Behať popri viacprúdovej ceste je ako zapáliť si cigaretu, hovorí pneumológ Pobeha

Ostaňme pri fajčení. Fajčia dnes mladí skutočne viac než v minulosti?  

Trochu sa to zmenilo v charaktere fajčenia. Prichádzajú mnohé voľne dostupné preparáty a deti skúšajú všeličo, len aby boli „in“. Nehovoríme len o marihuane, ale aj nikotínových vrecúškach či žuvacom tabaku. 

Áno, mám pocit, že mladá generácia fajčí viac a začína s tým v oveľa mladšom veku. Niekedy ide o deti na základnej škole, z ktorých sa stanú pravidelní fajčiari. Dokonca sa mi vidí, že populárnejšie je fajčenie medzi mladými dievčatami. To je nebezpečný trend, lebo ženský organizmus je oveľa citlivejší a náchylnejší na rôzne ochorenia. Problém nastáva aj neskôr, keď chcú mať ženy deti, lebo je to veľké riziko pre bábätko.  

Prečo fajčia deti viac a ešte sa to akoby otáča v prospech častejšieho fajčenia žien? 

Nie som pediater ani detský psychológ, ale mladých bude zrejme vždy niečo ťahať, aby zapadli do partie. Ak je v skupine takáto aktivita, zrejme chcú byť zaujímaví a skúšať nové veci.  

Zároveň mám dojem, že mladí sa ani nepokúšajú skryť, že fajčia. Bežne sa prechádzajú s cigaretou v ústach po meste alebo fajčia v blízkosti zastávok.  

Zrejme je to dané aj nezáujmom rodičov. Ja ako otec vnímam svoje deti a mám ich pod dohľadom, hoci, pochopiteľne, nie stopercentným, lebo im aj verím. Keď som bol mladý, fajčenie bolo skôr ilegálnou záležitosťou, ale dnes je väčšia ľahostajnosť pri výchove. Viac žijeme vo virtuálnom svete a menej vnímame vlastné rodiny a ľudí naokolo. Fajčenie a inhalácie rôznych alternatív fajčenia sa stávajú spoločensky oveľa prijateľnejšími a nepovažuje sa to viac za niečo smradľavé, čo patrí len dospelým. Je to nešťastný trend. 

Niektorí hovoria o vapovaní ako o zdravšej forme fajčenia. Čo si o tom myslíte? 

Pri porovnaní dvoch drog asi ťažko poviete, že jedna je zdravšia. V marketingu IQOS preparátov sa často používajú ľúbivé slová „unsmoke“ – teda zbaviť sa zápachu a dymu. Ale nie je to „don’t smoke“, lebo to znamená nefajčiť. Používajú vety, ktoré nie sú klamstvom, ale nepovedia pravdu. Že sa zbavíte dymu, ešte neznamená, že je to zdravé. Môžete menej prekážať okoliu, ale to neznamená, že inhalujete menej škodlivé látky a dokonca ani že to, čo vydychujete v reštauráciách alebo baroch, kde je povolený vaping, nedýchajú ostatní. Aj keď cigareta priamo nedymí, stále obsahuje škodlivé látky.  

Štúdie ukazujú, že je ich potenciálne menej, lebo napríklad IQOS nehorí. Ale zohrieva sa na takú vysokú teplotu, že určite uvoľňuje škodlivé látky. Určite nejde o prírodný tabak, je to fortifikované rôznymi chemikáliami. Poznám ľudí, ktorí sa pokúšali zapáliť IQOS a smrad z toho bol podľa ich slov neznesiteľný.  

Môže vaping pomôcť zbaviť sa závislosti? 

Nie. Tieto preparáty vyvinuli, aby závislosť zvýšili. Firmy ich nevyvíjajú ako nikotínové náplaste a preparáty na odvykanie. Niektorí moji pacienti priznávajú, že po prechode na tieto alternatívy menej kašlú a cítia sa o niečo lepšie. Možno ide o menej škodlivý typ návyku, ale určite sa ním nezbavíte fajčenia.  

Náplne do elektronických cigariet majú také vysoké úrovne nikotínu, že ak ich človek náhodou so sebou nemá, musí vyfajčiť oveľa viac cigariet, aby receptorom v mozgu dodal množstvo nikotínu, ktoré zasýti závislosť. 

Elektronické cigarety spôsobujú akútne poškodenie pľúc, ktoré pripravilo o život mnohých mladých ľudí. Po vdychovaní acetátov a iných chemických látok skončili na umelej pľúcnej ventilácii a mnohí zomreli. 

Nie je to teda bez rizika, ako to prezentujú reklamy? 

Ide o pomerne nové veci, pri ktorých nemáme 20-ročné skúsenosti a epidemiologické štúdie. Nemáme dosť dát na vyhodnotenie dlhodobých rizík. Ide o iný spôsob inhalácie, inú veľkosť častíc a iné typy nežiaducich látok, ktoré vdychujeme. V budúcnosti možno uvidíme rôzne nové typy prieduškových a pľúcnych ochorení.  

Potom je od týchto firiem dosť odvážne prezentovať to ako zdravšiu formu fajčenia.  

Áno, lebo im chýbajú klinické dôkazy aj populačné štúdie. Slovo „zdravší“ určite nie je namieste. Iba tabaková spoločnosť finančne podporuje nejaký výskum, lebo chce vytvoriť výsledky, ktoré budú v prospech vapingových preparátov. Aj keby výsledky tohto výskumu boli pravdivé, je to eticky na hrane. Seriózny vedec sa nemôže podpísať pod výskum, ktorý skúmal drogu, lebo medzi odborníkmi stráca renomé. Tabakový priemysel na kongresoch podpláca lekárov, aby výsledky vapingových výskumov prezentovali ako menej škodlivé pre cievy, menej spôsobujúce kašeľ a zápal v pľúcach.  

Jednoducho poznáte ten lobing v pozadí. Je to podobné ako pri cigaretách, ktoré zo začiatku niektorí lekári predpisovali ako liek na astmu a iné choroby, lebo si ich získal tabakový priemysel.  

Diali sa aj takéto veci, ale išlo o marketing. Takzvaní Marlboro Man – kovboji prezentujúci značku Marlboro – neskôr zomreli na rakovinu pľúc. Ešte spred druhej svetovej vojny máme veľmi silné epidemiologické štúdie, ktoré dokázali, že fajčenie spôsobuje rôzne pľúcne ochorenia vrátane rakoviny. Že dnes nechcú mladí ľudia smrdieť, že existuje niečo populárnejšie a zaujímavejšie, čo je na druhej strane drahšie, lebo na to potrebujete ďalšie prístroje, ešte neznamená, že ide o zdravú vec. Vdychujete pri tom chemikálie, čo vedie k zápalu a ateroskleróze.  

Ak pacient raz fajčí IQOS, potom skúsi elektronickú cigaretu, potom sa vráti k normálnej cigarete, ťažko zistíte, čo z tých vecí mu spôsobilo ochorenie, s ktorým prišiel k pľúcnemu lekárovi. Ja vidím len tých chorých. Tých, ktorí dnes začnú fajčiť, zrejme uvidím o dvadsať rokov ako pacientov. Je veľmi veľká šanca, že časť fajčiarov ochorie z týchto nových vecí a že sa nám trochu zmenia choroby. Možno nebudeme mať typické prejavy rakoviny, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, ale vzniknú novšie formy spojené s novými inhaláciami.  

Od budúceho roka bude u nás zakázaný predaj zahrievaných tabakových výrobkov s arómou. Zmení to niečo? 

Je možné, že časť užívateľov, ktorí s tým začínajú, skončia. Ale fajčiar, ktorý sa vapingom snažil zbaviť klasických cigariet, sa po tomto zákaze zrejme vráti späť k cigaretám. Nemám však vedomosť o tom, koľko týchto bezdymových preparátov sa predáva s príchuťou a aký počet ľudí by s tým mohol po tomto zákaze prestať.  

Hovorili ste, že sa máme aj viac hýbať. Aká je štandardná odporúčaná denná dávka?  

Odporúčanie pre bežné zdravie sa znížilo z desaťtisíc na osemtisíc krokov denne. Pohyb by však mal byť komplexný – napríklad plávanie alebo cvičenie ako jóga či pilates. Nielen pacienti s chorobami pľúc majú veľmi zlý vzor dýchania. Nevyužívame správne pľúcnu kapacitu a nedýchame správne bránicou. Obéznym ľuďom tuk tlačí na bránicu a mení sa im vzor dýchania. Ak niekoho bolí chrbát, má nerozhýbané rebrá a stavce, takže dýchanie tiež nefunguje správne. Slovenskí pacienti len čakajú na predpísaný liek a nie sú motivovaní k budovaniu zdravia.  

Čo ste mysleli tým, že zle dýchame?  

Pri dýchaní je dôležité, ako sa pacientovi hýbe hrudník, ako využíva dýchacie svaly, ako zapája brucho, aké má postavenie tela pri dýchaní alebo či špúli pery. Niektorým pacientom poviem, aby sa zhlboka nadýchli, ale nič nepočujem a nevidím, ako sa im dvíha hrudník. Čiže dýchajú plytko a rýchlo, ale po správnosti by mali dýchať zhlboka a do bránice. Pľúca potrebujeme predýchať celé. Máme niekoľko miliónov pľúcnych mechúrikov, ktoré vymieňajú kyslík a oxid uhličitý a ak dýchame nesprávnym vzorom, zanedbávame časť pľúc, kde môže časom vzniknúť problém.  

Aká rozšírená je u nás rakovina pľúc? 

Bohužiaľ, táto rakovina nie je na ústupe na rozdiel od gynekologických nádorov. Na pľúcny karcinóm nemáme skríning, záťaží z hľadiska fajčenia pribúda a vznik rakoviny sa posúva do skorších vekových skupín. Ročne zachytíme okolo dvetisíc nových prípadov. Aj úmrtnosť je na vysokej úrovni, lebo ju zistíme v neskorých štádiách.  

Nemá rakovina pľúc včasné varovné signály? Napríklad začne človek viac kašľať, zadýchavať sa?  

Môže sa stať, že človek začne výrazne kašlať alebo vykašliavať krv, ale to sa skôr deje vo filmoch. Oveľa častejšie ide o úplne náhodný nález, pacient nemá žiadne ťažkosti alebo príde neskoro s tým, že sa mu ťažko dýcha. Ťažkých fajčiarov by mali všeobecní lekári preventívne každý rok posielať na RTG alebo pľúcne vyšetrenie. Občas náhodne objavíme nález pri RTG alebo CT vyšetrení a práve to daného človeka zachráni.  

Ministerstvo zdravotníctva minulý rok tvrdilo, že spustí skríning rakoviny pľúc. Takže sa ešte nerobí?  

Nie. U nás sa ho snažia iniciovať rádiológovia. Napríklad v Česku je to už úspešne rozbehnuté, ale u nás sa o tom len rozpráva a hľadá sa dôvod, ako sa to nedá a kde na to nájsť peniaze. Bude si to vyžadovať aj vybudovanie pracovísk, lebo ľudí s nálezom bude treba ešte vyšetriť a stanoviť diagnózu a liečbu. Problémom je, že hrudníkové chirurgie aj onkologické pracoviská sú vyťažené.  

Koľkým novým pacientom týždenne oznámite túto diagnózu? 

Máme jednu pľúcnu kliniku, ktorá má dve budovy a dokopy 44 lôžok. Nemáme len pacientov s rakovinou, ale aj inými diagnózami. Počas pandémie sme mali takmer len covidových pacientov, ale teraz sa venujeme aj iným diagnózam. Leží u nás v priemere možno šesť rakovinových pacientov a týždenne novú diagnózu oznámime trom, štyrom ľuďom.  

Je medzi nimi viac žien alebo mužov?  

Mužov je asi trikrát viac, lebo percentuálne zastúpenie fajčiacich žien narastalo postupne od druhej svetovej vojny. Dnes sa to vyrovnáva a v mladších generáciách podľa mňa fajčí viac žien ako mužov. Kedysi sme rátali, že pacient musí dvadsať rokov fajčiť krabičku denne, aby potenciálne dostal rakovinu pľúc. Dnes sa to znížilo na polovicu, lebo fajčia mladí ľudia a ženy, ktorí majú náchylnejší organizmus.  

Nie je to aj tým, že sa vyrába nekvalitnejší tabak?  

Neviem, či je nekvalitný. Aj v horiacej cigare z Južnej a Strednej Ameriky je tisíc rakovinotvorných látok. Nie je len o fajčení, dokonca máme stúpajúci počet diagnóz rakoviny pľúc u nefajčiarov. Môže ísť napríklad o adenokarcinóm, kde sú pravdepodobne hormonálne a iné príčiny vzniku. Je to dané asi aj tým, že v našej populácii prijímame aj množstvo éčiek v potravinách, dýchame vzduch, ktorý môže obsahovať azbest a iné formaldehydy z nábytku. Hovorí sa o mikroprachových časticiach, ktoré zrejme spôsobujú dominantný počet pľúcnych ochorení a sú súčasťou priemyslu a dopravy.  

Sú dôkazy, že ľudia, ktorí sa snažia zdravo žiť a športujú v aglomeráciách alebo do dvesto metrov od ciest s veľkou premávkou, môžu skôr ochorieť na pľúcne ochorenia ako tí, čo nešportujú. 

Takže si máme dávať pozor aj na to, kde sa hýbeme.  

Áno. Behať popri viacprúdovej ceste, je akoby si človek zapálil cigaretu. Radšej si treba zašportovať v lese alebo mestskom parku. Nosiť cez mesto rúško má tiež svoj význam.   

Dostanú u nás pacienti s rakovinou liečbu hneď a na úrovni vyspelých štátov?  

Určite nie. Oproti Česku máme menej dostupných liekov. Ako skoro dostane pacient liečbu, závisí od toho, ako rýchlo ho diagnostikujeme. Závisí to od všeobecného lekára, ambulantného pneumológa, dostupnosti nemocnice, kde sa spravia histologické a bronchoskopické vyšetrenia a dostupnosti onkológa alebo hrudníkového chirurga. Ideálne by bolo diagnostikovať pacienta do dvoch, troch týždňov, ale to je skôr iluzórna záležitosť. Liečba závisí aj od toho, aké sú možnosti nemocničnej onkológie. Podľa mňa by to mohlo byť oveľa lepšie, ale pneumologické pracoviská nie sú v záujme tohto štátu, hoci sa počas pandémie hovoril opak. 

Aké dosahy mal na zdravie pľúc COVID-19?  

Dnes už ľudia prekonajú covid niekoľkýkrát, prípadne sú po očkovaní. Z covidu sa stal respiračný infekt podobný chrípke. Ľuďom so slabšou imunitou môže spôsobiť zápal pľúc a iné postcovidové problémy, pri ktorých môžu často cítiť únavu alebo zoslabnutie. Hoci sú popísané mnohé postcovidové ťažkosti, osobne si myslím, že nie všetko súvisí priamo s covidom. Často sme po covide liečili ľudí s prieduškovými ťažkosťami a aj RTG ukázal jazvovité a fibrotické zmeny, ktoré časom ustupujú. Dodnes však liečime aj ľudí, ktorí prekonali covid v druhej alebo tretej vlne, keď ešte nemali poriadnu imunitu a prekonali ťažké zápaly pľúc.  

Čiže to nie je tak, že 40 percent ľudí, ktorí prekonali covid, majú teraz nejaké trvalé následky? 

Ľudia majú tendenciu všetko si časovo spojiť, ale ak prekonali covid pred tromi rokmi a teraz sa im niečo objavilo, nejde o postcovidový syndróm.  

Do akej miery cítite, že ľudia k vám prichádzajú v neskoršom štádiu chorôb, lebo ich nezachytila ambulantná sféra? 

To závisí od regiónov. V Košiciach je pneumológov relatívne dosť aj vďaka našej klinike, takže k nám posielajú dobre indikované prípady. Ale každú chvíľu z nejakého okresu odíde pľúciar do dôchodku. Napríklad v Bratislave odišlo za posledných pár rokov desať pneumológov a Stará Ľubovňa vôbec nemá pneumológa, takže lekári v Poprade a Kežmarku kapacitne nestíhajú. Atestáciu získa pľúcny lekár po šiestich až siedmich rokoch a mnohí nechcú hneď nastúpiť do ambulancie, lebo to nie je lacné.  

Prečo nechcú pneumológovia odchádzať z nemocníc do ambulancie?  

Lebo uživiť súkromnú pneumologickú ambulanciu je takmer zázrak, dá sa to len na úkor platu lekára. Administratívna práca a bodovanie výkonov pre zdravotné poisťovne je takmer boj. Je to náročnejšia práca, ktorá je menej zaplatená. Ambulantný pneumológ musí vyšetriť denne aj 40 pacientov, aby zarobil na náklady, takže nemá na nich patričný čas a pracuje menej kvalitne. Ideálny systém by bol ako v Belgicku alebo Holandsku, kde pacient zaplatí lekárovi za vyšetrenie a potom ide do zdravotnej poisťovne, kde mu preplatia alikvotnú časť podľa toho, akú má poistku. Okrem toho sa zvýšili platy nemocničným lekárom, ale pneumologické pracoviská aj tak nie sú pre lekárov tie najzaujímavejšie.  

Prečo pneumológia neláka mladých lekárov? 

To nie je úplne pravda. Mám niekoľko mladších lekárov odo mňa, ktorým sa páčilo pľúcne už po nástupe na lekársku fakultu alebo si k nemu našli cestu na cirkuláciách. Ani ja som nešiel na pľúcne lekárstvo preto, že by to bol môj sen, ale dnes už by som nechcel robiť inú špecializáciu. Niektorých študentov odrádzajú hlieny, škaredý kašeľ a infekčné choroby ako tuberkulóza.  

Pľúcne lekárstvo však neuveriteľným spôsobom prepája internú medicínu. Nielen pľúcne ťažkosti, alergológiu, kardiológiu, ale napríklad aj reumatológiu. Mnohé choroby sa môžu prejaviť aj na pľúcach a problémy s pľúcami zasa môžu spôsobiť ťažkosti aj inde v tele. Pľúcny lekár má výhodu oproti iným lekárom, lebo stále vyhodnocuje CT a RTG výsledky, takže do pacienta „vidí“. Máme veľmi veľa informácií. Pľúcne lekárstvo robím 16 rokov a stále z neho neviem polovicu. Stále sa rozvíjajú nové metodiky a vznikajú nové ochorenia. Venujeme sa napríklad spánkovej medicíne, pričom poruchám dýchania v spánku sme sa pred dvadsiatimi rokmi takmer nevenovali.