Vojna u nášho východného suseda trvá už vyše dva roky. Vladimir Putin vyhlásil v septembri 2022 štyri okupované ukrajinské oblasti (Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú) za štátne územie Ruska. Tieto oblasti tvoria asi pätnásť percent ukrajinského územia.
Podobne uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda.
O všetky vymenované územia vedie Ukrajina vojnu a odmieta sa vzdať, kým ich nezíska späť.
Z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre RTVS vypracovala agentúra Median SK, vyplýva, že Slováci s takýmto postojom ukrajinskej vlády neveľmi sympatizujú.
Najmä rokovať
Väčšina slovenskej populácie (59 percent) zastáva názor, že Ukrajina by mala rokovať o mieri aj za cenu straty niektorých svojich území.
Úsilie o diplomatické riešenie konfliktu častejšie uprednostňujú ženy, ľudia nad 70 rokov a tí, ktorých najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské bez maturity.
Opačný názor má 31 percent opýtaných. Desať percent nevedelo alebo sa nechcelo vyjadriť.
Súhlasia aj s výrokmi Fica
Premiér Robert Fico (Smer) sa na februárovom stretnutí premiérov krajín Vyšehradskej štvorky vyjadril, že situácia na Ukrajine nemá vojenské riešenie.
"Môžeme ďalej pokračovať v posielaní zbraní, techniky a pomoci na Ukrajinu. Ale o dva roky budeme tam, kde sme teraz, akurát bude viac mŕtvych vojakov," povedal Fico na stretnutí.
S týmto jeho výrokom súhlasí 58 percent obyvateľov Slovenska. Miera súhlasu podľa agentúry Median SK priamoúmerne narastá s výškou veku, pričom častejšie s Ficovým výrokom súhlasili ľudia starší ako 70 rokov.
Boja sa medzinárodnej izolácie
Výroky slovenského premiéra neostávajú bez medzinárodnej odozvy. Už pred samitom V4 sa Poľsku a Česku nepozdával príhovor Fica k druhému výročiu vojny na Ukrajine, v ktorom odmietol slovenskú vojenskú pomoc pre Ukrajinu a uviedol, že vojna sa začala v roku 2014 "vyčíňaním ukrajinských neonacistov".
Keď sa náš šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer) neskôr stretol a odfotil s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v tureckej Antalyi na okraj diplomatického fóra, prišli aj prvé priame kroky. Začiatkom marca Česko zrušilo medzivládne konzultácie so Slovenskom.
V prieskume pre RTVS až 61 percent opýtaných deklaruje obavy, že sa Slovensko môže ocitnúť v medzinárodnej izolácii v súvislosti s výrokmi predstaviteľov súčasnej vlády. Opačný názor má 32 percent respondentov.
Okrem toho sa až 59 percent Slovákov bojí, že v prípade vypuknutia vojenského konfliktu nám nebude mať kto pomôcť. Obavy nemá 37 percent ľudí.
Dokopy 55 percent má strach, že Slovensko môže byť pod vplyvom Ruska, ale vrásky to, obrazne povedané, nerobí 39 percentám opýtaných.