Prezident Biden bol práve vo štvrti Upper East Side v dome, ktorý vlastnil podnikateľ James Murdoch, rebelantský dedič mediálneho impéria obklopený liberálnymi newyorskými demokratmi, ktorí si dobre zaplatili, aby si prišli vypočuť optimistické rozprávanie o Bidenovom programe na najbližších niekoľko rokov.
Písal sa 6. október 2022, ale namiesto toho si v ten večer vypočuli znepokojujúcu správu, ktorá – hoci to Biden nepovedal – pochádzala priamo z vysoko utajovanej zachytenej komunikácie, o ktorej bol nedávno informovaný, a tá naznačovala, že hrozby prezidenta Vladimíra Putina o použití jadrovej zbrane na Ukrajine sa môžu zmeniť na operačný plán.
„Prvýkrát od kubánskej raketovej krízy máme priamu hrozbu použitia jadrovej zbrane, ak budú veci pokračovať tak ako doteraz," povedal skupine, ktorá sa zhromaždila uprostred Murdochovej umeleckej zbierky. Skupina si uvedomila závažnosť jeho tónu: Prezident hovoril o možnosti prvého vojnového použitia jadrovej zbrane od čias Hirošimy a Nagasaki.
A nie v nejakom nejasnom okamihu v budúcnosti. Myslel tým v najbližších týždňoch.
Odpočúvanie odhalilo, že po prvý raz od vypuknutia vojny na Ukrajine sa v ruskej armáde často hovorilo o siahnutí na jadrový arzenál. Niektoré z konverzácií „neboli vážne“, uviedol jeden z predstaviteľov. Iné sa však týkali jednotiek, ktoré by boli zodpovedné za presun alebo rozmiestnenie zbraní. Najznepokojujúcejšie zo zachytených informácií odhalili, že jeden z najvyšších ruských vojenských veliteľov výslovne diskutoval o logistike odpálenia zbrane na bojisku.
Našťastie, Biden sa na brífingu dozvedel, že neexistujú žiadne dôkazy o presune zbraní. Čoskoro však CIA varovala, že v prípade výnimočného scenára, v ktorom by ukrajinské sily zdecimovali ruské obranné línie a vyzeralo by to, že by sa mohli pokúsiť o znovudobytie Krymu – čo sa v tú jeseň zdalo predstaviteľné – by pravdepodobnosť použitia jadrových zbraní mohla vzrásť na 50 percent alebo ešte viac. To „rýchlo upútalo pozornosť všetkých“, povedal jeden z predstaviteľov zapojených do diskusií.
Nikto nevedel posúdiť presnosť tohto odhadu: faktory, ktoré zohrávajú úlohu pri rozhodovaní o použití jadrových zbraní alebo dokonca pri hrozbe ich použitia, boli príliš abstraktné, príliš závislé od ľudských emócií a náhod, aby sa dali presne zmerať. Nebolo to však varovanie, ktoré by mohol akýkoľvek americký prezident ignorovať.
„Je to jadrový paradox,“ povedal mi generál Mark A. Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov až do svojho septembrového odchodu do dôchodku minulé leto, pri večeri vo svojom oficiálnom sídle nad riekou Potomac a pripomenul varovania, ktoré vydal v situačnej miestnosti.
Dodal: „Čím úspešnejší budú Ukrajinci pri potláčaní ruskej invázie, tým pravdepodobnejšie je, že Putin pohrozí použitím bomby – alebo po nej siahne."
Tento opis toho, čo sa stalo v tých októbrových dňoch – ako sa to stalo, krátko pred 60. výročím kubánskej raketovej krízy, ktorá bola najbližšie k jadrovej výmene medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom počas studenej vojny – bol zrekonštruovaný na základe rozhovorov, ktoré som viedol počas uplynulých 18 mesiacov s predstaviteľmi administratívy, diplomatmi, vedúcimi predstaviteľmi krajín NATO a vojenskými predstaviteľmi, ktorí spomínali na hĺbku svojho strachu v tých týždňoch.
Hoci kríza pominula a zdá sa, že Rusko teraz získalo prevahu na bojisku, keďže Ukrajine dochádza munícia, takmer všetci predstavitelia opísali tieto týždne ako záblesk desivej novej éry, v ktorej sa jadrové zbrane opäť stali centrom súperenia veľmocí.
Hoci sa v tom čase na verejnosť dostali správy o tom, že Rusko zvažuje použitie jadrovej zbrane, rozhovory zdôraznili, že obavy v Bielom dome a Pentagóne boli oveľa hlbšie, než sa vtedy priznávalo, a že sa vynaložilo veľké úsilie na prípravu na túto možnosť. Keď Biden v ten večer nahlas poznamenal: „Nemyslím si, že existuje niečo také, ako možnosť ľahko použiť taktickú jadrovú zbraň a nespôsobiť tým armagedon," vyjadril tým naliehavé prípravy na reakciu Spojených štátov. Ďalšie podrobnosti o rozsiahlom plánovaní Bieleho domu boli zverejnené v názorovom článku denníka New York Times a Jima Sciutta z CNN.
Biden povedal, že si myslí, že Putin je schopný stlačiť spúšť. „Je to človek, ktorého celkom dobre poznám,“ povedal o ruskom vodcovi. „Nežartuje, keď hovorí o možnom použití taktických jadrových zbraní alebo biologických či chemických zbraní, pretože jeho armáda je, dá sa povedať, výrazne poddimenzovaná.“
Odvtedy sa prevaha na bojisku dramaticky zmenila a október 2022 sa teraz javí ako vrchol ukrajinskej vojenskej výkonnosti za posledné dva roky. Napriek tomu Putin teraz vyslovil nový súbor jadrových hrozieb počas svojho prejavu v Moskve koncom februára. Povedal, že všetky krajiny NATO, ktoré pomáhajú Ukrajine útočiť na ruské územie raketami s plochou dráhou letu alebo ktoré by mohli uvažovať o vyslaní vlastných jednotiek do boja, „musia nakoniec pochopiť“, že „toto všetko skutočne hrozí konfliktom s použitím jadrových zbraní, a teda zničením civilizácie“.
„Aj my máme zbrane, ktoré môžu zasiahnuť ciele na ich území,“ povedal Putin. „Či tomu nerozumejú?“
Putin hovoril o ruských zbraniach stredného doletu, ktoré môžu zasiahnuť ktorékoľvek miesto v Európe, alebo o svojich medzikontinentálnych balistických strelách, ktoré môžu zasiahnuť Spojené štáty. Strach v roku 2022 sa však týkal takzvaných bojových jadrových zbraní: taktických zbraní, ktoré sú dostatočne malé na to, aby sa dali naložiť do delostreleckého granátu, a sú určené na zneškodnenie vojenskej jednotky alebo niekoľkých mestských blokov.
Prinajmenšom spočiatku by sa ich použitie nepodobalo na totálnu jadrovú výmenu, ktorá bola veľkým strašiakom studenej vojny. Účinky by boli strašné, ale obmedzené na relatívne malú geografickú oblasť – možno by vybuchli nad Čiernym morom alebo by ich odpálili na ukrajinskú vojenskú základňu.
Napriek tomu boli obavy Bieleho domu také hlboké, že sa stretli pracovné skupiny, aby navrhli reakciu. Predstavitelia administratívy uviedli, že protiopatrenie Spojených štátov by malo byť nejadrové. Rýchlo však dodali, že by muselo dôjsť k nejakej dramatickej reakcii – možno dokonca ku konvenčnému útoku na jednotky, ktoré jadrové zbrane odpálili – inak by riskovali, že dodajú odvahu nielen Putinovi, ale aj všetkým ostatným autoritárskym režimom s veľkým či malým jadrovým arzenálom.
Ako však jasne odznelo v Bidenovom „prejave o armagedone“, ako ho nazvali predstavitelia Bieleho domu, nikto nevedel, akú jadrovú demonštráciu má Putin na mysli. Niektorí sa domnievali, že verejné varovania Ruska, že Ukrajina sa chystá použiť obrovskú „špinavú bombu“, zbraň, ktorá chrlí rádioaktívny odpad, boli zámienkou na preventívny jadrový úder.
V Pentagóne a v think tankoch okolo Washingtonu si predstavovali, že Putin môže použiť taktickú zbraň – možno s následnou hrozbou odpálenia ďalších – za rôznych okolností. Jedna zo simulácií predpokladala úspešnú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by ohrozila Putinove pozície na Kryme. Ďalšia zahŕňala požiadavku Moskvy, aby Západ zastavil všetku vojenskú podporu Ukrajincom: žiadne ďalšie tanky, žiadne ďalšie rakety, žiadna ďalšia munícia. Cieľom by bolo rozdeliť NATO; v simulácii, ktorú som mohol sledovať, detonácia splnila tento účel.
S cieľom predísť použitiu jadrových zbraní volal v dňoch okolo Bidenovho vystúpenia (spojeného s finančnou zbierkou) svojmu ruskému partnerovi minister zahraničných vecí Antony Blinken, ako aj minister obrany Lloyd J. Austin III a poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa chystal na plánovanú návštevu Pekingu; bol pripravený informovať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga o spravodajských informáciách a vyzvať ho, aby vydal verejné aj neverejné vyhlásenia adresované Rusku, v ktorých by varoval, že v konflikte na Ukrajine nie je miesto pre použitie jadrových zbraní. Si Ťin-pching urobil verejné vyhlásenie; nie je jasné, čo, ak vôbec niečo, signalizoval v súkromí.
Biden medzitým poslal Putinovi správu, že musia urýchlene zorganizovať stretnutie emisárov. Putin poslal Sergeja Naryškina, šéfa SVR, ruskej zahraničnej spravodajskej služby, ktorá uskutočnila útok Solar Winds, dômyselný kybernetický útok, ktorý zasiahol široké spektrum amerických vládnych úradov a amerických spoločností. Biden si vybral Williama J. Burnsa, riaditeľa CIA a bývalého veľvyslanca USA v Rusku, ktorý je teraz jeho pomocníkom pri riešení rôznych ťažkých problémov v oblasti národnej bezpečnosti, naposledy dosiahol dočasné prímerie a prepustenie rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.
Burns mi povedal, že sa stretli v polovici novembra v roku 2022. Ale zatiaľ čo Burns prišiel varovať, čo by Rusko postihlo, keby použilo jadrovú zbraň, Naryškin si zrejme myslel, že riaditeľ CIA bol vyslaný, aby vyrokoval dohodu o prímerí, ktorá by ukončila vojnu. Povedal Burnsovi, že každé takéto rokovanie sa musí začať tým, že Rusko si ponechá všetky územia, ktoré má v súčasnosti pod kontrolou.
Burnsovi chvíľu trvalo, kým vyvrátil Naryškinovu predstavu, že Spojené štáty sú pripravené vymeniť ukrajinské územie za mier. Nakoniec prešli k téme, pre ktorú Burns cestoval po svete: čo sú Spojené štáty a ich spojenci pripravení urobiť Rusku, ak Putin splní svoje jadrové hrozby.
„Jasne som povedal, že by to malo pre Rusko vážne dôsledky,“ spomínal neskôr Burns vo svojej kancelárii na siedmom poschodí v CIA. Ako konkrétne sa Burns vyjadril o povahe americkej reakcie, americkí predstavitelia neuviedli. Chcel byť dostatočne podrobný, aby odradil Rusko od útoku, ale zároveň sa chcel vyhnúť presnému oznámeniu reakcie Bidena.
„Naryškin prisahal, že to pochopil a že Putin nemá v úmysle použiť jadrovú zbraň,“ povedal Burns.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.