Zoológ Tesák: Problémové medvede treba odstrániť expresne. Správanie menili 15 rokov

Je pravda, že keď sa na medvede nevyvíja nejaký poľovnícky tlak alebo sa na ne nestrieľa, respektíve efektívne sa neplašia pomocou plašiacich projektilov, tak ten medveď s človekom nemá negatívne skúsenosti. Len pozitívne vo forme potravy. Nachádza ju na poliach, v kontajneroch i v poľovníckych zariadeniach, čiže na krmoviskách. Takto postupne stráca plachosť. 

Osobne som zástanca selektívneho odstrelu, ale ten musí ísť ruka v ruke s preventívnymi opatreniami. Nemôžeme iba strieľať medvede a nič neurobiť v krajine. Treba robiť zmeny v našom správaní a aj selektívne manažovať tú časť populácie v oblastiach, kde je to najrizikovejšie.

Ako by to mohlo fungovať?

Podľa mňa by mali byť vytvorené zóny v okolí obcí a miest, v ktorých bude medveď nežiaduci.

Je veľmi dôležité nastaviť ich citlivo – môže to byť napríklad jeden kilometer okolo obce, ale aj celé katastrálne územie. Prístup by mal závisieť od špecifík daného územia, dôležité je to nastaviť tak, aby nebola zasiahnutá tá časť populácie medveďov, ktorá v podstate žije divoko, úsmevne môžeme povedať „konzervatívnej časti populácie“.

[link url = https://standard.sk/601525/medvede-zmenili-spravanie-strielat-sa-preto-budu-aj-v-extravilane-tvrdi-envirorezort]

Takže v zónach by sa eliminovali problémové medvede?

Malo by ísť už o jedince s pozmeneným správaním a zvýšenou toleranciou na človeka. Tie prirodzene schádzajú bližšie k ľudským obydliam.   

O operatívnejšom selektívnom odstrele pritom nehovorím len teraz. Toto je môj názor posledných päť rokov. Hoci sme sa aj s minulou vládou o tom rozprávali, ministerstvo môj návrh neaplikovalo, pritom je to vec, ktorá sa mala riešiť už pred piatimi rokmi Možno by sa predišlo súčasnému stavu aj v spoločnosti.

V Rumunsku majú zhruba pri 8-tisícoch medveďoch kvótu 426 preventívnych odstrelov. Je to pritom päťnásobne väčšia krajina ako Slovensko. Viete si podobný prístup predstaviť aj tu?

Ja nie som úplne zástanca nejakej kvóty. Môj osobný odhad je, že na Slovensku môže byť zhruba 1 500 až 2-tisíc medveďov.

Čo sa týka ich strieľania, tak prostredníctvom médií vzrástla nevraživosť voči tejto šelme a za posledné dva roky vzrástlo podľa mojich informácii aj pytliactvo. Môj osobný názor je, že sa ročne zastrelí okolo dvesto medveďov.

Čo očakávate od nového prístupu?

Ak sa začnú problémové medvede intenzívne riešiť – teda sa budú odstraňovať z populácie – redukujú sa situácie ako napríklad sa stalo minulý rok, že pod jednou horskou chatou v Nízkych Tatrách behala medvedica niekoľko dní a ľudia si ju fotili. Samozrejme, je to ľudská “kapusta” chatárov, lebo oni ju tam naučili na odpadky. Ale takú situáciu treba riešiť okamžite, a nie pozorovaním, ale, samozrejme, odstránením príčiny. V tomto prípade odstránením odpadu z kuchyne v biotope medveďa a odstránením pokazeného jedinca. 

Ak máme 1 500 alebo aj 2-tisíc medveďov, tak tých niekoľko desiatok (odstránených) medveďov populácia bez problémov zvládne. Populácia (šelmy) je v priaznivom stave, čiže rýchle zareagovanie, rýchly odstrel medveďa pomôže situácii aj atmosfére týkajúcej sa medveďov na Slovensku.

Tým, že sa medvede len dlhodobo monitorovali a nerobili sa ozajstné zásahy, tak sa tento problém preklápal, až sa obrátil proti medveďom. Politika a populizmus bokom, potrebujeme hlavne odborný prístup a na to máme dáta.

A čo hovoria dáta?

Odborníci robia telemetrické štúdie medveďov, vďaka ktorým vedia, kde trávia čas a hlavne ktoré medvede majú tendenciu byť bližšie k synantropizácii [navyknutiu si na človeka, pozn. red.].  Či je to nejakým vekom, alebo je to pohlavím, alebo je to jednoducho spôsobom života.

Poľovnícky prístup je veľmi jednoduchý, obávam sa však, že si to odnesú aj dominantné jedince. Tie sú z môjho pohľadu najmenej problémové. Mali  by sme sa zameriavať skôr na tie, ktoré sú problémové – to sú väčšinou mladé jedince, napríklad tie do 6 rokov.

Čím sú charakteristické dominantné a mladé jedince?

Dominantné, to sú velikánske staré 250- až 300-kilové jedince vo veku 10 až 25 rokov, ktoré žijú niekde ďaleko v horách. Nie je ich veľmi veľa a zriedkakedy prídu do kontaktu s človekom. Vyhýbajú sa mu. 

Na druhej strane máme takzvaných “pubertiakov”, tí majú od troch do šesť rokov a chodia kade-tade po krajine, snažia sa nájsť nové územia. Ak ich matka vychovala blízko pri ľuďoch, majú zvýšený prah tolerancie voči človeku a môžu byť časom problémové.

[link url = https://standard.sk/608621/taraba-hanebne-brusel-chce-este-dva-roky-medvede-analyzovat-my-budeme-konat]

Pravidelne sprevádzate po prírode ľudí a aj rodiny s deťmi. Aké sú vaše skúsenosti čo sa týka medveďa. Narazili ste na šelmu?

Každý rok mám niekoľko stretnutí s medveďom a zatiaľ boli všetky bezpečné. Medveď pri kontakte so skupinou ľudí odíde preč. Minulý rok som medveďa stretol s tromi alebo štyrmi skupinami. Buď sa pásol, alebo kráčal po ceste. Len čo nás však zacítil alebo uvidel, tak odišiel. Pretože medveď v prvom rade nechce zaútočiť. Môže však zaútočiť, ak by sa ocitol v situácií, ktorá je hraničná. Ale naše výlety plánujeme tak, aby sme sa takýmto miestam a situáciám vyhli.

Máte pri sebe niečo pre prípad útoku šelmy?

Sprej na medvede. Ten funguje, keď sa dobre použije, teda v momente, keď je medveď bezprostredne blízko, nie keď beží 30 metrov od dotyčného. Ľudia, ktorí chodia pravidelne do terénu, kde sa vyskytujú medvede, musia počítať s tým, že sprej môžu niekedy použiť. Pri takých, čo sa pohybujú v skupine po turistickej trase, je malá šanca, že šelmu stretnú.

To si zrejme mysleli aj obyvatelia Liptovského Mikuláša. Ako sa tam dostal tento „pubertiak“?

Bol to medveď, ktorý sa tam nie úplne chcel dostať. Jeho správanie nebolo celkom synantropné. Na Liptove je niekoľko desiatok kilometrov dlhá migračná bariéra [diaľnica D1 a obce pozn. red.]. Zvieratá z Vysokých Tatier tak majú veľmi veľký problém dostať sa do Nízkych Tatier a naspäť. Takže skúšajú rôzne cesty.

Tento medveď možno neplánoval ísť rovno cez mesto, ale chcel ho možno obísť. To bolo ráno o ôsmej. Sú všelijaké hypotézy, jedna hovorí aj to, že bol splašený výstrelmi z neďalekej strelnice. Z nejakého dôvodu sa nakoniec dostal do mesta, kde ako šelma splašene utekal s cieľom dostať sa von. A to nie je srnka, ale medveď, takže, samozrejme, môže byť nebezpečný. Rovnako tak by bol nebezpečný v podobnej situácii aj los alebo zubor. Zo stresu také divoké zviera môže zaútočiť.

Takáto situácia môže všeobecne vzniknúť aj ako dôsledok migračnej bariéry, ktorá tam je. Každoročne sme svedkami stoviek kolízií zvierat s dopravou. Srnky, jelenice či diviaky nám v intravilánoch až tak neprekážajú, ak sa vyskytnú napríklad niekde pri stanici, ale medvede sú problém. Keď to odľahčíme, tak medveď by to mohol vnímať ako diskrimináciu (úsmev). 

Mali by sme sa ako krajina zamýšľať aj nad tým, ako spriechodniť našu krajinu a zabezpečiť bezpečnú migráciu pre živočíchy. Bezpečnú aj pre nás.

Ako by sa dala bariéra odstrániť? Existujú nejaké priechody pre zvieratá?

V susednom Rakúsku majú na území ako je Slovensko vybudovaných vyše 30 ekoduktov, my máme tuším tri. Čiže aj tu je skrytý problém. Sú na to dáta aj odborníci, ktorí sa tým zaoberajú a navrhujú takéto priechody pre zver, no skrátka ich treba aj začať stavať.

Ako vnímate tragédiu mŕtvej Bielorusky, ktorá spadla pri úteku pred medveďom? Mali by sa ľudia báť chodiť do lesa?

Je to veľmi smutná tragédia, no tí ľudia boli mimo vyznačenej trasy, takže v podstate išli na vlastné riziko. 

To, že sa ľudia pohybujú kade-tade, je nežiaduce najmä preto, že rušia divé zvieratá, ktoré v národnom parku sú. Teda aj vzácnejšie živočíchy, ktoré sú ohrozené alebo živočíchy, ktoré chceme zachovať dlhodobo v priaznivom stave a dopriať im v oblasti pokoj.

Ak nejaký lyžiar freerider vidí kamzíky, ktoré stoja a pozerajú sa, možno to na prvý pohľad tak nevyzerá, že ich vyplašil, ale ony jednoducho zmenia svoju plánovanú trasu. Síce pomalým tempom, ale môžu sa vybrať do lavínového terénu, kde ich nepriamo vytlačili práve tí lyžiari. A vtedy môžu spustiť lavínu a uhynúť. 

Podobná situácia sa stala pred pár rokmi v TANAP-e, kde hľadali vrtuľníkom ľudí v núdzi. Kamzíky pred vrtuľníkom utekali až na taký zamrznutý úsek svahu, kde popadali a zabilo sa naraz asi 14 kamzíkov. Z toho dôvodu má význam, aby sa pravidlá dodržiavali. Môže to ušetriť nielen zvieracie životy, ale práve aj tie ľudské.