Urológ Sokol: Najdrahším hotelom nie je Kempinski, ale Univerzitná nemocnica Bratislava

Ste špičkovou klinikou v strednej Európe. Aké kritériá o tom rozhodujú? 

Pre mňa je kľúčové nie to, koľkých pacientov dokážeme s rakovinou prostaty liečiť, ale vyliečiť. Kľúčový je skorý záchyt pacientov. Ak mužovi diagnostikujeme rakovinu prostaty v lokalizovanom štádiu, dá sa ešte vyliečiť.

(Doktor musel hneď po úvodnej otázke prerušiť náš rozhovor, odísť z miestnosti a oznámiť nevyliečiteľné štádium rakoviny pacientovi, ktorý prišiel do čakárne)

Ako často oznámite pacientom takúto diagnózu?

Každý pracovný deň poviem dvom-trom novodiagnostikovaným pacientom, že majú rakovinu. Denne mám okolo 50 pacientov a z nich má 40 rakovinu. U mužov riešime aj ochorenia penisu, semenníkov, prostaty, močového mechúra, močovodov a obličiek, ale aj problémy v intímnej sfére ako erektilná dysfunkcia, predčasná ejakulácia alebo neplodnosť. 

Máme však aj päť percent detských pacientov a tridsať percent žien, ktoré rovnako môžu mať cysty, močové kamene, zápaly či únik moču. Zaoberáme sa veľmi širokým spektrom ochorení. 

Čo z vás robí špičkovú kliniku z pohľadu pacientov?

Nebudem nás nazývať špičkovou klinikou, lebo takéto zariadenia by podľa mňa mali byť normálne všade, a na Slovensku máme aj potenciál vytvoriť ich. Naše pracovisko je monotematické, čiže sa venuje len urológii, od A po Z. Máme vlastné laboratórium, ale niektoré biochemické parametre nedokážeme vyhodnotiť. Máme vlastnú operačnú sálu aj pooperačné priestory zariadené najmodernejšími prístrojmi.

Nedisponujeme robotom ani laparoskopom, tieto výkony sa vykonávajú primárne na špecializovaných pracoviskách v nemocniciach, kde môže byť pacient niekoľko dní hospitalizovaný. Našou filozofiou je, aby pacient od nás ešte v ten deň odchádzal s vyriešeným problémom. 

K pacientom pristupujeme na osobnej úrovni, preto ich voláme krstnými menami a snažíme sa vytvárať rodinnú atmosféru. Keď od nás odchádza dieťa, dostane medailu pre odvážneho pacienta. Spolupracujeme aj s významnými osobnosťami ako Marián Hossa, Marián Gáborík či Martin Škrtel. Tí nám nosia kartičky s podpismi, ktoré dávame malým chlapcom za odmenu a niekedy ich aj navštívia na oddelení.

Na klinike máme psychologičku, rehabilitačnú sestru aj nutričnú špecialistku. Rakovina u nás nekončí diagnostikovaním. Mnohí ľudia si začnú po oznámení rakoviny kupovať doplnky stravy, za ktoré dajú stovky eur. Neexistuje diéta ani spomínané doplnky stravy, ktoré by mužom pomohli pri rakovine prostaty. Dôležitý je pohyb a čistá hlava. 

V čom vynikáte oproti iným zdravotníckym zariadeniam?

Rakovina prostaty je druhým najčastejším typom rakoviny, v Česku je už dokonca prvá. Celosvetovo ju ročne diagnostikujú približne 1 400 000 obyvateľom. Je dôležité nezachytiť rakovinu neskoro, lebo potom už môžeme pacientovi len skvalitniť a predĺžiť život. My sa snažíme pacienta diagnostikovať v štádiu, ktoré sa dá vyliečiť. 

Ako prví na Slovensku sme mali niekoľko ultrazvukov, ktoré stáli okolo 200-tisíc eur a robili sme perineálnu fúznu biopsiu prostaty podľa smerníc (guidelines) americkej urologickej spoločnosti. Toto vyšetrenie ešte v mnohých našich fakultných nemocniciach nerobia. 

Ako také vyšetrenie prebieha?

Pacientovi s podozrením na toto ochorenie spravíme magnetickú rezonanciu. Keď potom statický obraz zlúčime s dynamickým ultrazvukovým obrazom, dokážeme odobrať vzorku z ložiska, ktoré má veľkosť 1-2 milimetre. Čím je ložisko väčšie, tým je rakovina v pokročilejšom štádiu a môže byť agresívnejšia. 

Zaviedli sme aj vodnú vaporizáciu prostaty. Ide o veľmi modernú operáciu, počas ktorej ambulantne zoperujeme pacientovi prostatu za 12 minút. Pomocou vysokej teploty, ktorú vytvorí vodná para, vznikne nekróza – odumretie tkaniva. Ide o vhodnú metódu pre starších pacientov, ktorí sa nemôžu uspať pre rôzne ochorenia, ako aj pre mladších pacientov, ktorí žijú aktívnym pohlavným životom a nechcú stratiť schopnosť erekcie a ejakulácie. V strednej Európe sme týmto spôsobom zoperovali najviac pacientov. 

Po Veľkej noci začneme robiť ambulantne aj laserové operácie prostaty. Boli sme na školení v Anglicku, kde takto operujú štyroch pacientov za deň. Aj operácie močových kameňov robíme ambulantne, takže pacient nemusí niekoľko dní ležať v nemocnici. Nie je to však len o priestoroch a prístrojoch, ale aj o tíme ľudí. Môžem byť akokoľvek dobrý, ale veľký prínos znamená aj tím ľudí, ktorí sú dobrí po ľudskej stránke, zároveň však aj skvelí odborníci. Chceme ľuďom vrátiť plnohodnotný šťastný život. Máme pacientov z celého sveta, najmä susední Česi k nám chodia často. 

Ako vašu kliniku vnímajú zahraniční lekári? 

Stretávame sa často na pracovných mítingoch, kde debatujeme o miniinvazívnej urológii. Aj v Česku, v Maďarsku a v Poľsku existujú excelentné urologické kliniky, hoci možno nie sú také komplexné ako naša.

Na Slovensku máme skôr všeobecnú skúsenosť, že zdravotníctvo upadá. Ako to ide dokopy s tým, že máme takéto excelentné pracoviská?

Je rozdiel medzi nemocnicou a ambulanciou. V nemocnici sa nestaráte, či bude dosť pacientov, či bude fungovať počítač, alebo či máte zmluvu so zdravotnými poisťovňami. Nemocničný lekár má svoj plat bez ohľadu na to, či niečo robí, alebo nerobí. Nemocnice dostávajú paušálne platby a ambulantní pediatri, všeobecní lekári a gynekológovia majú zas svoj kmeň pacientov, za ktorý dostanú peniaze. Ale ambulantní špecialisti sú zaplatení len za to, čo reálne urobia. Ak nie som v práci, nezarobím. 

Nemocničné odbory vydobyli pre lekárov viac dovolenky, vyšší plat a skrátený pracovný čas na niektorých oddeleniach. Ak si chcem udržať sestry a lekárov, musím poskytovať ešte lepšie sociálne výhody, platy a pracovné podmienky ako nemocnice. A nemôžem si dovoliť produkovať stratu. Tento rok nám sľúbili zvýšiť platby od zdravotných poisťovní o výšku inflácie, ktorá bola priemerne podľa štatistického úradu 10,5 percenta. Nedali nám nič. 

Dostanete šesťpercentné zvýšenie a minulý rok ste dostali 20-percentné zvýšenie. 

Dobre, ale kedy predtým nám zvyšovali? (ukazuje na prístroj v miestnosti) Tento ultrazvuk stojí 49,5 tisíca eur a v budove máme ďalšie dva, v hodnote približne 400-tisíc eur. Röntgen stojí stotisíc eur, laser 80-tisíc eur. Podľa zákona nemôžeme byť platcami DPH. Čo by sa stalo štátu, keby počas covidu znížil DPH zo zdravotníckych prístrojov z dvadsať na desať percent, ako to spravil v prípade vlekov, reštaurácií a hotelov? 

Nemocnice produkujú stratu, najväčším dlžníkom Sociálnej poisťovne v Prešovskom a Trenčianskom kraji sú fakultné nemocnice. Za naše dane však dávajú sestrám náborové príspevky. To znamená, že podporujem svojho najväčšieho konkurenta. Naša pozícia voči nemocniciam je výrazne horšia a o to lepšiu zdravotnú starostlivosť aj servis musíme pacientom poskytovať. 

Byť ambulantným lekárom má nepochybne aj svoje výhody. 

Keby som mal terajšie vedomosti a o dvadsať rokov menej a stál by som pred rozhodnutím, či chcem byť zamestnancom alebo zamestnávateľom v zdravotníctve, vybral by som si to prvé.

Čo vás pred tými dvadsiatimi rokmi viedlo k tomu vybrať sa vlastnou cestou?

Sloboda. Bol som jedným z 21 urológov, ktorí vtedajšiemu primárovi odišli z oddelenia. Stál som na rozhraní, či profesijne zastagnujem a budem len vypisovať chorobopisy, alebo sa postavím na vlastné nohy a niečo vybudujem. Začínali sme traja, teraz je nás na klinike tridsať. Je za nami kus roboty a množstvo zachránených životov. 

Pomenujte, čo robí štát v zdravotníctve zle. 

Skôr čo robí dobre (úsmev). Aké zdravotnícke zariadenie postavil štát za posledných 20 rokov? 

Nemocnicu sv. Michala v Bratislave.

To je akciová spoločnosť, ktorej akcionármi sú ministerstvo obrany a vnútra. Nemocnicu Bory aj nemocnice na východe Slovenska a v Rimavskej Sobote postavila Penta. Gynekologické, plasticko-chirurgické či urologické kliniky vybudovali súkromní lekári. Štát dáva ekonomické impulzy len do nemocníc, ale mal by to urobiť opačne. Nemocnice sú strechou zdravotnej starostlivosti, ale základným pilierom sú ambulancie, ktoré ak sa nedofinancujú zo štrukturálnych fondov, ľudia budú stále končiť v nemocniciach. Najdrahším hotelom na Slovensku nie je Kempinski na Štrbskom plese, ale Univerzitná nemocnica Bratislava. Ak chcete v systéme ušetriť peniaze, nemôžete ľudí dostať do tohto najdrahšieho hotela. Musíte ich udržať v lacnejšom hoteli, ktorým sú krajské a fakultné nemocnice. Aj to sú ešte drahé zdravotnícke zariadenia, preto musíme podporiť primárnu a sekundárnu ambulantnú sféru, aby ľudia nekončili v nemocniciach. 

Zrejme poznáte akciovú spoločnosť Veriteľ, ktorá oddlžuje nemocnice. Jeden prístroj nepredali nám, ale košickej univerzitnej nemocnici, lebo tá zaň vraj zaplatí viac peňazí. Po roku nám ten prístroj ponúkali, ale bol používaný. Nemocnica zaň nezaplatila, ale vykazovala na ňom výkony. Toto nie je cesta, potrebujeme komplexnú reformu zdravotníctva, na ktorú chýba politická vôľa. 

Ťažko robiť reformu, keď ani nevieme, koľko špecialistov nám chýba. 

V Španielsku a Taliansku nepoznajú špecializáciu diabetológ či endokrinológ. Fínov je 5,5 milióna ako aj nás. Škandinávske krajiny majú asi desaťnásobne vyšší výskyt rakoviny prostaty ako zvyšok Európy, je to dané aj geneticky. Na Slovensku máme 350 urológov a vo Fínsku ich je 110. Mnohé oddelenia sú u nás otvorené úplne zbytočne. Nemáme podľa mňa málo lekárov, len sú zle rozdelení. 

Nemôže fungovať pediatrická klinika so 16 lekármi, ak je tam hospitalizovaných šesť detí. Nemôže existovať chirurgické oddelenie, na ktorom robí lekár dva anesteziované výkony týždenne. Treba sa venovať aj domácej opatrovateľskej starostlivosti, lebo mnohí ľudia nemajú ležať na geriatrii, kde im len pichnú infúziu a tým to končí. Všetko toto sa dá urobiť aj doma a nemusíme platiť za lôžka, stravu a pracovnú silu. Zdroje v zdravotníctve dokážeme nájsť, ale sú to nepopulárne opatrenia. 

Prečo lekári nechcú z nemocníc odísť do ambulancií? 

Prečo by mal lekár odísť z pohodlnej nemocnice, kde dostane po atestácii plat vyše tritisíc eur a nemusí sa starať či má sestry, pacientov, alebo platbu od zdravotnej poisťovne? 

Ambulantní špecialisti sú zahrnutí obrovskou mierou administratívy. Inak sa boduje pre VšZP a inak pre Union a Dôveru. Teraz nám zaviedli čakacie listiny na operácie. Prečo pri Dôvere funguje e-Lab a viem si dohľadať, aké odbery a kedy mal poistenec, ale pri VšZP to už nefunguje? Do e-Health išlo 150 miliónov eur a stále nefunguje. Opakované recepty sú skvelá vec, lebo znižujú frekvenciu návštev pacientov. Najmä však zdravotná starostlivosť musí byť so spoluúčasťou pacienta. Bez toho to nepôjde.

Prečo?

Ľudia si zdravotnú starostlivosť nevážia a zneužívajú ju. Bez preháňania môžem tvrdiť, že 20-25 percent liekov, ktoré si pacienti vyberú na predpis v lekárni, v skutočnosti neužívajú. Máme obrovské množstvo zbytočných laboratórnych odberov. Chyba je na strane pacientov, štátu, poisťovní aj nás lekárov. Keby štát zvýšil platbu za poistencov štátu, zdravotné poisťovne by zvýšili platby pre lekárov, aj ja by som našiel nejaké finančné rezervy, ale na všetko treba vôľu. 

Všimla som si, že v cenníku máte viacero doplatkov za výkony, ktoré nehradí alebo len čiastočne hradí poisťovňa. Bol to dosť dlhý zoznam. 

Katalóg doplatkov absolútne reálne zohľadňuje ceny prístrojovej techniky, odpisové skupiny či ceny platov lekárov. Nemôžem robiť fúznu perineálnu biopsiu prostaty za 150 eur, koľko mi hradí poisťovňa, keď iba priame náklady sa pohybujú na úrovni 350 eur. 

Koľko výkonov je zo strany zdravotných poisťovní takto finančne podhodnotených?

Všetky. Obyčajný Mesocain gél stál kedysi dve eurá. Teraz stojí 14 eur a jedno balenie miniem na dvoch pacientov, ktorým robím endoskopie. Denne miniem dva balíky rukavíc, pričom jeden stojí 12 eur. Platíme za softvér, počítač, tlačiareň, archiváciu, likvidáciu biologického materiálu či upratovanie. Zvýšenie od zdravotných poisťovní zďaleka nezohľadňuje reálne ceny, preto odborníci pracujú na novom katalógu výkonov....

...ktorý by mal platiť od júla tohto roku.

Ak bude platiť, bude to skvelé, ale podľa mňa povedia, že na to nie sú peniaze. Ale ja musím dodávateľom platiť podľa aktuálnych cien, musím dodržiavať minimálne mzdy zdravotníckych pracovníkov či zabezpečiť ochranné pomôcky.

Koľko výjde bežného muža, ktorý má poruchy erekcie konzultácia, diagnostika a liečba na vašej klinike? 

Do 50 eur. 

Čiže nemáte len solventných pacientov?

Nie. Priemerný doplatok u nás je na úrovni 15 eur. Ale keď vidím starých, imobilných alebo pacientov v pokročilom štádiu rakoviny, ako bol pacient na začiatku rozhovoru, tie eurá by som od nich nevzal. Snažíme sa finančné zdroje získať aj z vedy a výskumu. Osobne som stál pri zrode viacerých onkologických liekov, ktoré v súčasnosti pacienti potrebujú.

V časoch najväčšej slávy som mal Hirschov index 9. Požičal som si aj z banky. Áno, pacienti si doplácajú napríklad za spomínanú biopsiu prostaty, ale garantujem im, že použijeme najnovšie prístroje. Len za kalibráciu tejto techniky zaplatím ročne cez päťtisíc eur. Poistky ma stoja tiež päťtisíc eur. Za mzdy a odvody zamestnancov platím mesačne približne 80-tisíc eur a verte mi, že tu nie je zbytočný človek. Sme súkromné zariadenie a nemôžem si dovoliť živiť ľudí, ktorí niečo neprodukujú. 

Nehanbím sa pacientom ukázať, že zdravotná starostlivosť nemôže byť vždy zadarmo. Ale keď niekto zaplatí, musí za to dostať patričnú kvalitu a odísť spokojný. Tieto televízie tu nemáme na pozeranie seriálov. Keď robím ultrazvuk a pacientovi nájdem kameň, na tejto obrazovke mu ho ukážem a všetko mu kompletne vysvetlím. Keď ľuďom poskytnete servis a odchádzajú spokojní, nemajú problém zaplatiť. 

Ako bude o päť rokov vyzerať táto spoluúčasť pacienta? Čo si pod tým predstaviť?

Bude to skôr ako o päť rokov. Predstavte si pacienta s vysokým krvným tlakom a kôrnatením ciev, má astmu, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, rakovinu močového mechúra a stále fajčí, hoci je to karcinogénne. Alebo obézneho pacienta, ktorý je diabetik, ale stále si kupuje sladkosti. Čo s človekom, ktorý má zvýšené pečeňové testy, nábeh na cirhózu a stále pije? Je normálne, aby títo ľudia mali zdravotnú starostlivosť zadarmo?

Sú elektronické občianske preukazy, tak prečo by nemohla byť elektronická kartička poistenca? Ak si ideš kúpiť cigarety, zaplať si raz takú vysokú poistku. Sú určité rizikové skupiny, ktoré si za svoje ochorenia môžu sami. Prečo by sa nemali aspoň títo ľudia spolupodieľať na zdravotnej starostlivosti?

Ako často sa vám ako onkourológovi stane, že nemôžete predpísať najúčinnejšiu liečbu?

Nestane sa to. Niektoré lieky máme na trhu aj skôr než Česko. Teraz mám asi 42 pacientov, ktorí berú uroonkologické lieky na výnimku, takže im všetko preplatí poisťovňa. Najlacnejšia liečba stojí 700 eur na mesiac a najdrahšia sa podáva prostredníctvom rádionuklidov v Nitre a stojí okolo 12-tisíc eur za mesiac – takých pacientov mám aktuálne dvoch. 

Z trhu nám však odišli mnohé lieky, ktoré boli pre pacientov prospešné v intímnej sfére. Existuje len jeden liek na predčasnú ejakuláciu – Priligy – a momentálne u nás nie je kategorizovaný. 

Pričom v minulosti bol?

Áno. Výrobca odišiel z trhu, lebo sme boli príliš lacní. Liek Spedra na liečbu erektilnej dysfunkcie je na tom rovnako. Tieto lieky si teda pacienti hradia v plnej výške.

Akí muži k vám najčastejšie prichádzajú v dôsledku problémov s erektilnou dysfunkciou? 

Prichádzajú aj mladí chlapci, ktorí zlyhajú pri prvom sexuálnom styku. Ďalšou skupinou sú muži okolo 40 rokov, muži so stresujúcim povolaním a tí, ktorí majú sedavú prácu. Obrovskú skupinu tvoria muži po päťdesiatke. Erektilnú dysfunkciu vieme perfektne diagnostikovať a aj liečiť. Často je to však predzvesť iných závažných problémov.

Cieva v penise je štyrikrát tenšia než cieva v srdci. Ak má niekto problém s erekciou, penis je málo prekrvený, takže cieva je zúžená. Poruchy erekcie sú niekoľkoročnou predzvesťou kardiovaskulárnych problémov. Môže to byť aj jeden z ukazovateľov onkologického ochorenia či cukrovky. Dôležité je, že takmer všetkých mužov s touto poruchou vieme vyliečiť. Či už pomocou tabletiek, gélov, injekcií, alebo takzvaných rázových vĺn, ktoré zlepšia prekrvenie vytvorením nového krvného zásobovania a vytvoria nové cievy.

Čiže muži by to nemali brať na ľahkú váhu a za sexuálne zlyhanie by sa nemali hanbiť?

Na našom pracovisku máme najväčší počet zachytených pacientov s erektilnou dysfunkciou vďaka tomu, že sa každého pacienta na rovinu pýtame, či má problém s ejakuláciou, erekciou a v ďalšom rade močením. Proaktívny prístup má obrovský význam. Ak sa vám muž raz prizná, že má problém s erekciou, nepôjde o mesiac k ďalšiemu lekárovi a nebude mu to opäť hovoriť. 

Ako schopnosť mužskej erekcie ovplyvnili proticovidové vakcíny? 

Muži sa často sťažujú, že sa im zhoršila erekcia, ale nie po očkovaní, ale skôr po covide. Problém s erekciou nie je len organický, z tretiny môže byť podľa mňa aj psychogénny. Mnoho mužov k nám príde a povie, že doma majú tri deti a nemajú s manželkou ani priestor na sex. Počas covidu boli deti doma a atmosféra bola dusná. 

Nemyslím si, že vakcíny na princípe mRNA môžu za zhoršenie erekcie a rovnako si nemyslím, že za to môže vírus SARS-CoV-2. Vo februári som bol na európskej sexuologickej urologickej konferencii v Bari a dva postre sa venovali zhoršeniu erekcie, libida a ejakulácie. Nenašli žiaden objektívny vplyv covidového ochorenia na zhoršenie intímnej sféry muža. Skôr dospeli k záveru, že je to podmienené zmenami správania spoločnosti. 

Aký dôležitý je pre zdravie mužských pohlavných orgánov sexuálny život? 

Ak sa anonymne opýtate sto mužov a žien, čo je pre nich dôležité, až 90 percent dá na prvých sedem miest zdravý intímny život. Je vedecky dokázané, že 21 ejakulácií za mesiac približne o pätinu znižuje riziko rakoviny prostaty. Pri intímnom styku treba vyvinúť určitý výkon, takže sa zvyšuje prekrvenie a frekvencia činnosti srdca aj pľúc. 

Majú dnes muži menej sexu? 

Na to nemôžem objektívne odpovedať, lebo u mňa zväčša končia muži, ktorí majú problém so sexom. Je zarážajúce, že niektorí muži nemali aj 3-4 roky sex, hlavne ak je partnerka po gravidite. Iní muži majú sex aj dvakrát denne. Prevažne však majú sex raz za týždeň, pričom priemerný vek muža v našej ambulancii je 46 rokov. 

Koľko mužov si dnes dáva vyšetriť plodnosť? 

Vyšetrujeme ich veľa. Ako prví na Slovensku sme robili počítačovú analýzu ejakulátu a aj oxidačno-redukčný test. Len 1 z 50 spermiogramov je taký, že muž sa dá vyšetriť preventívne, lebo sa chce ženiť, nájsť si vzťah, alebo vedieť, či je plodný. Zvyšných 49 mužov príde, lebo majú problém. 

Dokážete týmto mužom pomôcť? Ak áno, koľkým? 

Za polovicu infertilít sú zodpovední muži a za tú druhú polovicu ženy. Ženská sterilita sa oveľa ťažšie diagnostikuje, ale o to ľahšie sa lieči. Mužskú infertilitu vyhodnocujeme pomocou spermiogramu. Ak sú spermie málo hybné alebo majú patologické formy, musíme pátrať po príčine. Dokážeme odhaliť približne polovicu príčin mužskej infertility a približne polovicu z toho dokážeme účinne liečiť. 

Takže pomôžete len štvrtine pacientov? 

Štvrtine pomôžeme počať prirodzenou cestou. Ženy majú takzvanú ovariálnu rezervu, tá kedysi klesala od 36. roku ženy, ale teraz sa hovorí o 34. roku. Ideálne je, aby sa plodnosťou začali ľudia zaoberať do tridsiatky, ale dnes sa tento vek posúva. Neplodnosť je párový problém, preto treba vždy vyšetriť ženu aj muža. Ak však vidím, že muž má závažnú poruchu spermiogramu, má menšie hypoplastické semenníky a ja by som mu nevedel s istotou pomôcť a liečba by sa naťahovala vyše roka, radšej ho nasmerujem do centra asistovanej reprodukcie, kde dokážu nachystať ženu a z mužského spermiogramu vybrať tých zopár vitálnych spermií a vznikne krásne dieťa. 

Stretávate sa s tým, že vám ľudia povedia, že by vašu profesiu nerobili? 

Kedysi som chcel s touto prácou seknúť, lebo som bol rozladený zo všetkej tej administratívy. Volal som šéfke na samosprávny kraj, že chcem skončiť, dostal som aj viacero vážnych pracovných ponúk zo zahraničia vrátane Bostonu v Spojených štátoch za primárny výskum. V ten víkend som rozmýšľal, kam budú ďalej smerovať moje kroky. V pondelok prišla ku mne moja asistentka z recepcie a ukázala mi esemesku, v ktorej autor správy písal miery narodeného dieťaťa a poďakovanie, že prišlo na svet len vďaka tomu, že som jeho otcovi pred tromi rokmi zachránil život, keď som ho vyliečil z rakoviny semenníka. Naskočila mi husia koža a povedal som si, že stojí za to ostať na mieste. Nedávno som operoval Maďara, ktorý mal varikokélu a len zopár hybných spermií. O štyri mesiace prišiel na kontrolu a mal skvelý spermiogram a o tri mesiace mi poslal fotku, že ich dieťa je na ceste. Takto mením ľuďom životy.

Takže v tomto je krása urológie?

Urológia je nádherná veda. Kedysi boli pri vyberaní prostaty traja ľudia a pacientovi sme museli rozrezať brucho. Teraz vieme prostatu vybrať za 12 minút a pacient odíde v ten deň domov. Kedysi sa vyberal kameň z obličky tak, že sme pacientovi rozrezali bok, ľudia sa mali zle a mali bolesti. Dnes močové kamene dokážeme cez močový mechúr a močovú rúru pomocou jednoduchých strojov vybrať. Urológia má mimoriadny posun. Ako sa vyvíjajú telefóny, menia sa aj ultrazvuky, lebo ultrazvuk je počítač. 

Očakávam obrovský prínos od umelej inteligencie (AI). Bude určite pomocníkom, ale môže byť aj nepriateľom medicíny. AI môže vyhodnocovať CT a iné snímky, určovať šance na rôzne ochorenia, ale nemá ľudský cit, nechytí pacienta za brucho. Bude to prevrat v medicíne.