Sofija Donecová, ekonómka spoločnosti Renaissance Capital pre agentúru skonštatovala, že Rusko sa blíži k voľbám „v dobrej forme“, pričom poukázala na „veľmi optimistické“ spotrebiteľské nálady a hodnotenia súčasnej a budúcej finančnej situácie v prieskumoch.
„Už teraz vykazujú úroveň, ktorá vôbec nepripomína krízu,“ tvrdí Donecová.
Utopené náklady, alebo dlhodobá investícia?
Hoci je pravda, že z pokladnice Kremľa ide do zbrojenia kvantum financií (v roku 2024 sa majú výdavky na obranu zvýšiť o desiatky percent a budú predstavovať viac ako tretinu celkovej sumy), tvrdenie, že ide o umelé nafukovanie rastu, ktorý nepodporuje kreatívnu výrobu, sa odvíja od toho, ako sa na hrubý domáci produkt nahliada.
Ako v minulosti upozornil napríklad renomovaný francúzsky ekonóm Jacques Sapir, v západných ekonomikách sa na tvorbe hodnoty čoraz viac podieľajú služby, no v čase vojny stráca mnoho z nich na význame a podstatnými sa stávajú najmä fyzické statky. A na tom ruské hospodárstvo už dlhodobo stojí.
Nakopnutie zbrojného priemyslu pritom nemusí byť iba krátkodobou investíciou do výroby strojov zničených na Ukrajine. Naprieč krajinami sveta vidno zvýšenie výdavkov na zbrojenie. Rusko by mohlo vojenskú výrobu časom vyvážať do „spriatelených“ krajín, ktorých je vo svete dosť.
Pred dverami sú nepopulárne reformy
Navyše, prudké zvýšenie financovania zbrojenia výrazne nevytlačilo ostatné výdavky. Je však pravda, že tento jav by sa mohol časom zmeniť, pretože ruský rozpočet je hlboko v červených číslach a čerpá značný objem peňazí z Fondu národného majetku, ktorý sa rýchlo stenčuje.
Agentúra Bloomberg preto píše, že kompetentných to bude čoraz viac tlačiť do menej populárnych opatrení, ako je zvyšovanie daní, či znižovanie iných výdavkov.
A hoci má Rusko oproti západným štátom radikálne nižší dlh, požičiavanie by bolo pre Kremeľ mimoriadne drahé, keď sa úrokové sadzby na štátnych desaťročných dlhopisoch približujú k 14 percentám, čo je úroveň, na ktorej boli za posledné dve dekády len dvakrát, a to na pomerne krátky čas.
Podľa analytika a odborníka na Rusko Alexa Isakova budú ruské zdroje príjmov „čoraz obmedzenejšie“, no menej populárne reformy, ktoré môžu prísť už krátko po voľbách, majú veľký potenciál vznikajúci problém vyriešiť.
„Keďže Rusko vyčerpáva zvyšky svojho Fondu národného bohatstva, vláda bude čeliť ťažkej fiškálnej voľbe medzi akceptovaním vyššej inflácie, znižovaním výdavkov alebo zvyšovaním daní,“ tvrdí Isakov.
Ako najpravdepodobnejšiu vníma úpravu daňových sadzieb: „Na vyrovnanie rozpočtu nebude mať Putin inú možnosť, ako upustiť od (takmer) rovnej 13-percentnej dane z príjmu a zvýšiť 20-percentnú daň zo zisku právnických osôb. To môže priniesť približne dve percentá HDP dodatočných príjmov – dosť na zvýšenie výdavkov na vojnu, demografickú a priemyselnú politiku.“
Ceny by mali rásť pomalšie
Dlhodobo pretrvávajúcim zdrojom obáv Kremľa je rýchle tempo rastu cien (k opätovnej akcelerácii došlo na jar 2023). To sa síce zatiaľ neznižuje, ale ani nezrýchľuje, keď mienkotvorný Economist píše, že zhruba 7,5-percentné medziročné tempo rastu cien sa od novembra nezmenilo. A to napriek tomu, že časť odborníkov očakávala vo februári výrazné zrýchlenie.
Find more statistics at
Statista
Economist doplňuje, že očakávania domácností týkajúce sa budúcej inflácie sa stabilizovali, a mnohí prognostici očakávajú, že inflácia sa v dohľadnom čase spomalí na štyri percentá. To sa zhoduje s predpoveďami tamojšej centrálnej banky. Medzinárodný menový fond odhaduje o niečo vyššie číslo na úrovni okolo šiestich percent.
Popri stále vysokej inflácii však treba poukázať aj na druhú stranu mince, ktorou sú stúpajúce mzdy – reálna kúpyschopnosť ruských subjektov sa napriek rastu cien neznižuje.
Priemerná mesačná mzda v roku 2023 dosiahla zhruba 750 eur, čo je približne o takmer tretinu viac ako pred dvoma rokmi. Reálne mzdy (očistené o infláciu, pozn. red.) tam vlani vzrástli bezmála o osem percent, po tom, čo v roku 2022 klesli o jedno percento.
Zamestnanosť je vysoká, chudoba nízka
Hoci je rast reálnych miezd pozitívny faktor, odhaľuje dôležitú výzvu pre tamojšie hospodárstvo, ktorou bude v najbližších rokoch nedostatok ľudských zdrojov.
Tamojšie disponibilné príjmy rástli podľa Bloombergu rýchlejšie najmä pre masívne vládne výdavky (a transfery) a nedostatok pracovných síl (zamestnávatelia museli o pracovníkov bojovať). Státisíce potenciálnych pracovníkov odviedli do armády a ďalšie desaťtisíce schopných ľudí utiekli z krajiny.
Ruský prezident Vladimír Putin minulý mesiac podľa agentúry uviedol, že zamestnávateľom chýba až 2,5 milióna ľudí.
Na druhej strane, rekordne nízka úroveň nezamestnanosti ide ruka v ruke s pozitívnymi číslami miery chudoby (podiel obyvateľov žijúcich v chudobe klesol na historické minimum 9,3 percenta). Bloomberg s odkazom na tamojší štatistický úrad uvádza, že najrýchlejšie rástli mzdy práve najmenej zarábajúcich ľudí v krajine.
Vláda vynakladá masívne prostriedky na sociálnu podporu rodín, zvyšovanie dôchodkov, dotácie na hypotéky a odškodnenie príbuzných osôb slúžiacich v armáde.
„Pre značný počet Rusov sa vojna stala príležitosťou na sociálnu a ekonomickú mobilitu, ktorá bola predtým nemožná. Niektorým sa podarilo rozbehnúť nové podnikanie. Niektorí dostali platby za svojich manželov a synov na fronte, čo im umožnilo konečne si kúpiť byt, auto, presťahovať sa z dediny do mesta,“ uviedla Anna Kuleshová, sociologička zo Social Foresight Group.
Boj s infláciou zatiaľ nejde na úkor ekonomickej aktivity
Britský týždenník Economist pred pár dňami navyše prišiel s prekvapivou informáciou, ktorá je v miernom rozpore s ekonomickou teóriou i zaužívanými naratívmi. Ruské hospodárstvo totiž funguje aj napriek drvivo vysokej 16-percentnej úrokovej sadzbe nastavenej tamojšou centrálnou bankou.
Vyššie sadzby síce povzbudili Rusov, aby peniaze radšej sporili, než míňali, no týždenník napriek tomu konštatuje, že Rusko stále smeruje k „mäkkému pristátiu“, pri ktorom sa inflácia spomalí bez toho, aby rozdrvila ekonomiku.
Economist totiž píše, že napriek mimoriadne drahému financovaniu existuje len málo dôkazov o problémoch podnikov. Miera ich zatvárania nedávno dosiahla osemročné minimum. A moskovská burza podľa týždenníka očakáva, že v tomto roku sa uskutoční viac ako 20 prvých verejných ponúk akcií, pričom v minulom roku ich bolo deväť.
Najnovšie údaje o hospodárskej aktivite v reálnom čase sú preto podľa týždenníka pomerne silné: „Konsenzuálne prognózy rastu hrubého domáceho produktu v tomto roku na úrovni 1,7 percenta sa zdajú príliš pesimistické.“
