Američania odchádzajú z Afganistanu. Je to priznanie porážky?

Afganistan si vyslúžil povesť, že je pohrebiskom impérií. Môže za to katastrofa britskej armády, ktorá bola v roku 1842 takmer úplne vyhladená pri snahe stiahnuť sa späť do Indie. Zo 16-tisíc ľudí sa podarilo vrátiť jedinému Britovi a pár indickým vojakom. O takmer 150 rokov neskôr podobný osud stretol Sovietsky zväz, ktorý nedokázal spacifikovať Afgancov a po viac ako deviatich rokoch vojny sa radšej z Afganistanu vypratal. Nepodarená vojna je považovaná za jednu z príčin rozpadu ZSSR. Teraz sa zdá, že nadišiel čas Spojených štátov. Americký prezident Joe Biden ohlásil, že po dvadsiatich rokoch prítomnosti sa americké sily z krajiny stiahnu. Pravdepodobne to nejde vykladať inak než porážku.

Stiahnutie Američanov znamená stiahnutie aj všetkých ich spojencov. Momentálne v Afganistane pôsobí približne 7 000 západných vojakov, z toho 3 500 Američanov. Spojenci sú však na Američanoch logisticky závislí. Bez ich podpory nemôžu svojich vojakov v krajine udržať. Bidenovo rozhodnutie tak znamená koniec prítomnosti Západu v krajine. Posledný vojak má odísť najneskôr 11. septembra.

Biden rozhodnutie urobil napriek protestom svojich armádnych poradcov a generálov. Nielen oni upozorňujú, že afganská polícia ani armáda zďaleka nie sú pripravené na to, aby sa samy postavili Talibanu. Generál David Petraeus, ktorý velil silám v Afganistane v rokoch 2010 – 2011, varoval, že koniec amerického angažmán „v nekonečnej vojne neukončí nekonečnú vojnu. Len to ukončí naše zapojenie. A bojím sa, že táto vojna sa zhorší“.

Generáli vraj trvali na tom, že relatívne malý kontingent niekoľkých tisícov vojakov (v čase vrcholu v roku 2011 tam USA mali 100-tisíc jednotiek) a poradcov je potrebný, ak sa má afganská vláda udržať. Obávajú sa, že Taliban po americkom odchode rýchlo zvíťazí. Strašia ich hlavne spomienky na Vietnam, keď krátko po stiahnutí Američanov Severný Vietnam dobyl ten Južný. To viedlo k zbesilej evakuácii zvyšných Američanov a hlavne Juhovietnamcov, ktorí im pomáhali. Kritici stiahnutia z Afganistanu upozorňujú, že to znamená ponechanie najrôznejších tlmočníkov a ďalších afganských pomocníkov napospas Talibanu. Pripomína sa aj rok 2011, keď sa Američania oficiálne stiahli z Iraku, len aby sa tam o pár rokov neskôr vrátili, keď povstal Islamský štát.

Nakoniec sú tu pochybnosti o tom, na čo to všetko vlastne bolo, tie tisíce mŕtvych a utratených miliárd dolárov, keď výsledok bude odovzdanie krajiny Talibanu.

Biden aj jeho kritici argumentujú, že ciele operácie boli splnené už dávno. Al-Káida je rozprášená a Usáma bin Ládin mŕtvy. Generáli nemajú žiadne konkrétne ciele. Američania sú už touto vojnou unavení, nastal čas odísť.

Čiastočne majú pravdu. Čo si počať s Afganistanom, nikto nevie. Rekonštrukcia a snaha krajinu modernizovať zlyhala. Udržiavanie západných vojakov v krajine slúži „len“ na zabránenie tomu, aby Taliban úplne zvíťazil. Možno by pomohlo, keby to Američania prestali vnímať ako vojnu s konkrétnym koncom a skôr ako akýsi protektorát či kolóniu, kde sú na neurčitú dobu. Ich postavenie v krajine vlastne koloniálnu správu pripomína. Briti tiež svoje dŕžavy ovládali pomocou relatívne malých „bielych“ armád, ktoré viedli oveľa väčšie kontingenty zložené z miestnych. Správa kolónií tiež často znamenala bojovanie s kmeňmi mimo dosahu veľkých centier, ktoré sa schovávali v horách alebo v džungli. Američania by mohli povedať, že zostanú, ako dlho to bude potrebné, nech to potrvá päťdesiat, alebo napríklad sto rokov. To je však politicky neprípustné.

Stiahnutie z Afganistanu tiež znamená konečnú porážku optimistického videnia sveta, v ktorom sú USA „silou dobra“ a „svetovým policajtom“. Toto videnie vzniklo v deväťdesiatych rokoch, keď Spojené štáty boli jedinou superveľmocou. Úspešné „policajné akcie“, ako napríklad počas prvej vojny v Perzskom zálive alebo na Balkáne, ukázali americkú silu.

Odvtedy toto videnie utrpelo nejednu ranu. Irak sa premenil na katastrofu, Líbya taktiež, arabská jar nič dobré nepriniesla. Názor, že stačí poraziť tých „zlých“, vyhlásiť slobodné voľby a nastane mier a prosperita, sa evidentne nepotvrdil.

Afganistan však vždy bol iný prípad. Išlo o „spravodlivú vojnu“, Amerika bola napadnutá, vracala úder. Po takmer dvadsiatich rokoch bojov, keď pri Kábule teoreticky bojujú ľudia, ktorí v čase 11. septembra neboli ešte ani na svete, sa však aj tento pohľad vytráca.

Stiahnutie z Afganistanu tiež zapadá do širšej zmeny americkej zahraničnej politiky. USA už nechcú strážiť svet. Ukazuje sa to aj na ďalších dvoch prípadoch. Biden sa snaží vrátiť k „iránskej jadrovej dohode“, hoci ide v podstate o appeasement islámskeho režimu. Tiež sa zdá, že ruské vojenské manévre na hranici s Ukrajinou zabrali. Je otázkou, či Putin má naozaj chúťky zaútočiť, alebo či išlo o obyčajný test nového amerického prezidenta. Ak to bol test, Biden zareagoval podľa Putinových želaní, žiadosťou o summit a nakoniec aj odvolaním lodí mieriacich do Čierneho mora, ktoré mali byť ukážkou podpory Ukrajine.

Američania už nechcú robiť svetového policajta, viac ich zaujíma ohrozenie zo strany Číny. Ak si teda niekto myslel, že s Bidenom príde v americkej zahraničnej politike veľká zmena, pravdepodobne sa zmýlil. Pokračuje v Trumpových stopách. To znamená stiahnutie z Blízkeho východu, obozretnosť voči Putinovi a nepriateľský postoj voči Pekingu.

Text pôvodne vyšiel na českom portáli Echo24.cz. Vychádza so súhlasom redakcie.