Čo to znamená? To, aby EÚ mala ďalší nástroj tlaku na členské štáty vo veci potratov.
Aby toho nebolo dosť, Veronika Cifrová Ostrihoňová, kandidátka Progresívneho Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), Macronov návrh hneď podporila.
Uviedla, že celá poslanecká frakcia Renew v EP, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko, presadzuje Macronov návrh. „Tak aby sa ženy na Slovensku, v Poľsku alebo v Maďarsku nemuseli obávať, že prídu o toto základné právo rozhodovať o vlastnom tele,“ povedala.
Teda aby EÚ mala jednoznačný nástroj tlaku na definitívne zakotvenie práva na potrat v každom členskom štáte.
Nuž ale prezidentský kandidát Progresívneho Slovenska o žiadnom tlaku nevie.
No dobre, ale veď to sme už o Korčokovi vedeli. Ale teraz vyrukoval s niečím ďalším.
Korčok si vraj za tridsať rokov nepamätá takú hanbu
Pred pár dňami na mítingu v Prešove Ivan Korčok spomenul terajšiu roztržku medzi slovenskou a českou vládou, ktorú inicioval český premiér Fiala, keď zrušil pravidelnú vzájomnú konzultáciu medzi českou a slovenskou vládou.
Korčok v súvislosti s roztržkou povedal: „Ja som nezažil za tridsať rokov mojej diplomatickej služby takú hanbu, akú sme utrpeli s Čechmi.“
Fíha! Tak to boli silné slová. Za tridsať rokov to nezažil. Tak to dopadá, keď sa niekto tak rozohní, že už si nespomenie, kde všade a kým bol.
Tak teda pánovi Korčokovi pripomeňme, čo zažil. A my tiež.
Pamätá si Ivan Korčok mečiarizmus?
Keďže sa píše rok 2024, tak posledných tridsať rokov, podľa jednoduchých počtov, berieme do úvahy obdobie, ktoré začalo v roku 1994. Práve v tom roku začala posledná Mečiarova vláda.
Bolo to vnútropoliticky veľmi ťažké obdobie. V roku 1995 SIS uniesla Michala Kováča ml., prezidentovho syna. Vladimír Mečiar amnestoval páchateľov.
Ja som chodil z výsluchu na výsluch, raz na políciu, raz na prokuratúru, lebo som veci pomenoval.
Na jar 1996 bol zavraždený Róbert Remiáš.
Františka Mikloška v roku 1996 prepadlo a zbilo zločinecké komando pred vchodom do domu, v ktorom býval.
Verejnoprávna televízia sa neštítila najdivších dezinformácií. Napríklad že Kováča unieslo KDH. O mne a Čarnogurskom v roku 1998 odvysielala, že sme členmi gangu, ktorý pašuje umelecké predmety.
Mečiarova koalícia zakázala de facto volebné koalície.
Tajná služba provokovala biskupa Baláža kúpou obrazu.
A tak ďalej a tak ďalej.
A chodili demarše z Európskej únie
Mečiarova vláda sa síce formálne snažila o členstvo Slovenska v EÚ a NATO, ale faktickým pôsobením to znemožňovala.
A z EÚ začali prichádzať karhavé demarše.
24. novembra 1994 prišiel demarš EÚ, v ktorom Únia reagovala na povolebný vývin v SR. Slovenským predstaviteľom ho doručila veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko Heinke Zenkerová a veľvyslanec Francúzska Michel Perrin. Únia v ňom vyjadrila znepokojenie z priebehu prvého a druhého zasadania Národnej rady SR po Mečiarovom víťazstve vo voľbách. Pamätníci si to pamätajú ako „noc dlhých nožov“.
25. októbra 1995 premiér Vladimír Mečiar prijal zástupcov EÚ, ktorí mu odovzdali ďalší demarš.
16. júla 1997 Európska komisia oznámila, že vo svojom posudku nezaradila SR pre neplnenie politických kritérií medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na členstvo v EÚ.
12. – 16. decembra 1997 Európska rada schválila na samite EÚ rozširovanie Únie. Samit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, a to s Českou republikou, s Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a s Cyprom. Slovensko v nej nebolo.
A táto hanba podľa Korčoka nebola väčšia?
A preto sa pýtame. Tá medzinárodná hanba rokov 1994 až 1998 nebola väčšia ako jeden Fiala? Toto niekoľko rokov trvajúce zahanbenie, ktoré sme prežívali politicky izolovaní a osamotení, obkolesení karhajúcou Európou, nebolo horšie ako Fialov ojedinelý výkrik?
Nuž podľa Korčoka nie. To je naozaj bombový výklad moderných slovenských dejín.
Práve Korčok by si to mal pamätať
Človek sa pýta, prečo si to Korčok nechce pamätať? Niekedy si človek nechce pamätať niečo, lebo si to pamätá veľmi dobre.
A Korčok si to musí pamätať dobre, lebo bol vtedy predstaviteľom slovenského ministerstva zahraničných vecí. V rokoch 1996 – 1997 bol jeho hovorcom, potom v rokoch 1997 – 1998 viedol na ministerstve odbor analýz a plánovania.
Čo hovoril hovorca, keď nás v roku 1997 EÚ nezaradila do prvej skupiny kandidátskych krajín? Ako to analyzoval, čo plánoval? Radšej neskúmať.
Ale on si to nechce pamätať. On si chce pamätať, že najväčší úder za tridsať rokov nám zasadil Fiala!
Nasrdil ľudí s pamäťou
Nechceme tu z Korčoka robiť nejakého dôležitého predstaviteľa mečiarovskej éry. Nebol ním. Kráčal životom, ako vedel.
Ale svojimi nehoráznymi výrokmi v Prešove mohol nasrdiť nemálo slušných ľudí, ktorí si tú éru pamätajú. A ktorí vedia, kde Korčok počas nej pôsobil.
Niečo tu nesedí
Sme svedkami zvláštneho paradoxného procesu. Spoločenstvá alebo celé národy deklarujú svoje hodnoty a zároveň si volia predstaviteľov, ktorí tým hodnotám nezodpovedajú.
Zažilo to napríklad KDH, ktoré si zvolilo do čela 2016 presvedčeného mečiarovca Hlinu.
Zažila to česká spoločnosť, ktorá sa neustále hlási k odkazu Novembra 89 a zvolila si za hlavu štátu komunistického rozviedčika.
Na Slovensku nemalá časť voličov vkladá dôveru v Korčoka. Je kandidátom okrem iného Progresívneho Slovenska a SaS, ktoré dnes varujú pred návratom mečiarizmu. Ale ak je táto hrozba reálna, prezident Korčok nevyzerá ako liek na ňu.
Je to celé divné.
Sme nerozumní? Alebo tie naše hodnoty nemyslíme až tak vážne? Alebo jednoducho žijeme dobu plytkosti, povrchnosti a prázdnych hesiel?
