Slovensko sa v spore s Maďarskom a Poľskom pridalo k Bruselu

Ivan Korčok. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Na pôde Európskej únie momentálne prebieha boj o rozpočet a fond obnovy. Maďarsko a Poľsko stoja proti väčšine členských štátov, keď využili veto, ktorým rokovania zastavili. Prekáža im požiadavka na dodržiavanie „právneho štátu“ pri čerpaní fondov EÚ, ktorú Budapešť a Varšava vnímajú ako „bič“ na ich konzervatívne vlády.

Slovensko ich však nepodporilo – podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka neexistuje dôvod, prečo by nám požiadavky právneho štátu mali prekážať.  

Inštitúcie EÚ už dlhšie kritizujú stav právneho štátu v Poľsku a v Maďarsku. Podľa niektorých hlasov ide však o útok na tamojšie konzervatívne vlády.

„Parlament v septembri 2018 vyzval Radu (ministrov) EÚ, aby prijala opatrenia, ktoré by zabránili možnému porušovaniu základných hodnôt EÚ zo strany maďarských orgánov. Poslancov znepokojoval najmä stav nezávislosti súdnictva, slobody prejavu a menšinových práv, ako aj korupcia a situácia migrantov a utečencov,“ píše sa na stránke Európskeho parlamentu.

V prípade Poľska Európska komisia v decembri 2017 požadovala prijatie opatrení, ktoré by riešili vnímané ohrozenie nezávislosti súdnictva v krajine. Európsky parlament v uznesení z marca 2018 výzvu Európskej komisie podporil.

Korčok: Nie je to v našom záujme

Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka nie je v slovenskom záujme podporiť situáciu, kde nastane rozpočtové provizórium alebo nebudeme schopní čerpať finančné zdroje z fondu obnovy na ekonomiku poškodenú pandémiou.

„Dôvod zablokovania rokovaní je dohodnutá podmienka, aby sa pri čerpaní prostriedkov uplatňovali princípy právneho štátu. Takúto dohodu vetovali Poľsko a Maďarsko. Zatiaľ to neznamená koniec rokovaní, priestor na dohodu stále je,“ vysvetľuje minister a následne hovorí, čo vraj v skutočnosti EÚ pod právnym štátom rozumie.

Pod pojmom „právny štát“ Únia podľa Korčoka od členských štátov požaduje nezávislosť súdnictva, konanie verejných orgánov v súlade so zákonom, súdnu ochranu, funkčné finančné audity a kontroly, vyšetrovanie a stíhanie korupcie či daňových podvodov a vymáhanie neprávom vyplatených peňazí od štátu. Korčok argumentuje, že nejde o „bič“ na báze kultúrno-etnických či migračných otázok.

Maďarská kleptokracia

„Ja osobne neviem nájsť žiaden dôvod, prečo by nám takéto podmienky ,právneho štátu‘ mali prekážať, naopak. Sú aj v našom záujme a sú to princípy, ku ktorým sa hlásime. A pre Slovensko ani nie sú prekážkou, aby sme mohli čerpať európske fondy na pomoc našej ekonomike a rozvoju Slovenska,“ dodal Korčok.

Blokovanie rozpočtu EÚ odsúdil aj americký finančník maďarského pôvodu George Soros. Ten je známym oponentom maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý proti nemu dokonca viedol antikampaň a v roku 2018 krajina prijala zákon „stop Soros“, ktorý zakazoval pomáhať nelegálnym migrantom.

Podľa Sorosa je pre Úniu prekážkou hlavne osobná a politická korupcia vodcov Maďarska a Poľska, ale špecificky práve Orbána. Jeho režim označil finančník za „starostlivo vypracovanú kleptokraciu“, s ktorou vykradol celú krajinu.

Orbán za tým však vidí politickú agendu. „Členské štáty, ktoré si chránia hranice a svoju krajinu pred migráciou, v Bruseli už nepovažujú za právny štát. Po prijatí súčasného návrhu by už nič nebránilo tomu, aby vyplácanie finančných zdrojov EÚ viazali k podpore prisťahovalectva, a krajiny, ktoré migráciu odmietajú, by vydierali prostriedkami rozpočtu Únie,“ uviedol maďarský premiér.

Obavy z dvojitého metra

Slovensko pôvodne v otázkach právneho štátu nechcelo ísť proti svojim susedom. Štátny tajomník zahraničných vecí Martin Klus (SaS) ešte v septembri tohto roku avizoval, že Slovensko nepôjde proti Maďarsku a Poľsku.

„Môže sa to zdať ako alibistické, ale vzhľadom na pokoj v dome, pokiaľ hovoríme o našom regióne, nám to zatiaľ vychádza ako najefektívnejšia stratégia,“ poznamenal Klus. Vyslúžil si vtedy kritiku napr. od europoslanca Michala Šimečku, ktorý kondicionalitu vyplácania eurofondov sám navrhol.

Konzervatívny intelektuál a riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny Roman Joch však poznamenáva, že EÚ či progresívci ako Šimečka akosi záhadne vidia porušovanie právneho štátu práve len v krajinách, ktoré majú konzervatívne vlády a idú proti progresívnej ideológii.

„Ktoré krajiny majú problém s právnym štátom? Akože tá, v ktorej sú katalánski separatisti vo väzení za svoje politické názory? Nie, samozrejme, že nie. Alebo tie, v ktorých je oveľa menšia sloboda politického prejavu než v strednej Európe a za kritiku islamu, označenú za ,nenávistný prejav‘, sa v nich tiež ide do väzenia? Nie, nie, samozrejme, že tie tiež nie, tam je všetko s právnym štátom v úplnom poriadku,“ hovorí Joch.

Problémy sú, ale…

Podobne selektívne vidí túto požiadavku právneho štátu zo strany EÚ aj bývalá europoslankyňa a poslankyňa NR SR Anna Záborská (Kresťanská únia).

https://standard.sk/podcast/rozhovor-s-annou-zaborskou-o-vete-polska-a-madarska-v-eu/

„Bola som v Európskom parlamente pri začiatkoch diskusie o výhradách voči Maďarsku a neskôr aj Poľsku a počula som aj takú formuláciu, že keď Maďari vynechajú v zmene ústavy Svätoštefanskú korunu, zmienku na kresťanstvo, ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a definíciu rodiny, tak všetko bude v poriadku,“ tvrdí poslankyňa.

Záborská priznáva, že spomínané krajiny problémy s právnym štátom majú. Musíme si však podľa nej dať pozor, aby za ich kritikou nestála ideológia.

Ďalšie články od Juraj Orolín
Ďalšie články
„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

Po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin spustil čiastočnú mobilizáciu, objavili sa na internete vtipné videá s opitými odvedencami, ale aj správy o nedostatočnom výcviku mužov. Zaznievali slová ako fiasko či fraška. Český bezpečnostný expert Jan Ludvík však varuje, aby sme neboli ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande.