Motorom k účasti môže byť kandidatúra šéfov štyroch politických strán a vnímanie súboja Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka ako kandidátov s podporou vládneho a opozičného tábora, aj keď ďalší uchádzač o prezidentské kreslo Štefan Harabin má podporu časti priaznivcov koaličných strán.
V každom prípade platí, že viac dokážu ľudí k urnám pritiahnuť parlamentné voľby. Tých sa vlani zúčastnilo 68,51 percenta voličov. Prezidentských volieb sa spravidla zúčastňuje približne 50 percent voličov a menej.
Sociológovia neradi odhadujú účasť vo voľbách ako takých. Jedna vec je deklarovať podporu kandidátovi v pohodlí domova alebo keď odpovedajú v telefonickom prieskume a druhá vec je aj reálne prísť do volebnej miestnosti. Presne zmerať dopredu volebnú účasť tak nie je možné.
Odhad ako krištáľová guľa
Odhady účasti vníma sociológ Václav Hřích z agentúry AKO skôr ako krištáľovú guľu. Vždy dúfa, že príde viac ľudí, lebo je to ich demokratické právo, ktoré by mali využiť.
„V minulých prezidentských voľbách sme mali účasť okolo 48 percent. Bolo by skvelé, keby to teraz bolo viac. Rozdiel oproti roku 2019 je ten, že kandidujú štyria predsedovia strán. S Andrejom Dankom, ktorý sa kandidatúry vzdal, by ich bolo päť. To znamená, že by to mohlo pohnúť voličmi, aby išli voliť,“ povedal Hřích.
Otázkou tiež je, či príde aj v predpokladanom druhom kole voliť viac ľudí ako v prvom. V minulosti sa to už stalo, inokedy zase nie. „Nedá sa povedať, že vždy je v druhom kole nižšia účasť. Záleží to aj od toho, ako sa vyprofiluje kampaň. Myslím si, že teraz bude druhé kolo vláda verzus opozícia a ich priaznivci. V tom prípade by tá účasť nemala klesnúť,“ mienil Hřích.
Ak by sa účasť zdvihla aj v druhom kole volieb, tak by bola podľa sociológa výsledkom mobilizácie kandidátov. „Ktorému sa to podarí, bude len na nich,“ dodal.
Rekordné číslo účasti nad 70 percent neprichádza do úvahy. „Je to podobné ako v prípade, keď sa pozrieme na parlamentné voľby po nežnej revolúcii v roku 1989. Keď niečo mohli ľudia zažiť slobodne prvýkrát, tak to využívali vo väčšej miere. Takisto to bolo, keď sa prvýkrát volil priamo prezident. Potom účasť len klesala,“ priblížil sociológ.
Ako sa chodilo k voľbám v minulosti
Z doterajších piatich priamych volieb hlavy štátu trikrát bola vyššia účasť v druhom kole ako v prvom. Historicky najviac ľudí prišlo k volebným urnám v prvých priamych voľbách v roku 1999. V prvom kole volilo 73,89 percenta ľudí a v druhom kole 75,45 percenta. O post hlavy štátu vtedy v druhom kole súperil Rudolf Schuster s Vladimírom Mečiarom.
Zatiaľ najnižšia účasť bola v roku 2019. V druhom kole, prišlo len 41,79 percenta voličov. O kreslo prezidenta sa uchádzali Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.
Ak nepočítame historický rok 1999, tak volebný duel Ivety Radičovej a Ivana Gašparoviča v roku 2009 prilákal k urnám v druhom kole prezidentských volieb 51,67 percenta ľudí. Bol to druhý najvyšší počet voličov v ére priamych volieb.
Na Slovensku je necelých 4,4 milióna voličov. Zúčastniť sa volieb bude možné len na území Slovenska. Voliť poštou zo zahraničia sa zatiaľ dá len pri parlamentných voľbách. Voľby prezidenta sú v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo sa uskutoční 6. apríla.