Kalamita uzatvorila Vydrovskú dolinu. Malý škodca zahubil stovky stromov

Za celú katastrofálnu kalamitu môžu postupná klimatická zmena a suché obdobie v posledných rokoch, čo spôsobuje nedostatok vlahy pre stromy. To všetko hrá v prospech malého, približne polcentimetrového chrobáka – lykožrúta smrekového.

„Hovoríme o lykožrútovej kalamite smreka. Najväčšie zastúpenie v lokalite Lesníckeho skanzenu má práve smrek, je to zhruba 60 percent,“ uviedol Michal Kofira, vedúci Lesníckeho skanzenu, Odštepný závod Horehronie, Lesy SR.

„Smrek trpí nedostatkom vlahy, čo spôsobuje absencia dažďa, a to ho oslabuje. Hlavne posledné roky neboli bohaté na zrážky. To bola prvotná príčina, aby lykožrút zareagoval na to, že strom je oslabený,“ vysvetlil Kofira, ktorý v skanzene pôsobí od roku 2013.

Lykožrút smrekový reaguje na smreky, ktoré majú viac ako 60 rokov, a na stromy, ktoré sú oslabené. Keď dôjde k premnoženiu lykožrúta, čo sa stáva pri dostatku pre neho vhodných stromov, začne vo veľkom zakladať svoje pokolenia a následne napáda aj zdravšie stromy.

Po skončení zimy, keď nastane vhodné počasie na rozmnožovanie tohto chrobáka, ako prvé priletia na napadnutý smrek samčeky.

„Urobia v ňom komôrku na kôre stromu, feromónmi prilákajú samičky, ktoré tam začnú robiť chodbičky, na ktorých boky kladú vajíčka. Jedna samička dokáže naklásť 30 až 60 vajíčok. Vývoj vajíčka zahŕňa 12 dní, potom je z toho larva, ktorá robí larválny „žer“, čo je podľa počasia 25 dní. Potom z toho vzniká kukla a pokračuje nasledujúci vývoj chrobáka. Trvá to zhruba 10 týždňov. Potom dôjde k výletu tejto generácie z nakladených vajíčok. Počas roka môžu byť až dve takéto pokolenia, kvôli meniacej sa klíme, otepľovaniu nie sú výnimočné ani tri generácie za rok,“ uviedol Kofira.

Oslabené smreky aj vo Vydrovskej doline napadol vo veľkom množstve lykožrút.

„Chrobák aj larvy sa živia lykom a preruší sa transpirácia vody. Dochádza k zhnednutiu ihličia, až k opadávaniu kôry. Napokon strom zomrie. Vyschnutý strom už nie je pre chrobáka atraktívny, a preto nalietava na tie najbližšie, ktoré sú oslabené. Môže preletieť 10, ale aj 100 metrov. Vďaka feromónovým lapačom, resp. pasciam na lykožrúty, vieme monitorovať, kde sú jeho nálety,“ doplnil lesník.

Kvôli lykožrútom musia preto na Horehroní vypíliť tisíce stromov, aby zabránili ďalšej kalamite. Vypílené smreky nahradia postupne novými. Avšak nepôjde už iba o tieto ihličnany, ale o zmiešaný les. Odstraňovanie lykožrútovej kalamity v danej lokalite bude trvať najbližšie mesiace.

Momentálne platí kvôli uvedenej situácii zákaz vstupu do Lesníckeho skanzenu pre návštevníkov. Zákaz platí počas pracovných dní. Počas víkendov je to na vlastnú zodpovednosť. 

„V súčasnosti je vydaný zákaz využívania lesov verejnosťou kvôli tomu, že sa chceme v tomto priestore intenzívne venovať stromom, ktoré ohrozujú bezpečnosť. Počas tejto sezóny ohrozujú bezpečnosť ľudí najmä poškodené stromy, ale aj stroje, ktoré tu pracujú a cesta cez dolinu slúži na odvoz dreva. Pri silnejšom vetre môžu takisto padať zoschnuté konáre. Pre nás je dôležité aj to, že v takomto prostredí môže prísť pri odhodení ohorku z cigarety či kladení ohňov veľmi rýchlo k požiaru a to je nebezpečné,“ doplnil Kofira.