Tri opatrovateľky pre štyri deti. Ako vyzerá írsky Istanbul
Colin mal šesť rokov, Serena päť, Ben dva a pol a Billy osem mesiacov. Hoci deti boli štyri, počet opatrovateliek najatých z východu na pomoc s deťmi sa mi zdal trochu prehnaný. Mali sme byť tri.
Referendá o zmene èlánku ústavy v Írsku
V marci sa v Írsku konali dve referendá o zmene článku ústavy týkajúceho sa definície pojmu rodina a vzájomnej starostlivosti poskytovanej rodinnými príslušníkmi. Foto: TASR/AP
Podozrivá disproporcia sa vysvetlila hneď po tom, ako som si na jeseň 1997 vybalila kufor na posteľ v podkroví tehlového domu v Belfaste. Ich rodičia, profesionálni hudobníci, on husle, ona violončelo, ale žiadne hranie po krčmách, sláčikové kvarteto, vysoká kultúra, potrebovali mať po ruke tri dievčatá, aby sa nemuseli starať o svoje deti. Nielen v čase, keď si potrebovali oddýchnuť, ale pokiaľ možno neustále.
Služby nám rozdelili tak, že sa so svojimi potomkami, vrátane dojčaťa a batoľaťa, stretávali doma viac-menej náhodne, ako im to umožňoval ich program, ambicióznejší než nejaká otravná starostlivosť. Najčastejšie okolo obeda, ale to boli zase tí starší dvaja v škole, ktorá sa na Britských ostrovoch (a nielen tam) začína nemilosrdne vo veku piatich rokov, čím sa vhodne rieši otázka, kam s nimi. Naopak, s deťmi sme prakticky vždy raňajkovali sami, pretože otecko a mamička dospávali predošlé večerné koncerty a z nich plynúce spoločenské udalosti.