V olympijskej publikácii Imricha Hornáčka o zimných hrách v Sappore 1972 je kapitola venovaná biatlonu nazvaná „Bež a páľ“. Biatlon sa za polstoročie zmenil na nepoznanie. Strieľa sa z inej zbrane, lyžuje sa na iných materiáloch. Strieľa sa inak, beží sa inak. Všetko sa posunulo. Častokrát rozhodujú ničotné rozdiely, maličké detaily. A všetko sa to deje v rýchlosti.
Rýchlo bež a rýchlo páľ. Taký je moderný biatlon.
Hegemón
Dominuje v ňom výrazná postava: Johannes Thingnes Boe. Máloktorý zimný olympijský šport má takého hegemóna. Vo Svetovom pohári nevyhrával tak ako vlani, ale najcennejší vavrín mu neunikol. Dosiahol ho piatykrát, tentoraz v netradičnej situácii, veď najväčším vyzývateľom bol brat Tarjei! „Z mentálneho hľadiska to bolo najťažšie víťazstvo,“ priznal Boe po spečatení celkového prvenstva v kanadskom Canmore.
Dvakrát zažil, že sa o veľkom glóbuse rozhodovalo až v záverečných pretekoch (2019/20 a 2020/21), ale teraz cítil, že stáť proti bratovi bol náročný duševný boj: „Každý žltý dres je ťažké vybojovať. Je to psychologická hra a vyjsť z nej ako víťaz je fantastický pocit.“
O takmer päť rokov starší Tarjei mal úctyhodnú sezónu. Vyššie bol v kariére jediný raz. Pred trinástimi rokmi sa stal celkovým víťazom SP. „Tarjei bol dobrý a stabilný. Viem veľmi dobre o jeho pretekárskych kvalitách a nepredpokladal som, že niekedy spolu zažijeme takýto duel,“ povedal Johannes Thingnes.
Tarjei sa nijako nehneval, veď bratove úspechy prichádzajú ako na bežiacom páse. „Byť v tieni jedného z najlepších športovcov je v poriadku. Je jedinečným pretekárom. Dostáva sa mu chvály a rešpektu, aj keď si myslím, že by toho mohlo byť ešte viac,“ povedal Tarjei pri vyvrcholení sezóny.
Pridal sa aj Sturla Holm Lägreid, ktorý mal veľký glóbus na dosah pred tromi rokmi vo svojej premiérovej sezóne vo Svetovom pohári a s Johannesom Thingnesom v boji oň prehral o 13 bodov: „Neustále ukazuje, že je najlepší na svete. Prekonal jednu legendu a na ďalšiu už veľa nestráca. Je skvelé byť pri tom a zažiť ho v jeho najlepšej forme.“
Porovnania s Martinom Fourcadom a Olem Einarom Bjoerndalenom sprevádzajú celé obdobie Boeovho panovania na tróne mužského biatlonu. Francúza vo vynikajúcom závere sezóny predstihol v počte víťazstiev (85:83) a na krajana stráca už len 10 (Bjoerndalen vyhral 95-krát a k tomu ešte raz v pretekoch SP v behu na lyžiach). Fourcade dobyl 7 veľkých glóbusov za sebou (2012 – 2018), Bjoerndalen ich má 6 (medzi rokmi 1998 až 2009).
„Mať päť glóbusov je unikát. Ak bude takto pokračovať aj v ďalších dvoch rokoch, môže dosiahnuť 100 individuálnych víťazstiev. Je pre nás cťou s ním pretekať, aj keď nás takmer neustále zdoláva,“ poznamenal Vetle Sjaastad Christiansen, piaty v celkovom poradí.
Viacerí tvrdia, že Boe je najlepším biatlonistom všetkých čias. Sám však vie, že v tomto smere sa rátajú len víťazstvá. „Ak sa dostanete pred takú legendu, akou je Fourcade, je to veľká vec. Chápem, že ak dosiahnete takéto čísla, stávate sa niekým, kto ovplyvnil šport. Počas minulej sezóny som si uvedomil, že mi na Fourcada chýba desať víťazstiev a vravel som si, že sa k tomu prederiem možno po nejakých dvoch rokoch. Keďže sa mi to podarilo už teraz, je prirodzené, že sa už pozerám na Oleho Einara. Zostáva mi ešte pár rokov, takže všetko zrátame, až keď skončím,“ povedal Boe v Canmore pre nórsku televíziu TV2. Má pred sebou ešte dve sezóny, kariéru sa rozhodol potiahnuť do zimnej olympiády 2026.
Cesta na vrchol
Johannes Thingnes je druhým najmladším z piatich detí. Zo sedemtisícového mestečka Stryn na západe Nórska pochádzajú okrem Boeovcov aj známi futbaloví bratia Tore André a Jostein Floovci, ktorí hrali za nórsku reprezentáciu a pôsobili v Premier League.
Je to oblasť v blízkosti ľadovca, celoročne sa tam dá lyžovať. Johannes Thingnes bol odmalička na bežkách, v lyžiarskej škole sa mu venovali tréneri Anders Vonnheim a Rune Aaland. Podľa druhého menovaného bol od začiatku na bežkách nadpriemerný a „všetkých prekvapilo, ako rýchlo sa naučil dobre strieľať“.
Prvé veľké medaily na medzinárodnej scéne získal v Osrblí na Slovensku ako 17-ročný na ME 2012. V juniorskej stíhačke bral bronz (za Rusom Loginovom a terajším reprezentačným kolegom Christiansenom) a bol členom víťaznej zmiešanej štafety. Neskôr sa stal trojnásobným juniorským majstrom sveta.
Zo svetových šampionátov má dnes 37 medailí, z nich 20 zlatých, čím vyrovnal Bjoerndalenovu zbierku najcennejších kovov. Desaťkrát sa stal svetovým šampiónom, vyhral každú individuálnu disciplínu (trikrát rýchlostné, trikrát hromadné, dvakrát stíhacie a dvakrát vytrvalostné preteky).
Z Pjongčangu 2018 a Pekingu 2022 má krásnu olympijskú kolekciu: päť zlatých, jednu striebornú a dve bronzové medaily. Okrem stíhačky vyhral pod piatimi kruhmi zvyšné individuálne preteky.
V roku 2019 ukončil panovanie Martina Fourcada, ktorého ľahkosť pri víťazstvách vždy obdivoval. Dostal sa do rovnakej triedy. Ako šiesty Nór dosiahol celkové prvenstvo vo Svetovom pohári.
S každým z piatich predchodcov ho niečo spája: s Eirikom Kvalfossom bežecká výbušnosť a rýchlosť, s Jonom Age Tyldumom vyrovnanosť výkonov, s biatlonovým kráľom Olem Einarom Bjoerndalenom neustála túžba víťaziť a všetko robiť precízne, s Emilom Heglem Svendsenom ľahkosť na lyžiach a s bratom Tarjeiom priezvisko.
Od čias amerických slalomárov Phila a Steva Mahreovcov nemal olympijský šport spojený s lyžami takú silnú bratskú dvojicu. Inak aj obaja slávni predchodcovia mali v biatlonovej reprezentácii starších bratov: Martin Fourcade jazdil za Francúzsko so Simonom (má 5 medailí z MS) a Ole Einar Bjoerndalen za Nórsko s Dagom (má olympijské striebro v štafete a 3 medaily z MS). Boeovci sú však spoločne ďaleko úspešnejší.
Prvý krištáľový glóbus dobyl Johannes Thingnes po rekordných 16 víťazstvách v sezóne 2018/19, pričom získal všetky malé glóbusy. V sezóne 2019/20 sa po narodení synčeka Gustava rozhodol vynechať podujatia v Oberhofe a Ruhpoldingu, ale aj tak celkovo získal po 10 víťazstvách.
Bol to kuriózny triumf: rozširujúca sa covidová pandémia ukončila Svetový pohár už na predposlednom podujatí v Kontiolahti. Pred záverečnými pretekmi bol Boe celkovo druhý za Fourcadom. A hoci v stíhačke Francúz zvíťazil a Boe bol len štvrtý, na základe pravidla o zoškrtaní dvoch najslabších výsledkov v sezóne prišiel o 56 bodov a na Boea mu chýbali tri!
O rok neskôr dosiahol „len“ štyri víťazstvá, ale k tomu ďalších 10 pódií a odrazil útok Lägreida, nováčika vo Svetovom pohári. V olympijskej sezóne sa neprepínal, všetko podriadil príprave na Peking. Vyhral pred ním iba raz, ale v chladnom a veternom stredisku Čang-ťian-kou žiaril naplno. Vyhral v oboch štafetách (zmiešanej a mužskej), bol najlepší na 10 km a v pretekoch s hromadným štartom.
Štyri zlaté na jednej zimnej olympiáde dosiahol z biatlonistov len Bjoerndalen (2002). „Ole Einar je kráľom biatlonu a skutočnosť, že ma k nemu priraďujú, je pre mňa obrovskou cťou,“ povedal po poslednom víťazstve v Pekingu.
Stretli sa v minulosti aj v reprezentačnom tíme a keď boli na prvom spoločnom sústredení, tréneri sa rozhodli, že spoja velikána s talentovaným mladíkom. Dali ich na jednu izbu, ale vydržalo to iba jednu noc. Ole Einar sa trénerom sťažoval, že mladý kolega silno chrápe...
Vrcholom Boeovej kariéry bol ročník 2022/23. Z 19 štartov dosiahol 16 víťazstiev, z nich jedenásť v sérii vo všetkých pretekoch SP od januára do marca. Medzitým stihol dobyť v siedmich štartoch päť zlatých medailí na MS v Oberhofe, ktorý fanúšikovia premenovali na Boehof. Svetový pohár vyhral s náskokom 490 bodov. Nebola to nuda, ako sa snažili mnohí tvrdiť. Bola to veľkosť výnimočného športovca, ktorý dokázal skĺbiť všetky komponenty biatlonovej náročnosti.
Päť faktorov
Profesor Sandbakk z Centra pre výskum vrcholového športu v Osle uviedol počas minulej sezóny niekoľko faktorov, ktoré prispeli k Boeovej nevídanej dominancii. Po prvé: pri výške 187 cm je dobre stavaný na vytváranie sily. Má na to genetické predpoklady, ktoré podporuje Boeova tréningová inteligencia.
Po druhé: dokáže sa zamerať na vlastné telo. Samotný Boe tvrdí, že „do novembra myslím na telo málo, ale od novembra do marca neustále“. Úlohu zohráva správna výživa v správnom čase bez vysokého laktátu. Na víťazných párty vždy rozdáva torty, ale sám ich nikdy nekonzumuje, vyhýba sa sladkostiam a dezertom.
Po tretie: čistá hlava. „Ide o to nebyť zlý a nebyť slabý – a v tom som veľmi dobrý,“ vyhlásil po jednom z vlaňajších víťazstiev. Má vždy sústredenú pozornosť, vďaka ktorej filtruje nepodstatné zmyslové dojmy, má oceľovú kontrolu a vie sa aj počas pretekov správne resetovať.
Po štvrté: Počas dlhoročnej kariéry našiel správny model prípravy s mimoriadnou kvalitou a efektivitou tréningu. Býva v Kongsvingeri a pri dome si nechal postaviť dráhu na kolieskové lyže. Nevedie si denník, ale napriek tomu má prehľad o všetkom dôležitom. Tréner Egil Kristiansen vyzdvihuje, že „popri talente sa naučil robiť veci správne. Vie, kedy trénovať, kedy a ako oddychovať, ako sa venovať rodine bez toho, aby mu v hlave lietalo tisíc vecí.“
Po piate: jedinečná technika behu, kombinujúca silu a dynamiku. Pomohla mu spolupráca s trénerom Siegfriedom Mazetom, ktorý výrazne ovplyvnil kariéru Raphaela Poireého či Martina Fourcada a v roku 2016 prešiel z tímu Francúzska k Nórom. Naučil ich, aby sa nehanbili sledovať prednosti silných konkurentov.
„Nikto zo skvelých biatlonistov, ktorých som trénoval, nemal prirodzenejší talent ako Johannes. Raz sme nabiehali do letnej prípravy a on sa mi ospravedlňoval, že dlhé mesiace nesiahol po zbrani, že s ňou netrénoval. Keď som potom videl jeho prvú tréningovú jednotku, neveril som vlastným očiam. Bol vynikajúci,“ povedal Mazet.
Zaseknutý stroj
Nikto však nie je robot. Boeov stroj na víťazstvá sa v tejto sezóne zasekol. Čelil kritike, dokonca z Bjoerndalenových úst, o tom, že sa na sezónu a ani počas nej nepripravoval tak intenzívne ako predtým. Ktovie, čo bolo dôvodom. Možno narodenie dcérky Sofie v lete 2023 odklonilo časť jeho pozornosti.
V prvých dvoch pretekoch sezóny (na 20 a na 10 km) na rozhraní novembra a decembra mal vo švédskom Ostersunde o polminúty horšie bežecké časy ako domáci Samuelsson. Nové pravidlá o bezfluórových voskoch narobili šarapatu aj v takom silnom servisnom tíme, aký majú Nóri. Kým vlani mal takmer vo všetkých vystúpeniach najlepšie bežecké parametre, tentoraz to platilo „len“ pri ôsmich z 21 pretekov.
Vyhral iba raz na 10 km, hoci v predchádzajúcej sezóne nenašiel v „šprinte“ premožiteľa. Ale dosiahol aj výhry v stíhačkách v Hochfilzene a Soldier Hollow z 11. či 17. miesta na štarte. Po ôsmej súťaži sezóny (víťazstvo v Lenzerheide na 10 km) prebral vo SP žltý dres a do konca ho nepustil. Nóri ovládli poradie, patrilo im prvých šesť miest. V oboch ostatných sezónach dosiahli po 43 pódiových umiestnení (zo 63 možných). Ich sila sa určite výrazne nezmenší.
A JTB veľmi dobre vie, že ak vyladí formu na dlhšie obdobie tak, ako sa mu to podarilo pred MS v Novom Meste na Morave, alebo potom v marci pri finále SP v Canmore, kadencia víťazstiev ho vynesie na absolútny vrchol. S Bjoerndalenom ho bez ohľadu na impozantné čísla a štatistiky spája jedno: túžba posúvať vlastné limity a tým aj hranice svojho športu.