Minule som sa s ním zviezol do Viedne. Stretli sme sa s kunsthistorikom Mirom Haľákom a zašli sme na výstavu... Peter potom povedal, že sa staví ešte v Dorotheu. Mal tam odloženého, ako povedal, jedného „pekného Kerna“. Vysvitlo, že jeho obrazy zbiera už dlhšie.
Minulý týždeň, vo štvrtok 7. marca, otvoril výstavu Hermann Kern a jeho starci. Kurátorsky ju zveril historičke umenia Marte Herucovej. Ohromný počin a dobrý výber miesta – malá súkromná galéria v suteréne domu pri synagóge v centre hlavného mesta. Vŕzgajúce parkety a vôňa terpentínu, ktorá prichádza zozadu, kde má majiteľka Soňa Herényiová svoj ateliér, harmonicky dotvárajú kolekciu žánrových obrazov.
Hermanm Kern: Botanikov najmilší svet. Foto: Marta Herucová
Sú na nich starčekovia pri svojich obľúbených činnostiach, popíjajú vínko, hrajú na husle, fagot, verklík, jeden si pripravuje polievku, iný počíta svoje groše. Usmievajú sa, z obrazov sála pohoda. Ich autor Hermann Kern (1838 – 1912), ako napísala Marta Herucová v sprievodnom texte výstavy, bol synom liptovského lekára Benjamína Kerna. Ten podporil jeho talent a dal ho učiť súkromne ku Carlovi Rahlovi vo Viedni a neskôr mu umožnil navštevovať akadémiu v Mníchove. A to napriek tomu, že v rodine bolo deväť detí.
