Svetové médiá v priebehu uplynulého týždňa informovali, že Európska komisia v najbližších dňoch uvalí na ruské obilniny zvýšené clá.
Oficiálny návrh Komisie je už od piatka na stole, pričom web Politico uviedol, že jej predsedníčka Ursula von der Leyenová dostala ešte vo štvrtok počas samitu Európskej rady od lídrov členských štátov súhlas na tento krok. Uvalená daň by mala byť podľa návrhu vo výške 95 eur za tonu, respektíve vo výške 50 percent ceny v závislosti od konkrétnej potraviny.
Tieto clá, hoci sú dostatočne vysoké na to, aby v praxi potlačili takýto dovoz do EÚ, by nemali vplyv na vývoz do tretích krajín.
„Navrhujeme zavedenie ciel na tento ruský dovoz, aby sme zmiernili rastúce riziko pre naše trhy a našich poľnohospodárov. Znížia schopnosť Ruska využívať EÚ v prospech svojej vojnovej mašinérie. A my naďalej trváme na svojom záväzku zachovať globálnu potravinovú bezpečnosť najmä pre rozvojové krajiny,“ uviedla predsedníčka Komisie.
Britské noviny Financial Times zároveň citujú ľudí oboznámených s plánmi, podľa ktorých by mali uvalené clá zvýšiť ceny Rusmi dodávaných komodít minimálne o polovicu. Tým by sa stali omnoho menej atraktívnymi a klesol by po nich dopyt.
Prečo práve teraz?
Práve pokles záujmu európskych subjektov o ruské obilniny je jedným z cieľov, ktoré sa Brusel snaží dosiahnuť. Deklarovaným dôvodom na uvalenie cla je hlavne „zabrániť destabilizácii trhu EÚ prostredníctvom akéhokoľvek budúceho výrazného presmerovania ruských obilných výrobkov na úniový trh“.
Komisia tiež zdôrazňuje, že chce bojovať proti ruskému vývozu nelegálne privlastneného obilia vyprodukovaného na územiach Ukrajiny. A tiež „zabrániť Rusku, aby využívalo príjmy z vývozu do EÚ (...) na financovanie svojej agresívnej vojny proti Ukrajine“.
Hoci bol zo strany Poľska i pobaltských krajín už dlhší čas tlak na to, aby sa dovoz niektorých ruských potravinových komodít stopol, Brusel zareagoval až teraz. Zdôrazňuje, že nechcel narušiť globálne trhy s potravinami a poškodiť rozvojové krajiny, a že teraz tak robí v dôsledku zvýšeného dovozu obilnín z Ruska.
Ten v roku 2023 dosiahol rekordných 4,2 milióna metrických ton, pričom jeho hodnota sa pohybovala na úrovni 1,3 miliardy eur.
Odôvodnenie však vzbudzuje isté pochybnosti a kladie na stôl otázku, či nejde iba o symbolické gesto v nadväznosti na stopnutie dovozu ukrajinských obilnín niektorými štátmi EÚ.
Ruský dovoz je totiž v porovnaní s európskou produkciou i spotrebou obilnín zanedbateľný. Predstavuje len približne jedno percento spotreby členov EÚ. Na porovnanie, únioví producenti poskytujú zhruba 300 miliónov metrických ton obilnín a olejnín ročne.
Vzhľadom na to analytici považujú tento krok skôr za rozptýlenie, než za skutočné riešenie ťažkej hospodárskej situácie, v ktorej sa nachádzajú európski poľnohospodári. A zároveň neevidujú žiadne známky destabilizácie tunajšieho trhu v dôsledku dovozu obilnín z Ruska.
Argument, že to zníži príjmy Kremľa, stojí takisto na vode. V prípade komodít totiž platí, že ich nie je príliš ťažké presmerovať na iné trhy. Najmä keď Rusko po tom, čo ukrajinský vývoz obilnín v dôsledku vojny výrazne klesol, utužilo obchodné vzťahy s viacerými nízkopríjmovými krajinami, kam posiela obrovské objemy svojej produkcie.
Rusko vyhráva obilninovú vojnu
Vďaka priaznivému počasiu sa v Rusku obilninám mimoriadne darilo. Svedčí o tom rekordná produkcia pšenice za ostatné dva roky. To zároveň pomohlo zvrátiť prudký nárast cien obilia, ktorý nasledoval po ruskej invázii na Ukrajinu. Dnes sa blížia predvojnovej úrovni.
Web Politico tvrdí, že nízke ceny obilnín sú dôvodom, prečo majú poľnohospodári v EÚ problém predávať svoj vlastný tovar. Dopĺňa, že ťažkosti tunajších farmárov vraj nemajú nič spoločné s Ukrajinou. Podľa portálu je to Rusko, ktorého rekordná poľnohospodárska produkcia a následný export znížili ceny plodín do takej miery, že poľnohospodári na celom svete trpia.
„Je to absolútna pravda, že Rusko využíva svoj vývoz potravín, najmä pšenice, ako formu mäkkej sily,“ povedala Caitlin Welshová z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).
Podľa nastolenej logiky však vietor znova fúka aj k Ukrajincom. Za opätovným znížením svetových cien obilnín totiž nestojí len rekordný ruský vývoz, ale aj obnovenie čiernomorského koridoru, cez ktorý začal Kyjev opätovne vyvážať ukrajinskú produkciu. Export obilnín z Ukrajiny sa koncom ostatného roka dostal takmer na predvojnovú úroveň.
Vplyv na globálnom Juhu
Najmä vďaka kontrole Čierneho mora a obrovskému prepadu ukrajinského vývozu obilnín v prvej fáze vojny, sa Rusku do veľkej miery podarilo smerovať svoj obrovský vývoz pšenice do rôznych regiónov sveta.
Za posledný rok Moskva poslala státisíce ton obilia zadarmo do krajín v Afrike a Ázii, čím si tam posilnila svoje postavenie. Politico doplňuje, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov podpísal výhodné dohody aj s viacerými krajinami Južnej Ameriky, ktorých úrodu zdecimovalo extrémne počasie.
Táto dominancia v krajinách globálneho Juhu robí vrásky na čele mnohým expertom i politikom.
Podľa analytikov, na ktorých sa odvoláva Politico, by bolo lepšie, keby krajiny EÚ namiesto hádok o tom, aký vplyv má ukrajinský alebo ruský dovoz na poľnohospodárov, pomohli Ukrajine vyvážať jej vlastné poľnohospodárske výrobky. A zabránili tak globálnej dominancii Ruska v nízkopríjmových krajinách.