Predseda Špecializovaného trestného súdu Hrubala nezákonne preveroval podriadeného sudcu

Členovia Súdnej rady zistili, že Hrubala pred podaním disciplinárneho návrhu nechal prostredníctvom polície operatívne preverovať sudcu Trubana a jeho dcéru, a to v rozpore s jeho zákonnými právomocami. Peter Šamko dokonca podotkol, že pri jeho žiadosti absentovali akékoľvek odkazy na zákonné ustanovenia, podľa ktorých koná. Pri prejednávaní veci na pôde Súdnej rady vyšlo najavo, že tak robil na opakovaný popud predsedu Súdnej rady Jána Mazáka.

Celý spor sudcov začal ešte v roku 2020, keď na sudcu Trubana podali návrh na disciplinárne stíhanie sudca Hrubala a predseda Súdnej rady Mazák. Ich podnet smeroval k porušeniu zákonnej povinnosti sudcu vylúčiť sa z konania, ak existuje jeho zaujatosť k účastníkom konania alebo k prejednávanej veci. Podľa navrhovateľov mal byť Truban v kauze Dobytkár osobne zaangažovaný, a napriek tomu rozhodoval o väzobnom stíhaní Norberta Bödöra, ktorý v nej vystupuje ako obvinený. Truban nevzal Bödöra v tejto veci do väzby a odmietol svoju zaujatosť ako k účastníkom konania, tak aj k veci ako takej.

Najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní v marci 2023 uznal sudcu Trubana vinným pomerom hlasov 3:2. Navrhovatelia požadovali ako trest pre sudcu Trubana preloženie na súd nižšieho stupňa, no disciplinárny senát potrestal sudcu znížením platu na polovicu počas šiestich mesiacov. V odôvodnení tohto disciplinárneho rozhodnutia si členovia Súdnej rady všimli postup zo strany sudcu Hrubalu, akým spôsobom sa dostal k informáciám o sudcovi Trubanovi.

Informácie z operatívneho preverovania

Hrubala totiž do svojho disciplinárneho návrhu doložil ako prílohu aj úradný záznam Ministerstva vnútra SR, ktorý hovorí o výkone operatívnej činnosti polície. Tieto informácie neboli ako dôkaz pripustené, pretože, zjednodušene povedané, ide iba o nepodložené tvrdenia, ktoré sa policajti dozvedia od rôznych osôb pri výkone svojej práce. Operatívne záznamy nie sú prípustné ako dôkaz ani v trestnom konaní, pretože ich metóda získavania a hodnota je veľmi nepresvedčivá na preukázanie viny osoby.

Ministerstvo vnútra v konaní potvrdilo, že predseda ŠTS žiadal políciu o poskytnutie ďalších informácií o sudcovi Trubanovi, ako aj o jeho dcére. Súdna rada zastáva názor, že sudca má právo požiadať o súčinnosť štátne orgány. To však platí iba v prípade, že sa jedná o ním prejednávanú vec, v ktorej sám vystupuje v pozícii rozhodujúceho štátneho orgánu. Sudca nie je sám vyšetrovacím orgánom, a preto takéto zisťovanie mimo rámca jeho sudcovských povinností v prejednávanom prípade ide nad rozsah jeho právomocí.

Súdna rada v tomto prípade odkazuje na svoju povinnosť prijímať opatrenia na posilňovanie dôvery v súdnictvo, a preto sa začala celou vecou zaoberať. Podľa názoru rady, verejnosť nemôže dôverovať súdom, ak predseda súdu vykonáva svoje kompetencie nielen neeticky, ale aj právne neprípustne. Z tohto dôvodu Súdna rada vyzvala predsedu ŠTS Hrubalu, aby vyjadril svoje stanovisko k spôsobu, akým získal informácie o Trubanovi.

Predseda ŠTS vo svojom postupe nevidí problém

Predseda Hrubala pri svojom vypočutí na pôde súdnej rady odkázal na svoj právny názor vyslovený v disciplinárnom konaní, kde svoj postup označil za investigatívne vyšetrovanie v dobrom zmysle slova. Podľa Hrubalu má predseda súdu oprávnenie požadovať dané informácie od iných orgánov, pretože v opačnom prípade by nemal relevantné podklady na podanie disciplinárneho návrhu na sudcu. Zdôrazňuje, že tento postup nezvolil v zlom úmysle, za spôsobom získavania informácií na sudcu si stojí, a ak by nejako pochybil, tak by si to otvorene priznal. Rovnaký názor zastáva aj jeho spolunavrhovateľ Mazák, ktorý rovnako hovorí o potrebe získavania informácií na kvalifikované podanie.

Členka Súdnej rady Dana Jelínková v tomto kontexte poukazuje na prípad z praxe, ktorý sa udial za pôsobenia ministerky spravodlivosti Kolíkovej. Pri konaní voči jednému sudcovi si ministerstvo vyžiadalo ako podklady pre stíhanie sudcu nahrávky odposluchov zo živého spisu, ktoré mali byť použité voči sudcovi ako dôkaz. Problém bol, že na takýto postup nemalo ministerstvo kompetenciu, a v následnom konaní voči sudcovi bol takýto dôkaz odmietnutý z dôvodu jeho nezákonnosti.

Poukázala na paralelu s konaním sudcu Hrubalu, a podotkla, že ak polícia vyhovie takejto nezákonnej žiadosti, sama porušuje zákon sprístupnením daných informácií nepovolanej osobe. Podľa jej názoru, takéto zháňanie informácií voči disciplinárne obvinenému sudcovi má v kompetencii iba disciplinárny senát a nikto iný, pretože to je orgán oprávnený vyšetrovať a preverovať podozrenia voči obvinenému. Okrem toho zdôraznila fakt, že Hrubala nezháňal informácie iba na sudcu ako na disciplinárne podozrivého, ale aj na jeho dcéru, ktorá nie je sudkyňou, a nemá voči nej absolútne žiadne vyšetrovacie právomoci.

Podnety Hrubalovi dával Mazák

Sudkyňa Mária Kosová pripomenula Hrubalovi celú genézu disciplinárneho konania voči Trubanovi, keďže ten v mediálnom rozhovore tvrdil, že nikdy nežiadal informácie na jeho dcéru a že predvolanie pred Súdnu radu je výsledok úspešného disciplinárneho odsúdenia Trubana. Sudkyňa citovala z listu predsedu Súdnej rady Mazáka, ktorý ako prvý oslovil Hrubalu s návrhom na preverenie Trubana. Hrubala následne požiadal vyšetrovateľa o informácie ako o Trubanovi, tak aj o jeho dcére. Sudkyňa ďalej poukazuje na požiadavku Mazáka voči Hrubalovi, aby zabezpečil na disciplinárne konanie konkrétne informácie.

Pri týchto informáciách sudkyňa Kosová zdôraznila, že prvá žiadosť Mazáka na disciplinárne stíhanie Trubana nebola zo strany sudcovskej rady Špecializovaného trestného súdu, kde v tom čase Hrubala pôsobil, akceptovaná, pretože nevideli v jeho konaní nič protiprávne. Neskôr bol Hrubala menovaný do funkcie predsedu ŠTS zo strany ministerky Márie Kolíkovej, a o pár dní nato ho Mazák opäť oslovil s požiadavkou na preverenie Trubana, pričom vo svojej žiadosti vychádzal z článku Moniky Tódovej ohľadom Trubanovej nehnuteľnosti. Hrubala vtedy už konal okamžite a došlo k spomínanému operatívnemu preverovaniu sudcu Trubana. Sudkyňa Kosová považuje takéto konanie za etické aj právne prekročenie medzí predsedu súdu, pričom sa pýtala Hrubalu, čo bolo dôvodom na takúto zmenu v zmýšľaní po tom, ako sa stal predsedom ŠTS.

Predseda Hrubala ako odpoveď na túto otázku citoval zo svojho vyjadrenia pre disciplinárny senát, kde ako dôvod uvádza jeho možnosť dávať takéto podania z titulu svojej pozície predsedu súdu. Podľa jeho názoru, operatívny záznam nie je vec urobená v rozpore so zákonom, a je možno ho poskytnúť sudcovi na jeho požiadanie ako podklad pre disciplinárne stíhanie. V opačnom prípade by predseda súdu stratil možnosť vyhodnocovať správanie sa sudcov, ktorí sú v jeho pôsobnosti. Rovnako priznal, že vo svojej kancelárii sa stretol s vyšetrovateľmi, s ktorými tieto informácie osobne preberal, pretože sa chcel dozvedieť viac, no neurobil nič protizákonné.

Česká úprava sa s problémom vysporiada

Sudca Peter Šamko poukázal na obdobnú právnu úpravu v Českej republike, kde už rovnaký problém riešili. Súdy tam dospeli k záveru, že nakoľko neexistujú normy, ktoré by takéto vyšetrovanie predsedom súdov umožnili, ide o konanie v rozpore so zákonom. Predseda sa musí držať platných ustanovení, ktoré mu povoľujú alebo diktujú konanie, a nemôže si bezbreho zháňať informácie o iných sudcoch, len aby z nich potom mohol vyskladať podnety na disciplinárne konania.

Šamko poukázal na chýbajúcu vhodnú úpravu ako v Českej republike, tak aj v podmienkach Slovenskej republiky, no táto skutočnosť nemôže zakladať bezbrehé právomoci predsedu v zmysle, čo nie je upravené, to je dovolené. Pripomenul, že ani Hrubala vo svojej žiadosti o operatívne informácie neodkazoval na žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by ho ako predsedu k takémuto kroku oprávňovali tak, ako to sudca robí pri každom inom úkone. Prakticky teda jeho žiadosť bola viac v rovine prosby ako právneho aktu, a jediná autorita pre vyhovenie takejto žiadosti spočívala v Hrubalovom postavení predsedu Špecializovaného trestného súdu.

Hrubala nemal kompetencie takto konať

Súdna rada následne hlasovaním rozhodla uznesením pod sp. zn. 470/2023, že takýto postup nie je v súlade so zákonom a predseda súdu nie je oprávnený získavať informácie prostriedkami operatívno-pátracej činnosti od orgánov činných v trestnom konaní, a to ani pred ani počas disciplinárneho konania sudcu. Neoprávňuje ho na to totiž žiadne zákonné ustanovenie. Predseda súdu nie je vyšetrovací orgán a nemôže nahrádzať svojou činnosťou činnosť iných vyšetrovacích orgánov. Toto rozhodnutie je záväzné pre predsedov všetkých súdov.

Tento prípad ukázal zaujímavý výklad práva, pri ktorého akceptácii by sa dostal predseda súdu do postavenia absolútneho kontrolóra s dosahom na informácie, ktorými nemá prečo disponovať. Alebo by mohol rovno navrhovať zhromažďovanie informácií rôzneho charakteru a dôveryhodnosti o akomkoľvek podriadenom sudcovi, pretože by mohol mať podozrenie, že daný sudca niečo urobil. To, ako s nimi potom naloží, by záviselo čisto od jeho subjektívneho hodnotenia.

Súdna rada skonštatovala, že predseda Hrubala nemal žiadne oprávnenie takto úkolovať políciu. Konal tak na opakované popudy predsedu Mazáka, ktorý vychádzal z článku Moniky Tódovej. Aj keď Súdna rada konštatovala nezákonnosť daného postupu, jej rozhodnutie je záväzné až od momentu vyhlásenia do budúcna. Fakticky teda Hrubala postupoval v rozpore so zákonom, ale bez právnych následkov. Inak by bolo zaujímavé sledovať, aký by mal nezákonný postup pri zhromažďovaní informácií a jeho následné spracovanie do disciplinárneho návrhu zo strany Hrubalu dopad na disciplinárne stíhanie Trubana, ktoré je už ukončené.

Motivácia a prepojenie zúčastnených k takémuto postupu v celej veci ale ostáva otvorená. V kauze dobytkár zasahovala polícia prvýkrát v marci 2020. Následne v júli 2020 sudca Truban nevzal obvineného Bödöra do väzby, hoci nadriadený súd obvineného do väzby vzal. V auguste 2020 vydáva novinárka Tódová článok o penzióne sudcu Trubana, a v októbri 2020 podávajú Mazák a Hrubala návrh na disciplinárne stíhanie Trubana.

Podľa listov medzi Mazákom a Hrubalom práve na základe článku Tódovej. To všetko s neprípustným výkladom práva, za ktoré nemusí nikto niesť zodpovednosť, len aby sa získali kompromitujúce informácie na sudcu. Truban bol uznaný vinným, hoci s rozhodnutím nesúhlasí a avizuje podanie na Európsky súd pre ľudské práva. Problém tohto prístupu je porušovanie pravidiel v zmysle hesla účel svätí prostriedky. Pretože niekto subjektívne vie, kto je ten správny a kto nie. A kto je na nesprávnej strane, tak proti nemu možno uplatniť akékoľvek postupy, aby sa to odhalilo. V právnom štáte takýto prístup nemá čo hľadať, a rozhodne je neprípustný v mentálnej výbave sudcov na vysokých pozíciách.