Chystá sa rast minimálnej mzdy. Zvyšovať by sme mali čistý príjem, odkazujú zamestnávatelia

Každý rok je 15. júl hraničným termínom pre zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, aby sa dohodli na výške minimálnej mzdy, ktorá vstúpi do platnosti v nasledujúcom roku. Od januára je to v hrubom suma 750 eur, pričom hodinová mzda je na úrovni 4,310 eura. Je to o niečo viac ako zákonom stanovený automat. 

Ak by sa totiž sociálni partneri nedohodli, minimálna mzda by sa určila ako 57 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2022, ktorá podľa údajov Štatistického úradu dosiahla hodnotu 1 304 eur. Výška minimálnej mzdy určenej automatom by teda bola 743,28 eura. 

Po novom by sa však mala určovať inak. „Minimálna mzda sa stanoví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Prvýkrát bude podľa nových pravidiel určená v roku 2026,“ informoval minister s tým, že novela je podľa rezortu súčasťou balíka zákonov, ktoré súvisia so zavedením európskej smernice týkajúcej sa minimálnej mzdy.

V roku 2027 sa tak podľa Tomáša bude šplhať k tisícke, ak zákon prejde. Rezort k návrhu pristúpil na základe odporúčania Únie, ktorá by minimálnu mzdu na Slovensku rada videla ako 50 percent priemernej mzdy v danom roku. Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš doplnil, že vzhľadom na rast inflácie sa minimálna mzda v posledných dvoch rokoch prepadla o desať percent.

Zvyšovať by sme mali čistý príjem

Stanovenie minimálnej mzdy je výsledkom náročných rokovaní. Stretávajú sa tu záujmy zamestnancov aj zamestnávateľov, významnú rolu zohráva aj štát. Sleduje ju aj Európsky štatistický úrad a dá sa povedať, že si v porovnaní s ostatnými krajinami Slováci nevedú práve najlepšie. Aktuálne sa nielenže nachádzame v pásme označenom ako nízke mzdy, ale nižšiu sumu vykazujú len štyri krajiny.

Zapracovanie smernice a plnenie programového vyhlásenia vlády nie je teda jediným motívom rezortu práce realizovať zmeny v tejto oblasti. Treba však pripomenúť, že systém minimálnej mzdy je podľa Inštitútu zamestnanosti v jednotlivých krajinách rôznorodý.

"Na výšku minimálnej mzdy v rámci EÚ sa dá pozrieť dvomi hlavnými spôsobmi: výška minimálnej mzdy v eurách (respektíve lokálnej mene prepočítanej na eurá nominálnym kurzom) alebo na minimálnu mzdu v porovnaní s priemernou mzdou v danej krajine," vysvetľuje na svojom portáli, pričom prvý prístup porovnáva absolútne výšky minimálnej mzdy, druhý relatívne rozdiely medzi minimálnou mzdou a priemernou mzdou.

Na Slovensku je okrem každoročného stanovenia výšky minimálnej mzdy zásadné aj jej odstupňovanie podľa koeficientu náročnosti práce a naviazanie na príplatky. Zamestnanci v pracovnom pomere majú podľa spomínaného koeficientu nárok na vyššiu minimálnu mzdu.

Čo sa týka príplatkov, tie od roku 2021 stanovoval Zákonník práce pevnou sumou. Na výšku minimálnej mzdy sa opäť naviazali od vlaňajšieho júna. Priznávajú sa percentuálne z minimálnej mzdy v rozmedzí od 20 až do 100 percent, a to podľa toho, či ide o rizikový alebo nerizikový typ práce, vykonávanie činnosti nadčas, prípadne cez víkendy či sviatky.

Práve z toho dôvodu je pre zamestnávateľov zvyšovanie minimálnej mzdy veľmi citlivou témou. "Klub 500 zásadne nesúhlasí s deklarovaným zámerom zvýšiť minimálnu mzdu na Slovensku formou zvyšovania percentuálneho podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v Slovenskej republike," zaznieva od združenia firiem zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov.

Podľa ich odhadov za minimálnu mzdu v súčasnosti pracuje okolo 200-tisíc pracovníkov, a to najmä v štátnej a verejnej sfére. Klub 500 upozorňuje na to, že zvyšovať by sa mal čistý príjem zamestnanca, nie minimálna mzda.

Keďže tá sa dotýka všetkých zamestnancov (formou jej prepojenia na výšku minimálnych mzdových nárokov, ako aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok), tým, že má Slovensko jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ sa jej zvyšovanie podľa Klubu 500 stalo nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu.

"Veď ako si máme vysvetliť fakt, že z minimálnej mzdy si štát na odvodoch a daniach zoberie 40 percent?" pýtajú sa najväčší zamestnávatelia. Pripomínajú. že do roku 2013 minimálna mzda rámcovo kopírovala nezdaniteľnú časť základu dane, pričom bola zavedená aj odvodová odpočítateľná položka. Znamenalo to, že zamestnanci s minimálnou mzdou neplatili takmer žiadnu daň z príjmu a výrazne nižšie odvody.

Klub 500 je presvedčený, že najefektívnejšou cestou je zvyšovanie čistých príjmov osôb s minimálnou mzdou formou zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane. Toto je cesta, ktorá zníži celkové daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku, ktoré je jedno z najvyšších naprieč krajinami EÚ.

Združenie upozornilo aj na to, že predkladaný návrh ide nad rámec Smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách. "Slovensko má pritom už v súčasnosti jeden z najvyšších podielov minimálnej mzdy na priemernej mzde," tvrdí Klub 500.

Za posledné zverejnené obdobie roku 2022 to bolo 50 percent, čo predstavovalo, že bolo krajinou s druhým najvyšším podielom. "Napríklad Holandsko malo len 37-, Nemecko 38-, Malta 39-, Česko 41- a Francúzsko 48-percentný podiel," dodávajú zamestnávatelia s tým, že od novej vlády a koalície očakávali viac.

"Klub 500 sa necíti byť zodpovedný za to, ako štát hospodári, ale priamo sa nás dotýka to, že štát takto priamo vyťahuje peniaze od našich zamestnancov, aby vykrýval výdavky verejnej správy, ktoré zjavne nemá záujem znižovať. A to nie je fér," uzatvára.

Odbory to vidia inak

Ambíciu vlády o zmenu nastavení odbory, naopak, vítajú. "Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60-percentnému podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde," reaguje pre Štandard hovorkyňa Martina Nemethová.

Preto navrhovanú zmenu vnímajú nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s realizáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách. "Konkrétne pripomienky budeme prezentovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré v súčasnosti stále prebieha a končí 15. apríla," prezradila.

Inak to však vidí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, ktorá zásah kabinetu do odmeňovania nevníma pozitívne. "Minimálna mzda bola dlhé roky politickým nástrojom, keď jej výška nemala žiadnu oporu v reálnych ekonomických ukazovateľoch," hovorí pre Štandard hovorkyňa Miriam Filová.

Dodáva, že asociácia sa nebráni konštruktívnej diskusii o úpravách mechanizmu minimálnej mzdy, ktorá bude rešpektovať reálne ekonomické a sociálne ukazovatele. "Jej neodôvodnené a ničím nepodložené razantné zvyšovanie v kombinácii s príplatkami na minimálnu mzdu naviazanými môže mať naozaj veľmi negatívny dosah, a to aj na zamestnancov," súhlasí s Klubom 500.

Vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy a jej príplatkov výrazne zdvihnú, a to sa môže negatívne odzrkadliť na zamestnanosti. Ak je cieľom úpravy mechanizmu zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, tak by bolo podľa asociácie vhodné otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia tak, aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávateľov v podobe zvýšených nákladov a aby zamestnanci mali v čistom reálne viac peňazí.

Aktuálne im štát totiž vo forme daní a odvodov ukrajuje výraznú časť zo mzdy. Tento zámer by mohol zvýšiť motiváciu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta pre túto skupinu zamestnancov, a znížiť tak počet nezamestnaných.

Zamestnávatelia dlhodobo volajú po tom, aby sa znížilo odvodové zaťaženie pre nízkopríjmové skupiny. "Ak zníženie tohto odvodového zaťaženia prinesie vyšší disponibilný príjem pre týchto ľudí, bude to viesť k zvýšenej spotrebe, čo v konečnom dôsledku zvýši daňové príjmy pre štát," uzatvára Filová.