andrej Morozov koncom minulého mesiaca príspevok vymazal po tom, čo ho podľa jeho slov zastrašovali. Zomrel na druhý deň).

„Nenechajte sa pomýliť: Dokonca aj tí generáli, ktorí sú možno frustrovaní z Ukrajiny, sa zároveň pozerajú na správy o ruských stratách na životoch a vybavení a usmievajú sa,“ povedal Dale Buckner, bývalý plukovník armády, ktorý je šéfom bezpečnostnej spoločnosti Global Guardian so sídlom v USA.

Avdijivka však bola bojom, ktorý by americkí vojnoví plánovači radšej riešili inak.

Bývalý americký veliteľ s úzkymi väzbami na ukrajinské ozbrojené sily uviedol, že na udržanie mesta tak dlho, ako to robili ukrajinské sily, nebol iný dôvod, ako pripraviť Rusko o viac vojakov a vybavenia – obete, ktoré bola Moskva viac než ochotná prijať, aby mohla vyhlásiť víťazstvo.

Aj po tom, ako bolo jasné, že ruské sily s väčšími posilami budú mať prevahu, Ukrajina radšej zotrvala, ako by sa mala strategicky stiahnuť, uviedli americkí predstavitelia.

Podľa vysokopostaveného západného vojenského predstaviteľa a bývalého amerického veliteľa bola preto miera americkej frustrácie z Ukrajincov, najmä zo Zelenského a politického vedenia, vysoká. Bidenova administratíva však uviedla, že rozhoduje Zelenskyj – vrchný veliteľ.

V konečnom dôsledku, chaotický ústup Ukrajiny bol chybou, povedal bývalý americký veliteľ. Podľa západných predstaviteľov mohli stovky ukrajinských vojakov zmiznúť alebo byť zajatých postupujúcimi ruskými jednotkami.

Spor o Avdijivku bol zrkadlovým obrazom frustrácie Washingtonu z ukrajinskej protiofenzívy z minulého leta. V tom prípade Austin a ďalší americkí predstavitelia naliehali na Ukrajinu, aby zamerala svoj útok na jedno miesto pozdĺž takmer tisíckilometrovej frontovej línie a snažila sa tam preraziť ruské opevnenia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Bielom dome v decembri. Podľa vysokého západného vojenského predstaviteľa a bývalého amerického veliteľa bola frustrácia Američanov z ukrajinského vedenia vysoká. Foto: Doug Mills/ New York Times

Americkí predstavitelia sa domnievali, že generál Zalužnyj súhlasil s americkými radami, ale nedokázal presvedčiť svojho prezidenta. Kyjev teda namiesto jedného definitívneho boja rozdelil svoje jednotky, časť poslal na východ a časť na iné fronty vrátane južných.

Protiofenzíva zlyhala. Niektorí predstavitelia Pentagónu tvrdia, že snahy z minulého leta vôbec nepovažujú za protiofenzívu.

„V armáde hovoríme, že keď sa snažíte zaútočiť všade, akoby ste neútočili nikde – pretože vaše sily sú príliš rozptýlené," povedal James G. Stavridis, admirál vo výslužbe a bývalý vrchný spojenecký veliteľ pre Európu. „Pentagón to považuje za chybu a v tomto smere bude Ukrajincom naďalej poskytovať rady."

„Americká strana je frustrovaná, pretože poskytuje vojenské rady a nemá pocit, že by ich Ukrajina prijímala," povedala Evelyn Farkasová, bývalá vysoká predstaviteľka Pentagónu pre Ukrajinu a Rusko, ktorá je teraz výkonnou riaditeľkou McCainovho inštitútu. „Ukrajinci však nemajú radi, keď ich niekto riadi v každej maličkosti."

Okrem toho Dr. Farkasová povedala, že „americký politický systém je v súčasnosti šokujúco nespoľahlivý".

Predstavitelia Pentagónu stále Ukrajine radia, akú vojenskú kampaň by chceli vidieť v roku 2024. Traja americkí vojenskí predstavitelia v rozhovoroch uviedli, že Spojené štáty chcú, aby Ukrajina sústredila údery dlhého dosahu na „ohrozenie Krymu", čo v preklade znamená útok na ruský „pozemný most", ktorý prechádza južnou Ukrajinou a spája Rusko s Krymským polostrovom, ktorého sa v roku 2014 zmocnil prezident Vladimír Putin.

Ruské jednotky využívajú pozemný most na zásobovanie a logistiku a je rozhodujúci pre ich úsilie na južnej Ukrajine a Kryme.

V hre je však opäť ukrajinská frustrácia z paralýzy amerického Kongresu.

Západní predstavitelia a vojenskí experti varovali, že bez pomoci USA je tento rok reálne možný kaskádový kolaps na fronte.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.