Minule som sa s ním zviezol do Viedne. Stretli sme sa s kunsthistorikom Mirom Haľákom a zašli sme na výstavu... Peter potom povedal, že sa staví ešte v Dorotheu. Mal tam odloženého, ako povedal, jedného „pekného Kerna“. Vysvitlo, že jeho obrazy zbiera už dlhšie.
Minulý týždeň, vo štvrtok 7. marca, otvoril výstavu Hermann Kern a jeho starci. Kurátorsky ju zveril historičke umenia Marte Herucovej. Ohromný počin a dobrý výber miesta – malá súkromná galéria v suteréne domu pri synagóge v centre hlavného mesta. Vŕzgajúce parkety a vôňa terpentínu, ktorá prichádza zozadu, kde má majiteľka Soňa Herényiová svoj ateliér, harmonicky dotvárajú kolekciu žánrových obrazov.
Hermanm Kern: Botanikov najmilší svet. Foto: Marta Herucová
Sú na nich starčekovia pri svojich obľúbených činnostiach, popíjajú vínko, hrajú na husle, fagot, verklík, jeden si pripravuje polievku, iný počíta svoje groše. Usmievajú sa, z obrazov sála pohoda. Ich autor Hermann Kern (1838 – 1912), ako napísala Marta Herucová v sprievodnom texte výstavy, bol synom liptovského lekára Benjamína Kerna. Ten podporil jeho talent a dal ho učiť súkromne ku Carlovi Rahlovi vo Viedni a neskôr mu umožnil navštevovať akadémiu v Mníchove. A to napriek tomu, že v rodine bolo deväť detí.
Hermann Kern: Vtáčkar. Foto: Jakub Šuvada
Hermann Kern sa po štúdiách vybral za bratom Aurelom do Pešti, kde sa oženil so sestrou jeho manželky – s Paulínou Hampel. Chcel sa presadiť ako portrétista, už vtedy maľoval portréty starších mužov, osobností akou bol napríklad politik Ferenc Deák, ktorého Kern zvečnil len pár rokov pred jeho smrťou.
Konkurencia v portrétovaní bola však v Pešti príliš veľká, a tak sa Hermann Kern aj s rodinou – manželkou a synom Hermannom juniorom – presťahoval do Viedne. No a tam, ako pripomenula kurátorka, začal maľovať úsmevné výjavy so starcami a maľoval ich až do konca života, ktorý dožil na vidieku v dolnorakúskej obci Maria Enzersdorf pri Viedni. Nadväzovali na biedermeier a korenili v nizozemských obrazoch zlatého veku. Dobre sa predávali, zopár ich skončilo aj v cisárskej zbierke. Na výstave je ich pätnásť od štyroch súkromných zberateľov.
Hermann Kern: Smädný fagotista. Foto: Jakub Šuvada
Priťahovali ma ľudskosťou i pomerne zriedkavými námetmi. Takých obrazov nebolo veľa a príležitosť vidieť ich takto naživo mi prišla niečím výnimočná. Kern mal na Slovensku doteraz len jednu výstavu (GMB, Zsófia Kiss-Szemán, 2014), táto je druhá. Jej autori – Peter Chalupa a Marta Herucová – dali pod okno aj malé zátišie (starý kabát, sako, klobúk, demižón), ktoré ladí s motívmi obrazov.
Myslím, že túto výstavu si môžu vychutnať nielen ľudia môjho veku. Pre mňa mala aj osobný rozmer, poznal som Hermannovho vzdialeného príbuzného výtvarníka Michala Kerna, dobre zapísaného na našej neoficiálnej scéne.
Hermann Kern: Vo vínnej pivničke. Foto: Marta Herucová
Výstava Hermann Kern a jeho starci má čo povedať. Bude trvať mesiac do 7. apríla 2024. V máji bude v SNM-Spišskom múzeu v Levoči (v starom kláštore minoritov) a v júni v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Hermann Kern navštevoval totiž evanjelické lýceum v Levoči a Liptov bol jeho rodiskom, keďže pochádzal z Liptovského Hrádku. Ako jeden z mála našich maliarov je známy po celej Európe. Jeho diela sú vo verejných zbierkach vo viedenskom Belvedéri alebo v milánskej Collezioni d'arte della Fondazione Cariplo, u nás prevažne len u súkromníkov.