Kto má navrch a prečo

Bolo krátko po polnoci, Pellegrini mal tlačovku k výsledkom volieb ako prvý, ale bola to pohroma. Všetky známe tváre sa postavili okolo neho a Pellegrini gratuloval Korčokovi k postúpeniu do druhého kola, plus priznal, že s ním v prvom kole prehral. Nič viac sa nedalo zapamätať.

Korčok vystúpil až po ňom, a hoci sú obaja z rovnakého cesta a majú problém viesť (chýba im leadership), vystúpenie bolo lepšie.

Opozičný kandidát začal hovoriť k voličom vládnej koalície, ktorým sa nepozdáva, čo robí vláda s Úradom špeciálnej prokuratúry, trestnými novelami, s RTVS, prípadne ako to celé ohrozuje eurofondy. Ani vašim voličom sa to nepáči, hovoril. Korčok chce preto "spolupracovať s vládou" a tieto chyby brzdiť.

Žiadna spolupráca sa nebude konať, ani šanca na hlasy vládnych strán nie je vysoká, ale na rozdiel od Pellegriniho mal Korčok hneď po polnoci tému a mobilizoval do druhého kola (vymenoval štyri najbližšie mítingy). Pellegrini mal lepší čas a lepšiu príležitosť hovoriť o hrozbe, ale hovoril iba niečo o tom, že nič meniť nechce a nebude kampaňou rušiť sviatky Veľkej noci.

Tento dojem potvrdzujú aj čísla z prvého kola a rôzna účasť z dvoch táborov.

Korčoka volilo 960-tisíc voličov a je to dvojitý úspech nielen preto, že vyhral, ale najmä preto, že dokázal opozičných voličov dostať k voľbám.

Ak porovnáme výsledky prvého kola s výsledkami parlamentných volieb z minulého roka, čísla nepustia. Voličov PS a SaS bolo dokopy 720-tisíc, s voličmi KDH ich bolo 923-tisíc. A hoci bola teraz v sobotu o 15 percent nižšia účasť, Korčoka volilo 960-tisíc voličov, čiže pri nižšej účasti viac, ako volilo pred polrokom PS, SaS a KDH dokopy.

Pellegrini je na tom presne opačne. Hlas a Smer volilo minulý rok 1 milión 120-tisíc voličov, ale Pellegrini mal teraz iba 835-tisíc hlasov. Teda o 285-tisíc voličov menej, ako je voličov Smeru a Hlasu (bez SNS) z posledných volieb.

To isté potvrdzuje aj vyššia účasť v Bratislave, v Košiciach a vôbec mestách. Voliči opozície majú, skrátka, väčší strach z Pellegriniho a viac dôvodov prísť k voľbám ako naopak.

Netreba veľmi špekulovať, prečo to tak je. Nie je to až taká zásluha Korčoka (kampaň bola skôr estetická), ale rozhodne vplyv médií. Tie mobilizujú mestá proti Pellegrinimu non-stop.

Vo všeobecnosti má Pellegrini väčší potenciál, voličov vlády je stále viac ako voličov opozície, ale pokojný kandidát ich zatiaľ nedokázal dostatočne vystrašiť. Ak by sme pripočítali aj voličov SNS, má rezervoár niekde na úrovni plus 450-tisíc voličov, čo je viac ako polovica toho, čo získal v sobotu.

Nevyšla mu teda nielen tlačovka v sobotu v noci, ale ani kampaň. To, že sa Korčokovi celé týždne vyhýbal, jednoducho nefunguje. Najsilnejšou témou je vojna, ale ani v nej nie je Pellegrini dostatočne presvedčivý, pretože to nie je jeho téma (spomeňte si, čo hovoril o Slovensku a Ukrajine v Prahe, treba vraj sledovať činy a nie slová vlády).

Dve ďalšie poznámky majú význam poza horizontu prezidentských volieb.

Nech už dopadne druhé kolo akokoľvek, voliči progresívnych strán a KDH (a zrejme aj Matoviča) sa stávajú homogénnejší, ako boli pred voľbami. Rozdiel, ktorý bol kedysi medzi Mikloškom a Kukanom, alebo neskôr Mikloškom a Radičovou, je preč. Kádeháci sa už s liberálmi držia za ruky. Jednak preto, že sa zmenilo KDH, ktoré čoraz viac pripomína bývalé SDKÚ, ale aj preto, že straníkom a voličom KDH už liberálny kandidát ako Korčok neprekáža. Už ich zastupuje. Holečková o ňom hovorí v superlatívoch. Stratil sa aj rozdiel medzi PS a SaS, Gröhling by pokojne mohol byť členom PS.

Hneď po mene nového prezidenta je to zrejme druhý najdôležitejší výsledok týchto volieb.

Do tretice drobná kacírska poznámka na okraj.

Zdá sa, že najpokojnejšie na výsledky reaguje Robert Fico. Najbližšie dva týždne ukážu, či si Fico náhodou nemyslí, že pre jeho vládu je lepšie, ak aby Pellegrini zostal tam, kde je. Korčok nebude aktívnejší ani nebezpečnejší ako Čaputová, a bez Pellegriniho by Hlas postupne strácal paru.

Alebo inak. Poučenie z našich aj poľských parlamentných volieb ukazuje, že suverenisti tiež potrebujú koalície. Fico potrebuje na vládnutie nielen stranu ako SNS, ale aj Pellegriniho. Rozpad SNS alebo odchod Pellegriniho do Prezidentského paláca by mohol byť zbytočným problémom.

Výhra pre Fica a výhra pre Pellegriniho môžu byť dve odlišné veci.