Andrej Palko

Ráno vstáva, večer usína, konkrétna hodina oboch činností sa nemusí zhodovať so spoločenským úzusom. Cestuje peši, autobusom, keď nestíha spoj, aj klusom, vlakom, autom, električkou, kolobežkou. Nikam sa bezdôvodne neponáhľa. Keď zavetrí príležitosť, neotáľa.

Nerobí si ťažkú hlavu z výzoru, skôr sa drží názoru, že horizont sa rovná obzoru. Putuje medzi putom spojenými nádobami rodiny, priateľstva a práce.

Vyjadruje svoje pocity zmenou nálady podľa konkrétnej udalosti, vyzná sa v domácich prácach aj s nadstavbou. Na šport má lokálny patent s celorepublikovou platnosťou, na politiku dokonca patent prémium. Jedáva príborom, ak si to však doba žiada, je ochotný vziať osud gastronómie svojho mesta do vlastných rúk.

Necíti sa byť v nikoho područí, často však tento naratív podsúva, pretože je tradicionalista s pochopením pre históriu krajiny, v ktorej žije. Nežije v hystérii, len jej niekedy nedokáže odolať, to sa však stáva príliš zriedka na to, aby som o tom napísal čo len o čiarku viac, ako je potrebné.