Svedkyne, ktoré ho v minulosti obvinili, dnes pri inom obdobnom obvinení profesora tvrdia, že si všetko vymysleli. Celý prípad nemá iba závažné chyby, ale ak sa ukáže, že profesor Scheffel bol odsúdený na základe krivej výpovede, bude mať vzhľadom na jeho dlhý trest a doterajšie postavenie nárok na vysoké odškodné. To zaplatia občania Slovenska zo svojich daní.
Známy vedec prišiel na východ republiky skúmať sexuálne tendencie a ich vplyv na život Rómov v osadách ešte v roku 2017. Na základe obvinení miestnych maloletých Rómok, kontaktoval otec jednej z nich políciu, ktorá profesora zadržala. V jeho dome polícia našla fotky nahých dievčat, ktoré vraj uchovával vo svojom počítači. V tomto dome podľa obvinenia prokuratúry dochádzalo aj k sexuálnemu zneužívaniu maloletých zo strany profesora, ktorý im za styk mal poskytovať rôzne odmeny. Takéto tvrdenia v tom čase maloleté v pozícii svedkov poskytli polícii, a tá začala trestné stíhanie.
Na základe uvedených skutočností bol profesor Scheffel obvinený zo sexuálneho zneužívania, ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ale aj nedovoleného ozbrojovania. Obvinenia poprel a dodnes tvrdí, že je nevinný. V tom období profesora zastupovali advokáti Daniel Lipšic a Peter Kubina, ktorí celé obvinenie spochybnili. Daniel Lipšic uviedol, že súd vzal za základ pre rozhodnutie o vine len výpovede maloletých, ktoré boli vykonané bez možnosti vypočutia zo strany obhajoby.
Obhajca Lipšic upozornil na chyby
Daniel Lipšic už v tom čase upozorňoval na skutočnosť, že maloleté svedkyne profesora usvedčovali iba vo výpovediach z prípravného konania. Pri svedectve na súde, naopak, vypovedali, že na nich bol vykonávaný nátlak, aby profesora usvedčovali.
Ohľadom nájdených fotiek nahých dievčat vo svojom počítači profesor uviedol, že išlo o súčasť antropologického výskumu spojeného so sexualitou. Obvinený vedec v tomto kontexte uvádzal ako príklad Milana Rastislava Štefánika, ktorý robil výskum na Tahiti a tiež disponoval obrázkami nahých tahitských žien.
Napriek zjavnému rozporu vo výpovediach svedkýň a chýbajúcim iným dôkazom o sexuálnom zneužívaní uznal súd vedca za vinného, a odsúdil ho na sedem rokov nepodmienečne, hoci prokuratúra pôvodne navrhovala trest odňatia slobody v trvaní od 10 do 15 rokov. Súd vinu a aj výšku trestu opieral aj o úvahy, že profesor sa vraj skutkov dopustil na viacerých osobách, a to závažnejším spôsobom konania, pričom sa tak údajne dialo dlhší čas. Rovnako rozhodol aj odvolací súd, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Ženy zmenili výpovede
Po vykonaní šiestich rokov trestu odňatia slobody súd rozhodol o podmienečnom prepustení profesora na slobodu a uložil mu povinnosť nosiť monitorovací náramok. V súčasnosti sa dostavil na súdne pojednávanie vedené pre iný sexuálny trestný čin, z ktorého je profesor obvinený na základe výpovedí rovnakých svedkýň ako v minulosti. Tieto ženy zrazu zmenili výpovede a popreli svoje predchádzajúce tvrdenia o obťažovaní.
Rómske ženy prednedávnom pred súdom a pod prísahou vypovedali, že s Davidom Scheffelom nemali žiaden sex a ani sa ich nijako nevhodne nedotýkal. V minulosti vraj vedca krivo obvinili preto, lebo na nich bol vyvíjaný tlak v podobe hrozby väzenia. Na priamu otázku sudkyne, či ich predchádzajúca výpoveď bola pravdivá, odpovedali, že nie. Tieto svedkyne v súčasnosti tvrdia, že profesor Rómom pomáhal rôznymi spôsobmi, a to či už ubytovaním, hygienou alebo peniazmi.
Tento prípad ukazuje niekoľko učebnicových príkladov, ako sa nemá viesť trestné konanie a ako laxne môže štátna moc pristupovať k základným právam človeka. Dané okolnosti síce môžu byť neskôr kompenzované finančným odškodnením zo strany štátu, no niektoré veci, ako čas strávený vo výkone trestu či zničená reputácia, sú už nenapraviteľné.
Pochybný postup pri trestnom konaní
Sexuálne zločiny na deťoch sú veľmi delikátna vec na vyšetrovanie práve pre vek obetí, ale aj pre možné chyby pri nesprávnom posúdení situácie, ktoré budú mať za následok značné škody. Na jednej strane môže páchateľ vyviaznuť bez trestu, na strane druhej zase môže mať nevinný človek zničený život.
Ak dieťa vypovedá o zneužívaní, je potrebné vždy pribrať odborníka z odboru psychiatrie, ktorý vie nielen citlivo viesť výsluch, ale aj rozoznať pravdivosť tvrdení. V tomto prípade sa zanedbali základy vyšetrovania, a je otázne, ako ich bude možné teraz napraviť.
Je potrebné poukázať na fakt, že vedec bol prvýkrát odsúdený iba na základe výpovedí dievčat. Už vtedy existovali iba ich výpovede z prípravného konania, ktoré boli vykonané iba pred vyšetrovateľom. Tieto svedkyne neboli vypočuté zo strany obhajoby, čo je závažné porušenie práva na obhajobu, ale pri mladistvých obetiach je takýto postup možný.
Čo už nie je prípustné v akomkoľvek trestnom konaní, je založiť odsúdenie na výpovediach svedkov, ktorí pred súdom poprú svoje tvrdenia preto, že bol na nich vyvíjaný nátlak. Ide o vynútenú, a teda nepoužiteľnú svedeckú výpoveď.
O to šokujúcejšie je, že súd nielenže nebral takéto tvrdenia z úst svedkýň na pojednávaní do úvahy, ale dokonca na vynútených a nikým nekonfrontovaných svedectvách postavil vinu obžalovaného. V takýchto prípadoch svedectvá majú byť podporené aj inými dôkazmi.
Treba sa pozastaviť aj nad tým, kto na svedkyne vyvíjal nátlak, pretože samy to nespomínajú. Tvrdia iba, že sa im vyhrážali basou. Jedna zo žien spomína nátlak zo strany tety, no pri výpovedi hovorí v množnom čísle, akoby takýchto osôb malo byť viac. Ak by išlo o nátlak zo strany ich rodiny, bola by to trestná činnosť v podobe navádzania na krivé obvinenie. Ak by išlo o nátlak zo strany polície, ide ešte o vážnejšie porušenie zákona, a celé konanie by bolo nezákonné.
Tvrdenia o tom, že si celé obvinenie vymysleli, zopakovali dnes už dospelé ženy aj v súčasnosti pred súdom a opäť pod prísahou, že musia vypovedať iba pravdu pod hrozbou trestného stíhania. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s týmito tvrdeniami súd vyrovná. V právnom štáte by bolo úplne samozrejmé, že by bol vedec spod obžaloby oslobodený. Vzhľadom na minulé odsúdenie postavené na viac ako pochybných dôkazoch, takéto, inak prirodzené rozhodnutie, nemožno jednoznačne očakávať.
Nárok na odškodné po oslobodení
Ak však súd oslobodí profesora spod obžaloby, ten bude mať nárok nielen na odškodné za toto stíhanie, ale zrejme aj na obnovu predošlého konania, v ktorom už bol právoplatne odsúdený. Výpovede žien o tom, že si celé obvinenia vymysleli pod tlakom, rozhodne budú zakladať vysoké šance na úspech pri obnove konania. V prípade preukázania, že bol vedec skutočne odsúdený na základe krivých a procesne zle uchopených svedectiev, jeho nárok na finančné odškodné bude predstavovať značnú sumu.
Odškodné za nezákonný výkon verejnej moci, teda aj za nespravodlivé odsúdenie či obvinenie, počíta s viacerými zložkami pri určení finálnej sumy. Odškodné sa vzťahuje nielen na skutočnú škodu, teda vynaložené peniaze a ušlý zisk, ale aj na nemajetkovú ujmu či škodu na zdraví. Štát sa tejto zodpovednosti pri nezákonnom odsúdení či stíhaní nevie zbaviť, a je povinný nahradiť všetky škody s tým spojené.
Pri prvom odsúdení bol profesor Scheffel zastúpený advokátmi Lipšicom a Kubinom z advokátskej kancelárie Dentons. Zákonná odmena advokáta sa pri takýchto konaniach s vysokou trestnou sadzbou pohybuje radovo v tisícoch eur. Pri prestížnej kancelárii, akou Dentons rozhodne je, môžeme hovoriť o oveľa vyšších nákladoch na advokátov.
Okrem toho treba do odškodnenia započítať stratu zárobku profesora počas väzenia a aj možné budúce zárobky, ktoré by nastali, nebyť odsúdenia. Pán Scheffel je medzinárodne uznávaný antropológ, teda možno hovoriť aj o primeranej výške jeho zárobkov hodnej tohto postavenia. Tá sa rozhodne nebude pohybovať v stovkách eur mesačne.
Nemajetková ujma bude obrovská
Práve pri náhrade nemajetkovej škody možno hovoriť o medzinárodnej reputácii, ktorá rozhodne utrpela, ak nie rovno zanikla odsúdením za zneužívanie detí. Nikto racionálny nemôže predpokladať, že by sa vedecké či iné autority podobného postavenia pozerali na profesora rovnakými očami ako pred obvinením.
Strata takejto vysokej celosvetovej úcty a s tým spojené následky sa pri premene na finančné ohodnotenie bude pohybovať v stovkách tisícov eur. Pri odsedených šiestich rokoch vo väzení sa odškodné ráta za každý deň strávený za mrežami. Suma sa líši podľa pomerov a závažnosti ujmy vzniknutej počas tohto obdobia, ale judikatúra určuje v priemere rozsah odškodného od 20 do 75 eur za každý deň väzenia.
Vedec bol uznaný vinným zo sexuálneho zločinu na deťoch. To je vec, pri ktorej zrejme musel byť vo väzení v ochrannom režime, pretože takéto typy väzňov bez preháňania bytostne neznáša celý zvyšok odsúdených. Možno teda hovoriť, že odškodné za deň trestu sa bude pohybovať skôr v hornej polovici uvedeného rozpätia. Ak odškodné bolo priznané iba v sume 50 eur za deň, počas šiestich rokov väznenia to predstavuje sumu takmer 110 000 eur.
Ak sa všetky tieto sumy odškodného, ktoré možno vzhľadom na celosvetové postavenie profesora vo svete vedy objektívne očakávať, zrátajú, vyjde obrovské číslo v eurách, ktoré bude štát povinný zaplatiť. V tomto ohľade možno spomenúť nárok na odškodné podnikateľa Jaroslava Haščáka v sume okolo 10 miliónov eur. Bol iba obvinený a pár týždňov vo väzbe, ale vzhľadom na jeho postavenie vo svete biznisu išlo o racionálnu sumu.
Štát sa mu radšej verejne ospravedlnil, čo bola Haščákova podmienka pre nepodanie žaloby. Ten, kto sa pohybuje v právnickom prostredí, vie, že štát pri takýchto žalobách ide vždy do súdneho konania. Vyhýba sa tomu iba v prípade, ak si je celkom istý prehrou a platbou vysokého odškodnenia.
Značne vysoké odškodné pre profesora Scheffela bude zrejme isté pri zohľadnení všetkých pochybení zo strany štátu. Problém je, že štát ako taký žiadne peniaze nemá, a v skutočnosti túto sumu zaplatia daňoví poplatníci. Ako to robia pri každej takejto vyhratej žalobe voči štátu, pretože ak raz niekoho oslobodia spod obžaloby, prípadne má rozhodnutie o nezákonnom odsúdení, štát tieto spory takmer vždy prehráva. Reálne sa na súdoch dohaduje iba výška odškodného, nie však zavinenie štátu.
Teoreticky by štát mohol peniaze vyplatené vedcovi vymáhať ako vlastnú škodu od tých, ktorí ju naozaj spôsobili. Tu je otázne, či by to mali byť vtedy neplnoleté Rómky, ktoré nemali žiadnu právnu zodpovednosť. Tú by niesli ich rodičia. Keďže ide o nemajetné osoby žijúce v osade, asi by štát žiadne peniaze nevymohol. Nakoniec treba pripomenúť, že tieto ženy už počas prvého procesu s profesorom hovorili o tom, že ich výpovede nie sú pravdivé, iba to nikto nebral do úvahy.
Ak by to mali byť osoby, ktoré na ženy vyvíjali nátlak a bola by to rodina žien, zrejme by išlo opäť o nemajetných ľudí. V prípade polície by sme mohli hovoriť o vymožení istej náhrady, ale rozhodne sa nedá očakávať v plnej sume, ak ide o bežného vyšetrovateľa. Realita však bude taká, že štát tieto peniaze vymáhať nebude. Bude skôr malý zázrak, ak vôbec bude viesť trestné stíhanie pre ovplyvňovanie svedkov či krivé svedectvá, a dotiahne sa to do úspešného konca.