Výstava vykresľuje osobnosť priekopníka slovenského včelárstva, muzeálie, výtvarné diela aj písomné dokumenty približujú jeho produktívne pôsobenie.
„Štefan Hagara (2. september 1899 až 11. december 1972) pochádzal zo Žabokriek nad Nitrou, a aj keď svoj aktívny život prežil inde, na starobu sa sem vrátil,“ uviedla počas výstavy kurátorka zbierok histórie a výtvarného umenia z Hornonitrianskeho múzea Jaroslava Kupčoková.
Hagara sa od mladosti venoval prírode, jej zveľaďovaniu a ochrane – individuálne, a aj ako člen viacerých spolkov. „Vzťah k prírode sa mu pretavil aj do profesie, hlavne včelárskej, no súčasťou jeho práce sa stalo tiež pestovanie okrasných a ovocných, najmä medonosných drevín, v neskoršom období aj zalesňovanie území,“ dodala.
Ovocinárstvo rovnako ako včelárstvo nielen prakticky realizoval, ale aj propagoval prostredníctvom agitovania a zakladania spolkov či usporadúvaním prednášok. Vedomosti z oblasti včelárstva si rozširoval aj z odborných časopisov, do ktorých tiež prispieval článkami a ilustráciami.
„Snaha pomôcť ostatným včelárom vzdelávať sa ho viedla k iniciatíve založiť centrálny včelín, vzorový pre všetkých včelárov na Slovensku,“ vyjadrila sa Kupčoková.
Podľa nej najprv založil včelársku pozorovaciu stanicu v Žabokrekoch nad Nitrou a už o pár rokov uviedol do života svoj nápad, keď sa podieľal na zrode včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci.
Prístup k včeláreniu sa premietal aj v jeho všestrannej tvorivosti – výtvarnej aj technickej. „Už v detstve sa prejavilo jeho technické nadanie, keď si zhotovil ďalekohľad. Ďalšie produkty už súviseli so včelárstvom, lisom na vosk, a tiež mikroskopom vlastnej výroby, za ktorý získal 1. cenu ministerstva poľnohospodárstva,“ prízvukovala autorka výstavy.
Zdanlivým protipólom konštrukčných realizácií je Hagarov vzťah k umeniu. Popri ochrane prírody sa aktivizoval aj snahou o zachovanie pamiatok, zbieral artefakty ľudovej produkcie z oblasti včelárstva a sám bol výtvarne činný.
„Kresby, neraz publikované tlačou, olejomaľby desaťročia dekorujúce čelné včelárske ustanovizne, drevorezby dotvárajúce budovy paseky aj poetické fotografie majú spoločného menovateľa a tým je motív včiel,“ uviedla Kupčoková.
Diela, predstavujúce Štefana Hagaru ako ľudového umelca, dominujú výstave v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi, na ktorú veľkorozmerné obrazy zapožičal Slovenský zväz včelárov, tlačoviny a fotografie poskytli súkromní zberatelia.
„Prezentované trojrozmerné objekty ilustrujúce Hagarovu pracovnú činnosť pochádzajú zo zbierok Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene a Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi,“ uzavrela Jaroslava Kupčoková. Výstavu si môžete pozrieť do 5. 4. 2024 v čase otváracích hodín múzea.
v Kráľovej pri Senci (1930).
Foto: Stanislav Vavro
Foto: Stanislav Vavro