Skúste sa prejsť po ulici a spočítať, koľko ľudí sa pozerá do smartfónov. Naše každodenné používanie telefónov hraničí so závislosťou a možno sú tieto zariadenia už viac “smart” než my sami. Rozhodol som sa preto tridsať dní hodinu pred spaním nepoužívať elektroniku. Tento text je o tom, ako ma to zmenilo.
Všetko sa to začalo, keď som si spustil meranie času stráveného na telefóne. Po istom čase merania som zistil, že môj priemerný čas strávený na telefóne bol cca štyri až päť hodín denne, čo je 35 hodín týždenne! Extrém – musel som to zmeniť. Pozeral som sa na to ako na stratený čas, ktorý by som mohol investovať do zmysluplnejších aktivít. Buď som bol na Instagrame, na Facebooku, no najviac času mi bral YouTube. Veľa času som strávil na mobile hlavne pred spaním a vedel som, že to veľmi ovplyvňuje kvalitu môjho spánku.
Závislosť od telefónu ako celospoločenský problém
Na otázky som nehľadal odpovede u psychológov (pre koronu), ale googlil som na internete. Keď sa pozrieme na americké výskumy, v roku 2011 vlastnilo mobilné telefóny len 35 percent populácie. Dnes je to už okolo 81 percent. Podľa Google Trends je slovné spojenie “cell phone addiction” (závislosť od mobilného telefónu) čoraz viac vyhľadávaná fráza. V súvislosti s našou nezdravou naviazanosťou na mobilné telefóny vznikli dokonca pomenovania pre fóbie súvisiace s týmto javom:
nomofóbia: strach z neprítomnosti telefónu
textaphrenia: pocit, že nemôžete prijať alebo odoslať správu
phantom vibrations: zdanlivé vibrácie telefónu vo vrecku
Dokonca sa závislosť od telefónu prirovnáva ku gamblerstvu. Obe podobne vyvolávajú stratu kontroly, strach z obmedzenia závislosti alebo úzkosť z nepoužívania telefónu. Za toto všetko môže jeden hormón, ktorý sa volá dopamín. V skratke, vyvoláva v nás uspokojujúci pocit šťastia. Vedci zistili, že dopamín sa vylučuje aj pri sociálnych interakciách. Keďže veľa ľudí v dnešnej dobe používa mobil na sociálnu interakciu, tak sa naň ľudia upli. O to viac, že lajky a komenty znásobujú tento hormón. A dopamín sa vylučuje aj pri užívaní rôznych drog.
Film Social Dilemma, ktorý podrobne rozoberá túto problematiku, poukazuje na zaujímavú paralelu: nie je náhoda, že len dva priemysly majú “užívateľov”. Sú to užívatelia sociálnych sietí a užívatelia drog.
Všetko to môže viesť k nespôsobilosti komunikácie v reálnom živote, pretože sa začneme spoliehať len na komunikáciu cez mobil. Samozrejme, keď to spojíme s úzkosťou, depresiou a poruchou spánku, je viac než fajn svoju činnosť na telefóne kontrolovať.
Môj boj so závislosťou
Preto som zakročil aj ja. Začiatkom boja proti závislosti je totiž uvedomiť a priznať si, že máte problém. Keď som videl moju bilanciu – päť hodín denne – a uvedomil som si fakt, že som pred spaním nedal mobil z ruky, musel som proti tomu začať bojovať. Nehovoriac o tom, že modré svetlo vyžarujúce z displejov a obrazoviek nám zhoršuje spánok.
Ako to išlo? Pomôžu úplne banálne veci:
Na začiatku to bolo náročné, telo je zvyknuté, že si pred spánkom stimulujete mozog sociálnymi sieťami. Spočiatku preto moje zaspávanie nebolo o nič lepšie. Postupne si ale telo zvyklo, že tento stimul ubudol, a začal som namiesto toho čítať knihy. Každý deň som cítil, že sa kvalita môjho spánku postupne zlepšuje. Skutočne som začal pociťovať, že mobilová abstinencia zaberá. Dokázal som zaspať, hneď ako som si ľahol, jednoducho, také tie “podriemkávania” pred samotným spánkom zmizli. O ránach ani nehovorím.
Po mesiaci odkladania mobilu minimálne 30 minút pred spaním som zistil:
Telefónov sa pravdepodobne väčšina z nás úplne nevzdá, pretože je to spôsob komunikácie, ktorému sa v dnešnom svete už nevyhneme. Aj tu však platí: dobrý sluha, zlý pán. Existuje zopár trikov, ako vyhrať nad algoritmami sociálnych sietí.
Verím, že vám môj experiment pomôže uvedomiť si, že spolupracovať so svojím telefónom sa dá aj lepšie, než ako to práve robíte. Veď smartfóny sú na to, aby nám pomáhali, nie škodili, zhoršovali spánok a kradli slobodu.