Lenže z iného pohľadu je práve pokles v oblasti technológií tým, čo väčšina trhu očakáva najmenej – keďže trh má tendenciu veriť, že žiadna AI bublina neexistuje. Trh sa prikláňa k tomuto názoru aj napriek tomu, že prasknutiu bubliny vždy predchádzali neklamné znaky, ako napríklad takzvaný úzky rast, teda prudký nárast niekoľkých titulov, ktorý plne vyvažuje mierny pokles väčšiny ostatných.
Zdá sa však, že investičné nastavenie stále ešte väčšiny veľkých inštitucionálnych investorov – a to, že žiadna cenová bublina neexistuje, je v rozpore s názorom rastúceho počtu drobných investorov, ktorí s vlastnými peniazmi opúšťajú produkty kolektívneho investovania.
Možno v tomto prípade bude intuícia malých investorov presnejšia ako analýza veľkých inštitucionálnych hráčov, hoci zvyčajne to býva naopak. Malí hráči sa totiž rozhodujú pocitovo, na základe výkonnosti ich investícií. Veľkí hráči svoje pocity potláčajú a držia sa makroekonomických analýz, v rámci ktorých najčastejšie uvádzajú dve skutočnosti: po prvé, čoskoro sa dočkáme poklesu úrokových sadzieb v USA aj v eurozóne, čo by malo (koniec koncov) akcie podporiť. A po druhé, HDP bude teraz už len rásť, čo by malo (koniec koncov) HDP tiež podporiť.
A na tomto mieste sa na chvíľu zastavme. Hoci predpoklad, že rast HDP by mal automaticky znamenať rast akcií, je všeobecne akceptovaný a v mnohých prípadoch aj pravdivý, existujú okolnosti, za ktorých to nemusí byť pravda.
