Na stránkach Štandardu vítame nového prispievateľa Ivana Hoffmana. Ivan Hoffman je pôvodom slovenský pesničkár a publicista, dnes žije na Morave, preslávil sa krátkym vystúpením na Bratislavskej lýre v roku 1989, ďalšia jeho pieseň patrí aj k Novembru 1989. V roku 1989 Hoffman podpísal výzvu na zakladanie kresťansko-demokratických klubov, neskôr pracoval ako novinár a publicista, dlhé roky pôsobil v Českom rozhlase, je nositeľom Ceny Ferdinanda Peroutku. Máme radosť, že po dohode s ním a redakciou Rádia Universum budeme preberať a uverejňovať jeho glosy.
Občas to vyzerá, že nevieme brať politiku vážne, že politici sú nám len na zábavu. Môže to mať dve príčiny. Buď sme obdarení zmyslom pre humor a nič, ani politika, nám nie je sväté, alebo sú naši politici neodolateľne vtipní, respektíve beznádejne smiešni. Tieto dve príčiny sa, samozrejme, nevylučujú. Skôr sa dopĺňajú a ich synergiou je práve ten zvyčajne čierny politický humor.
V rozdelenej spoločnosti sa, samozrejme, nesmejeme všetci na tom istom. Ľuďom s opozičným naturelom sa zavráva to, keď sa zosmiešňuje vláda, niektorým však pripadá zábavné robiť si žarty z opozície. Kto ide voliť, robí hlasovaním vnútorné rozhodnutie, z koho sa nebude smiať. Áno, sú to politici, ktorých volil. Smiať sa im by znamenalo byť na smiech sebe samému. Tých, ktorých sme nevolili, je však na ironické oklepávanie k dispozícii dosť. A kto je politikou natoľko znechutený, že sa nezúčastňuje volieb, disponuje kompletným portfóliom politických celebrít, ktoré by bolo komické brať vážne.