Čo ak ste závislý od telefónu, len o tom ešte neviete?

Všetko sa to začalo, keď som si spustil meranie času stráveného na telefóne. Po istom čase merania som zistil, že môj priemerný čas strávený na telefóne bol cca štyri až päť hodín denne, čo je 35 hodín týždenne! Extrém – musel som to zmeniť. Pozeral som sa na to ako na stratený čas, ktorý by som mohol investovať do zmysluplnejších aktivít. Buď som bol na Instagrame, na Facebooku, no najviac času mi bral YouTube. Veľa času som strávil na mobile hlavne pred spaním a vedel som, že to veľmi ovplyvňuje kvalitu môjho spánku.

Závislosť od telefónu ako celospoločenský problém

Na otázky som nehľadal odpovede u psychológov (pre koronu), ale googlil som na internete. Keď sa pozrieme na americké výskumy, v roku 2011 vlastnilo mobilné telefóny len 35 percent populácie. Dnes je to už okolo 81 percent. Podľa Google Trends je slovné spojenie “cell phone addiction” (závislosť od mobilného telefónu) čoraz viac vyhľadávaná fráza. V súvislosti s našou nezdravou naviazanosťou na mobilné telefóny vznikli dokonca pomenovania pre fóbie súvisiace s týmto javom:

nomofóbia: strach z neprítomnosti telefónu

textaphrenia: pocit, že nemôžete prijať alebo odoslať správu

phantom vibrations: zdanlivé vibrácie telefónu vo vrecku

Dokonca sa závislosť od telefónu prirovnáva ku gamblerstvu. Obe podobne vyvolávajú stratu kontroly, strach z obmedzenia závislosti alebo úzkosť z nepoužívania telefónu. Za toto všetko môže jeden hormón, ktorý sa volá dopamín. V skratke, vyvoláva v nás uspokojujúci pocit šťastia. Vedci zistili, že dopamín sa vylučuje aj pri sociálnych interakciách. Keďže veľa ľudí v dnešnej dobe používa mobil na sociálnu interakciu, tak sa naň ľudia upli. O to viac, že lajky a komenty znásobujú tento hormón. A dopamín sa vylučuje aj pri užívaní rôznych drog.

Film Social Dilemma, ktorý podrobne rozoberá túto problematiku, poukazuje na zaujímavú paralelu: nie je náhoda, že len dva priemysly majú “užívateľov”. Sú to užívatelia sociálnych sietí a užívatelia drog.

Všetko to môže viesť k nespôsobilosti komunikácie v reálnom živote, pretože sa začneme spoliehať len na komunikáciu cez mobil. Samozrejme, keď to spojíme s úzkosťou, depresiou a poruchou spánku, je viac než fajn svoju činnosť na telefóne kontrolovať.

Môj boj so závislosťou

Preto som zakročil aj ja. Začiatkom boja proti závislosti je totiž uvedomiť a priznať si, že máte problém. Keď som videl moju bilanciu - päť hodín denne - a uvedomil som si fakt, že som pred spaním nedal mobil z ruky, musel som proti tomu začať bojovať. Nehovoriac o tom, že modré svetlo vyžarujúce z displejov a obrazoviek nám zhoršuje spánok.

Ako to išlo? Pomôžu úplne banálne veci:

Prvá vec je úplne jednoduchá: keď zaspávate, mobil si treba dať čo najďalej od postele.

Začnite budík používať aj večer. Ja som si ho nastavil na 21:30 a od toho momentu som telefón nepoužíval.

Pokúste sa zbaviť myšlienky, že sa s vami niekto pokúša spojiť a musíte odpovedať na jeho správy. Zistíte, že keď odpíšete až ráno, nič hrozné sa nestane.

Na začiatku to bolo náročné, telo je zvyknuté, že si pred spánkom stimulujete mozog sociálnymi sieťami. Spočiatku preto moje zaspávanie nebolo o nič lepšie. Postupne si ale telo zvyklo, že tento stimul ubudol, a začal som namiesto toho čítať knihy. Každý deň som cítil, že sa kvalita môjho spánku postupne zlepšuje. Skutočne som začal pociťovať, že mobilová abstinencia zaberá. Dokázal som zaspať, hneď ako som si ľahol, jednoducho, také tie “podriemkávania” pred samotným spánkom zmizli. O ránach ani nehovorím.

Po mesiaci odkladania mobilu minimálne 30 minút pred spaním som zistil:

Zaspávanie bezprostredne po pozeraní do mobilu rovná sa veľká chyba.
Zaspávanie desať minút od odloženia mobilu – pocítiš to, ale nebude to ešte ten ozajstný spánok.
Zaspávanie hodinu a viac bez pozerania do mobilu rovná sa skvelý spánok!

Telefónov sa pravdepodobne väčšina z nás úplne nevzdá, pretože je to spôsob komunikácie, ktorému sa v dnešnom svete už nevyhneme. Aj tu však platí: dobrý sluha, zlý pán. Existuje zopár trikov, ako vyhrať nad algoritmami sociálnych sietí.

Odstavte si všetky príbehy na Instagrame, nebude vás to tak lákať otvárať Instagram a zisťovať, čo je nové.
Prestaňte sledovať na Facebooku všetko okrem podstatných vecí. Budete sa tak môcť sústrediť len na to podstatné, keď už Facebook zapnete.
Nastavte si čiernobiele zobrazenie displeja. Všetko čiernobiele je v dnešnom farebnom svete nuda, ale presne to chceme docieliť, aby sme trávili menej času na mobile.
Vypnite si notifikácie. Najjednoduchší spôsob, ako byť prítomný v realite a nesledovať mobil vždy, keď nám pípne.
Zapnite si Režim sústredenia. V Režime sústredenia nebudete dostávať upozornenia, nebudete môcť zapnúť určité aplikácie a nič vás tak nebude rušiť.

Verím, že vám môj experiment pomôže uvedomiť si, že spolupracovať so svojím telefónom sa dá aj lepšie, než ako to práve robíte. Veď smartfóny sú na to, aby nám pomáhali, nie škodili, zhoršovali spánok a kradli slobodu.