Jozef Onačilla

Znamená to, že keďže ide o ženské telo, môže o ňom žena rozhodovať v absolútnej rovine. A má právo rozhodovať o živote a smrti dieťaťa aj vtedy, ak jej nehrozia žiadne závažné zdravotné riziká, ale jednoducho dieťa nechce. Nikto doteraz nevysvetlil nielen to, prečo otec dieťaťa nemá právo spolurozhodovať o svojom potomkovi, ale aj prečo je právo na život menej ako politická ideológia.

Ústavné právo na potrat vo Francúzku hovorí, že žiadna osoba nemôže byť obmedzená alebo zbavená svojej slobody rozhodovať o prerušení tehotenstva ani byť do prerušenia tehotenstva nútená. Právo na prerušenie tehotenstva je zaručené, ale lekárske potvrdenie je povinné. Potraty a ich náklady hradí zdravotná poisťovňa, ak sa vykonávajú do 14. týždňa tehotenstva.

Takýto krok bol vyvrcholením sľubu prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý garantoval ženám slobodné podstúpenie interrupcie do roku 2024. Zároveň išlo o zaujatie opozičného postoja k zrušeniu ústavného práva na interrupciu v Spojených štátoch amerických, keď Najvyšší súd USA vo veci Dobbs verzus Jackson Women's Health Organisation prelomil takmer 50-ročný precedens v otázke interrupcií zavedený známym rozhodnutím Roe verzus Wade.

Predloha bola práve v USA

Tento zvrat v americkej justícii v prospech ochrancov života pôsobil vo Francúzku ako odôvodnenie práva na potrat. Francúzsky minister spravodlivosti Éric Dupond-Moretti opakovane povedal, že história bola plná iných príkladov, keď sa verilo, že základné práva sú bezpečné, ale potom boli odobraté, čím priamo narážal na nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu USA vo veci Dobbs.