Za vojnu na Ukrajine je v USA najviac zodpovedná Nulandová. Čo znamená jej rezignácia

Odchod Victorie Nulandovej z kľúčovej pozície na americkom ministerstve zahraničných vecí je zlou správou pre amerických neokonzervatívcov a ich spojencov a dobrou správou pre zvyšok sveta. Ako dôvod rezignácie býva často uvádzané kariérne sklamanie. Minulý rok bola dočasne poverená funkciou námestníčky a to sa jej vraj zapáčilo natoľko, že sa už nedokázala mentálne vrátiť na svoje miesto politickej riaditeľky ministerstva. Pri takejto extrémne ctižiadostivej žene to nemožno úplne vylúčiť, ale hlavný dôvod jej odchodu to určite nie je. Nulandová skôr zisťuje, že vojna na Ukrajine, ku ktorej rozpútaniu prispela v USA ako nikto iný, stráca politickú podporu a pravdepodobne sa jej nechce čeliť porážkam na domácej politickej scéne.

Hoci býva označovaná za kariérnu diplomatku, nikdy ňou nebola. Najlepšie ju možno označiť ako celoživotnú ideologičku amerických vývozov demokracie a destabilizácie nepoddajných režimov. Túto neokonzervatívnu ideológiu neopúšťa ani doma. Jej manžel Robert Kagan patrí k najvýznamnejším neokonzervatívnym komentátorom, jej švagor Frederic Kagan založil so svojou manželkou Kimberly Institute for the Study of War. Tento think tank za peniaze amerických zbrojárov presviedča americkú verejnosť o blahodarnosti amerického vojenského pôsobenia vo svete. Dnes je známy aj u nás svojimi zaujatými analýzami vojny na Ukrajine, ktoré preberá väčšina médií.

Počas Bushovej administratívy patrila Nulandová k najbližším spolupracovníkom viceprezidenta Cheneyho, ktorý bol politickou hlavou neokonzervatívnej kliky pripravujúcej útok na Irak. Za jej služby bola odmenená postom veľvyslankyne pri NATO. Tak sa dostáva k východoeurópskej agende a k Ukrajine, z ktorej pochádzajú jej židovskí predkovia. Jej pôsobenie vrcholí neslávnym bukureštským samitom, ktorý otvoril otázku ukrajinského členstva.

Na vysokých postoch ministerstva zahraničných vecí pokračuje aj za Obamu. Demokrat Obama síce dostal Nobelovu cenu za mier za to, že sa bude vo svete správať inak ako jeho republikánsky predchodca, ale úplný koniec neokonzervatívneho besnenia nepriniesol. Malo totiž veľa priaznivcov medzi jeho demokratickými podporovateľmi a spolupracovníkmi. Neokonzervatívni demokrati ako Albrightová, Clintonová či Biden si v zahraničnej politike lepšie rozumejú s neokonzervatívnymi republikánmi typu Cheneyho či McCaina ako s realistickým demokratom Obamom či socialistickým demokratom Sandersom.

Barack Obama bol odporcom projektov, pri ktorých stála Nulandová, vojny v Iraku alebo rozširovania NATO na Ukrajinu. Ale východnú Európu, ktorá ho na rozdiel od Tichomoria alebo Blízkeho východu nezaujímala, prenechal neokonzervatívcom. Vďaka nim získala Nulandová na ministerstve zahraničných vecí vplyvné miesto vrchnej riaditeľky pre Európu.

Krátko po svojom menovaní sa vydáva na Majdan, aby podporila tamojších demonštrantov, a o niekoľko mesiacov neskôr je zverejnený dnes už slávny odposluch jej rozhovoru s americkým veľvyslancom v Kyjeve, kde vysvetľuje, kto z vtedajšej opozície má byť na akom mieste v novej ukrajinskej vláde, a posiela západoeurópskych spojencov niekam. V nasledujúcich rokoch je hlavnou tvárou americkej politiky na Ukrajine. Tvárou, ktorá rozhodne neprispieva k dohode s Ruskom a ktorá, naopak, povzbudzuje vojnychtivú časť Ukrajiny.

Nulandová sa však zráža s Trumpom. S neokonzervatívcami sa neznášal; republikán Kagan podporuje skôr Clintonovú. Ak sa Trump pokúsil niektorého z nich využiť, nevyplatilo sa mu to. Na dlažbe však Nulandová nekončí. Ujíma sa jej jej ideologická kmotra Madeleine Albrightová, ktorá ju zamestnáva vo svojej lobistickej firme (Albright Stonebridge Group). Voľný čas, ktorého má v tomto pseudozamestnaní dostatok, potom Nulandová využíva na prácu vo vedení National Endowment for Democracy. Táto Kongresom financovaná inštitúcia s globálnym dosahom sa venuje destabilizácii režimov nepohodlných pre USA. Nulandová môže ďalej robiť to, čo robila predtým.

S nástupom Bidenovej administratívy je menovaná za politickú riaditeľku ministerstva (Under Secretary for Political Affairs) a v tejto kľúčovej funkcii uskutočňuje neokonzervatívny obrat Bidenovej administratívy vo východnej Európe. Výsledky sú známe. Dnes odchádza, aby sa vrátila.

Ak v januári príde do Bieleho domu ktokoľvek iný ako Donald Trump, môže si Nulandová robiť nádeje na vedúce miesto na ministerstve zahraničných vecí, v Pentagóne, CIA či inde v štruktúrach amerického hlbokého štátu.