Človek košického typu

Ráno vstáva, večer usína, konkrétna hodina oboch činností sa nemusí zhodovať so spoločenským úzusom. Cestuje peši, autobusom, keď nestíha spoj, aj klusom, vlakom, autom, električkou, kolobežkou. Nikam sa bezdôvodne neponáhľa. Keď zavetrí príležitosť, neotáľa.

Nerobí si ťažkú hlavu z výzoru, skôr sa drží názoru, že horizont sa rovná obzoru. Putuje medzi putom spojenými nádobami rodiny, priateľstva a práce.

Vyjadruje svoje pocity zmenou nálady podľa konkrétnej udalosti, vyzná sa v domácich prácach aj s nadstavbou. Na šport má lokálny patent s celorepublikovou platnosťou, na politiku dokonca patent prémium. Jedáva príborom, ak si to však doba žiada, je ochotný vziať osud gastronómie svojho mesta do vlastných rúk.

Necíti sa byť v nikoho područí, často však tento naratív podsúva, pretože je tradicionalista s pochopením pre históriu krajiny, v ktorej žije. Nežije v hystérii, len jej niekedy nedokáže odolať, to sa však stáva príliš zriedka na to, aby som o tom napísal čo len o čiarku viac, ako je potrebné.

Potrebuje zvyšok Slovenska, aby mohol potvrdiť svoju výnimočnosť, výnimočne sa uspokojí aj so skromnosťou v akomkoľvek kúte sveta. Svetové rekordy nezvykne trhať, skôr sa ide potrhať za prácou s primeranou plácou. Plácne si s každým dobrej vôle, ale sám sa nesmie stať nevoľníkom.

Nevolí podľa bratislavských vzorov, ale ani ich za každú cenu neprevracia naruby. Za každú cenu očakáva nejakú hodnotu, neplatí to v prípade, keď neplatí. Jeho slovo platí, ale neočakáva, že sa zaňho aj naje. Je, je rád, je rád pravidelne a ku kvalite si vybudoval intenzívny vzťah.

Vzťahy buduje, udržiava, je na ne citlivý a prechováva k nim úctu. Úctyhodné na ňom tiež je, že si uvedomuje ich silu a krehkosť. Skrehnuté kosti si rád zohrieva v teple domova aj teplom domácej.

Pálenkou nehasí, čo ho nepáli, a ak sa napáli, niekedy to napáli aj do stromu. Ak spáli most, je možné, že iní ho už stavajú z druhej strany. Na druhej strane, stáva sa aj to, že ostanú pri kompe vzájomného rešpektu.

S kompom si rozumie ako s najlepším kumpánom, tak ako aj ty, vie, čo je IT. Aj tak však často radšej zovrie pílu a hodí drevo na kozu, ako by mal myšou brázdiť kurzorové polia. Ak mu polí povinnosti, nevzpiera sa, ak mu polí výhody, spolieha sa na dočasnosť nepriazne osudu.

Na hry osudu si rád staví z budgetu skúseností, z vlastnej skúsenosti vie, že osud nehrá vždy fér, je to skôr záhrada, o ktorú sa musíš postarať, keď ti povie: plej!

Oceňuje fair play, ale pre úspech v play off netoleruje pech a radšej sa obráti v prach, ako by hrach na štadión hádzal. Keby mu nakázali, tak by aj sneh odhádzal, keby mu zavadzal, tak by ho obchádzal…

Nuž takýto je človiečik košický, celkom rovnaký, ako aj vy.

Ibaže celkom iný…