Autor bestsellerov Jozef Karika: Z mojich kníh na rožky budem mať

Práve sa dostáva do kín film podľa námetu vašej knihy Smršť. Je to pre prozaika pocta, keď sa sfilmuje jeho kniha, alebo o tom takto ani nepremýšľate?

Určite to pocta je, veď nie je úplne bežné, že filmári u nás siahajú po knižných námetoch. Ja však zároveň knihu vnímam ako samostatný objekt, ktorý nepotrebuje nutne filmovú či televíznu adaptáciu, aby bola kompletná. Beriem to ako dve samostatné diela, ktoré si idú po svojich vlastných linkách.

Myslíte, že byť spisovateľom na Slovensku je povolanie alebo len zle platený, krásny koníček?

Predalo sa asi 600-tisíc kníh, a ak to potom vypočítate pri priemernej cene knižky, čo je už pomaly 20 eur, a všetko vynásobíte, tak prídete k celkom zaujímavému číslu. Hoci ja mám z tej výslednej sumy len určité percentá, aj tak si myslím, že na rožky ešte mať budem.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že sa venujete aj kryptomenám. Nepokladáte to za nezdravé riskovanie? Nie je to tak trošku gamblerská vášeň ako ruleta?

U mňa to vychádza celkom prirodzene z mojej životnej filozofie. Pretože mám blízko k libertarianizmu a filozofii objektivizmu Ayn Randovej, ktorá je založená na individualizme, kapitalizme a slobode. Práve kryptomeny sa stávajú čoraz dôležitejšou aplikáciou tejto filozofie v praktickom živote.

Ste autorom viacerých kníh, ktoré sa na Slovensku stali bestsellermi. Keď sa chystáte na novú knihu, premýšľate aj o tom, akú by prípadne mala predajnosť?

Vôbec, ale fakt absolútne takto nepremýšľam. To do práce nesmie zasahovať. Možno mám šťastie, že témy, ktoré ma zaujímajú, sa dajú podať aj komerčne atraktívnym spôsobom. Či už to boli moje kriminálne romány, alebo historické, alebo teraz tie viac mysteriózne. Ale neverím tomu, že sa dobrá kniha dá spraviť ako chladnokrvný kalkul.

Možno si aj vy pamätáte, že keď sme mali v škole písať sloh o nejakej téme, ktorá nebola pre nás autentická, prišla z vonku, bolo to ťažké. A ak má kniha 300 až 400 strán a robíte na nej dva roky, tak neverím, že ak má kniha zarezonovať, môže byť tvrdým kalkulom.

Vaše knihy majú úspech aj v zahraničí. Má slovenský spisovateľ väčšiu šancu preraziť povedzme v Česku, keďže naše jazyky sú si blízke?

Niekoľko mojich prvých kníh, ktoré ešte neboli beletristické, mi vyšlo v Prahe. Takže Česko beriem ako prirodzený, tvorivý a publikačný priestor. Hoci byť v Česku bestsellerovým autorom je určite oveľa ťažšie ako u nás. Knižný trh tam funguje inak ako na Slovensku. Je iný, zložitejší a, samozrejme, väčší.

Pokiaľ sú moje knihy zaradené medzi bestsellermi v Čechách, Poľsku aj v Maďarsku, tak z toho mám vždy veľkú radosť. Ale úspech v spomenutých krajinách by sa asi ani nedostavil, nebyť úspechu doma, ktorý bol základným predpokladom dostať sa aj do zahraničia.

Čo má najväčší vplyv na proces tvorby a ako dlho to trvá, od prvotného nápadu na knižku až po jej vydanie?

Trvá to od troch mesiacov do pätnástich rokov, a to ani nepreháňam. Lebo ak máte skvelý námet, ktorý vás baví a zaujme a sadnete si, schuti knihu za tri mesiace napíšete. Ale stalo sa mi, povedzme s románom Čierny rok, že som podklady pripravoval od roku 1998 a kniha vyšla až v roku 2017. Čo je skutočne dlhý čas, ale nemohol som to spraviť inak. Zbieranie materiálu a poznatkov trvalo dosť dlho.

Hľadáte cielene námety alebo počkáte, čo prinesie čas? 

Každý môj námet musí byť dostatočne silný a musí zaujať bez toho, aby som ho hľadal. Lebo ak už musíte čosi hľadať, nejaký námet, tak to už nemá takú výpovednú silu. Dokonca si myslím, že námet vyhľadáva autora.

Ako vyzerajú vaše dni, keď práve niečo nepíšete?

Teraz trávim väčšinu času medzi Prahou a Ružomberkom. Predtým to bolo medzi Bratislavou a Ružomberkom. A paradoxne som veľa času v aute, niekde na ceste, alebo vo vlaku. No a keď nie som na ceste, tak asi práve niečo píšem.

Vaším asi najúspešnejším titulom je kniha Trhlina, ktorá bodovala nielen na Slovensku, ale aj v Česku a v Poľsku. Čo si myslíte, kde je skrytý úspech knihy? A dá sa vôbec vopred plánovať, alebo je to vždy lotéria?

Ja si myslím, že úspech sa naplánovať nedá a v prípade Trhliny bol podmienený tým, že odzrkadľovala emócie a dianie v Strednej Európe, podané mysteriózne, ako dezorientácia a blúdenie v lese. Je to o určitej diskontinuite a aj trhline.

A ak zvážime, že kniha vyšla v roku 2019, tesne pred pandémiou a potom začala vojna na Ukrajine, tak si myslím, že stále ešte niekde ako spoločnosť blúdime v tých Tríbečských lesoch. Tam sme sa stratili!