Ako pracovať s LGBTQQIAAP+ deťmi? Radí príspevková organizácia rezortu školstva

Rezortné vedeckovýskumné a metodické pracovisko vydalo za ministra Branislava Gröhlinga dva odborné postupy, ktoré sa venujú „dúhovej“ mládeži. Dokumenty sú určené školám, štátnym psychologickým poradniam a špeciálnym výchovným zariadeniam.

Cieľom textov (odborných postupov), ktoré propagujú radikálny transgenderizmus, je poskytnúť “inšpiratívne návody pri poskytovaní odbornej starostlivosti” a týkajú sa “menej častých alebo veľmi špecifických oblastí”. 

Tieto dokumenty vydal Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Ich autorkami sú Hana Smitková, Magdaléna Ožvaldová, Jana Bezáková a Petra Hubinská. O stanovisko sme požiadali aj ministerstvo školstva, no do uzávierky nám neodpovedalo.

LGBTQQIAAP+ a asexuálne spektrum

Oba dokumenty s dlhými názvami, ktoré sú výtvorom rovnakého tímu štyroch autoriek, obsahujú pokročilú transideológiu.

V texte Deti a mladí ľudia, ktorí sa identifikujú ako gejovia, lesby a bisexuáli, v edukačnom a poradenskom procese, sa napríklad vyskytuje jedna z najdlhších jestvujúcich skratiek popisujúcich dúhovú komunitu.

Takto je uvedená a vysvetlená v dokumente: „Skratka LGBTQQIAAP+ zahŕňa lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových, questioning (ľudí, ktorí svoju identitu preskúmavajú), queer, intersexuálnych, asexuálnych ľudí, allies (spojenci/spojenkyne) a pansexuálnych ľudí. „+“ vyjadruje ďalšie orientácie a identity, ako je napr. nebinárna, fluidná rodová identita, ktoré v skratke explicitne nie sú reprezentované, či pre ešte viaceré možnosti týkajúce sa rodovej identity, sexuálnej či vzťahovej orientácie človeka.“

Autorky v texte zároveň tvrdia, že „homosexualita, homosexuál sú zastarané pojmy, ktoré môžu byť jednotlivcami vnímané aj ako urážlivé či agresívne“. Radia vymeniť termín „homofóbia“ za výraz „homonegativita“.

Okrem toho je podľa nich sexuálna orientácia „strešným pojmom“ pre “vzťahovú, citovú a sexuálnu orientáciu”.

Ešte pozoruhodnejšia je časť o asexualite. Autorky totiž týmto pojmom operujú v dokumente, ktorý sa týka nielen mládeže, ale aj detí. Z textu by sa dalo odvodiť, že dieťa, ktoré „nepociťuje sexuálnu príťažlivosť k iným ľuďom“ sa niečím odlišuje od svojich rovesníkov a má špeciálnu identitu.

Autorky v texte určenom školám tiež hovoria o „asexuálnom spektre“. Citujeme priamo z dokumentu: „Asexualita sa popisuje ako spektrum – na jednom konci sa nachádza allosexualita (obvyklé pozitívne prežívanie sexuality), v strede sa nachádza graysexualita alebo demisexualita (ľudia, ktorí pociťujú atraktivitu k iným ľuďom až po nadviazaní emocionálneho prepojenia) a na druhom konci sa nachádza asexualita,“ píše sa v odbornom postupe.

Deti a mladí s transrodovou identitou

Druhý dokument od tímu autoriek sa volá Deti a mladí ľudia s transrodovou identitou a rodovo rozmanití v edukačnom aj poradenskom procese.

Tento „odborný postup“ je pozoruhodný v celom svojom znení. Čitateľom môžeme odporučiť napríklad odsek o „nebinárnosti“, ktorý vymenúva a definuje rôzne druhy nebinárnych identít: „agender, bigender, rodovo fluidný, panrodový, androgýn“.

Pre nedostatok priestoru sa však budeme venovať najmä najproblematickejším častiam dokumentu. Osobitne tej, ktorá sa týka „pomôcok a praktík“, akými transrodoví ľudia upravujú svoj vzhľad.

Dokument poradcov a pracovníkov školských zariadení pripravuje na to, že žiaci budú skrývať svoje druhotné pohlavné znaky, alebo predstierať, že majú orgány opačného pohlavia.

„Pre lepší pocit niekedy transrodoví i rodovo rozmanití ľudia využívajú rôzne dostupné pomôcky a praktiky, ktorými upravujú svoj vzhľad – binder (slúži na stiahnutie hrudníka, aby neboli viditeľné prsia), packer (vypchávka do nohavíc), ďalej bandážovanie hrudníka; vypchávky podprseniek, tucking (činnosť
napomáhajúca ukryť vonkajšie genitálie, napr. penis), gaff – špecifická kompresná spodná bielizeň pomáhajúca skryť vonkajšie genitálie a i“, píše sa v odbornom postupe.

Autorky dodávajú, že na internete je množstvo informácií k „bezpečnému používaniu“ týchto pomôcok.

Čo je to tucking

V jednom z návodov dostupných online sa napríklad dozviete, ako úspešne schovať penis a semenníky, keď chlapec predstiera, že je dievčaťom (praktika známa ako tucking). Prvým krokom je zastrčenie semenníkov do svojich inguinálnych kanálov. Ak pri tom chlapec alebo muž cíti bolesť, mal by prestať a skúsiť to neskôr, píše sa v návode.

Obrázok z online návodu ako si zastrkávať genitálie.

Keď už sú semenníky schované, nasleduje penis. Ten si má muž alebo chlapec zastrčiť medzi nohy a následne si navliecť špeciálne sťahujúce spodné prádlo (známe pod názvom gaff). Návod tiež odporúča na tieto účely využiť lepiacu pásku a dokonca popisuje, kam na telo si túto pásku nalepiť (pozri obrázok vyššie).

Aby sa človek vyhol infekciám spôsobeným blízkosťou „zastrčeného“ penisu k análnemu otvoru, môže si podľa autorov návodu vrchol pohlavného údu obviazať gázou, alebo natrieť krémom proti plesniam.

Splošťovanie prsníkov (binder)

Nasledovnú pomôcku používajú dievčatá a ženy, keď chcú predstierať, že majú plochú mužskú hruď. O „binderoch“ hovorí aj návod organizácie VÚDPaP. Hoci niektoré dievčatá používajú na zväzovanie pŕs podomácky vyrobené „bindery“, napríklad obväzy alebo dokonca lepiacu pásku, obvykle ide o špeciálne vyvinutý odev.

Ten sa dá kúpiť v internetových obchodoch. Na západe existujú aj neziskové organizácie, ktoré bindery dievčatám posielajú zadarmo.

Prsia stiahnuté binderom. Zdroj: internetový obchod.

Zatiaľ čo dokument VÚDPaP naznačuje, že bindery sa dajú používať bezpečne, realita je často iná. Podľa jednej štúdie 97 percent žien, ktoré nosili binder, zažilo aspoň jeden z 28 negatívnych následkov.

Tými sú zlomeniny rebier, bolesť chrbta, bolesť na hrudníku, zmeny rebier alebo chrbtice, zlé držanie tela, bolesť ramena, „pukanie“ ramenného kĺbu, ochabnutie svalov, necitlivosť, bolesť hlavy, prehriatie, únava, slabosť, točenie hlavy alebo závrat, kašeľ, infekcie dýchacích ciest, dýchavičnosť, pálenie záhy, bolesť brucha, tráviace problémy, zmeny prsníkov, citlivosť prsníkov, jazvy, opuchy, akné, svrbenie, kožné zmeny a kožné infekcie.

Najčastejšie uvádzanými následkami boli bolesť chrbta (53,8 %), prehriatie (53,5 %), bolesť na hrudníku (48,8 %), dýchavičnosť (46,6 %), svrbenie (44,9 %), zlé držanie tela (40,3 %) a bolesť ramien ( 38,9 %).

Používa to niekto?

Že dokument z pera VÚDPAP neskončil zapadnutý prachom na webstránke organizácie, naznačuje aj prípad učiteľa, o ktorom písal denník Štandard. Keď pedagóg štátneho gymnázia nechcel žiačku volať chlapcom, škola vyhlásila jej „transrodovosť“ za špeciálnu potrebu.

Skutočnosť, že podporné opatrenia sa používajú týmto spôsobom, potvrdil učiteľom spomínanej školy aj pracovník ďalšej príspevkovej organizácie rezortu školstva, Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Poslal zároveň učiteľom, ktorých školil o podporných opatreniach, niekoľko dokumentov, ktoré sú podľa neho dobrými úvodmi do problematiky transrodovosti.

Jedným z týchto textov bol aj spomínaný odborný postup z pera VÚDPaP. VÚDPaP sme oslovili so žiadosťou o komentár, no odpovedali nám iba textom, ktorý okopírovali zo svojej webstránky.