Malá postava Veľkého týždňa: Obrátený pohľadom. Od Barabáša k Ježišovi

Pri hľadaní svojho vnútorného pokoja sa túlal svetom a hľadal ho na mnohých miestach a rôznymi spôsobmi: počas polročného pobytu medzi budhistami v Tibete zložil sľub mlčanlivosti, skúšal meditáciu v Indii, učil sa bojové umenia v čínskom kláštore a rok žil v Amazónii, aby zachytil hlas prírody. Trvalý vnútorný pokoj však neprichádzal ani z príležitostných filmových, televíznych či divadelných úloh. Nepriniesla ho ani vedľajšia úloha v hollywoodskom projekte Mandolína kapitána Corelliho z roku 2001.

Záber z filmu Umučenie Krista. Foto: Screenshot

Záber z filmu Umučenie Krista. Foto: Screenshot

Taliansky herec Pietro Sarubbi svoj vytúžený vnútorný pokoj napokon našiel v inom projekte. Mel Gibson mu pred dvadsiatimi rokmi ponúkol menšiu úlohu vo filme Umučenie Krista. Život mu od základov zmenila postava vraha Barabáša. Sarubbi bol najprv z ponuky sklamaný a keď sa dozvedel, že jeho postava ani nerozpráva a nesie skôr kontúry komparzu, žiadal od Gibsona aspoň nejakú bitku. Tá sa napokon aj odohrala, no v úplne inom význame.

Gibsonov film nezanechal svoje stopy len na divákoch po celom svete, ale aj na hercoch počas nakrúcania. Okrem Jima Caviezela, ktorý pri stvárnení postavy Ježiša musel okrem iného stráviť aj zásah bleskom, sa svojho „blesku“ dočkal i Pietro Sarubbi. Počas nakrúcania sa „zablyslo“ a pre Sarubbiho to bol impulz jeho obrátenia na katolicizmus.

Zúrivý pes sa zmení na šteniatko

Režisér Gibson mu povedal, aby sa celý čas vyhýbal pohľadu na Jima Caviezela, ktorý stvárnil Ježiša, až do scény, v ktorej sa mali objaviť spolu. Inštrukcia režiséra dávala zmysel: „Barabáš je ako zúrivý pes,“ povedal mi, „ale v jednej chvíli sa z neho stane šteniatko: keď stretne Božieho Syna. Chcem, aby si sa na Ježiša pozrel ako niekto, kto ho vidí prvý raz.“

Počas scény vo filme, v ktorej si dav žiada prepustenie Barabáša a odsúdenie Ježiša, sa v Barabášovom výraze spája opovrhnutie Rimanmi a zadosťučinenie, až kým nestretne Ježiša znetvoreného mučením. Vtedy sa ich pohľady stretnú a Sarubbi toto stretnutie neskôr nazval pohľadom jeho života. „Bol to veľký úder. Cítil som medzi nami elektrický prúd. Videl som Ježiša," komentoval Sarubbi scénu s Jimom Caviezelom.

Obrátenie na „pľaci“

V tomto pohľade našiel Sarubbi pokoj, po ktorom túžil. „Keď sa na mňa pozrel, v jeho očiach nebola žiadna nenávisť ani odpor, iba milosrdenstvo a láska,“ priznáva vo svojej knihe „Od Barabáša k Ježišovi. Obrátený pohľadom“.  Hoci scénu opakovali ešte päťdesiatštyrikrát, tá prvá bola pre herca kľúčová. „Nebola to len profesionálna, ale predovšetkým ľudská skúsenosť,“ komentuje herec udalosť a dodáva: „Nehanbím sa povedať, že som počas nakrúcania prežil obrátenie. Všetkých zúčastnených hercov táto skúsenosť trochu poznačila, no ja som z filmu získal omnoho viac ako z nejakej konferencie.“    

Pietro Sarubbi po svojej konverzii herectvo najprv zanechal, no po niekoľkých rokoch sa k nemu na radu blízkeho priateľa opäť vrátil. Obohatený o dar obrátenia sa sústredil na postavy svätcov, v ktorých videl zrkadliť sa svoj vlastný príbeh – svätého Petra a svätého Jozefa. Svoj príbeh hodnotí s odstupom rokov zrelším pohľadom. „Keď som hral Barabáša, Duch Svätý použil jedného človeka, aby sa pozrel na iného. Teraz je mi to jasné; vtedy to bolo znepokojujúce,“ povedal Sarubbi pre kresťanský portál Aleteia. Odpoveď na svoju situáciu našiel obrátený herec v encyklike pápeža Benedikta XVI. „Deus Caritas Est“, v ktorej ho zasiahla veta presne vyjadrujúca jeho vlastný zážitok: „Pán sa s nami stále nanovo stretáva, očami mužov a žien, ktorí odrážajú jeho prítomnosť.“

Boží pohľad v pohľadoch iných ľudí

Presne toto je podľa Sarubbiho Boží spôsob: pozerať sa na ľudí očami iných ľudí. „To vysvetľovalo vec, ktorá bola pre mňa nevysvetliteľná. Nevedel som pochopiť, že jednoduchý herec hrajúci Ježiša sa na mňa pozrel spôsobom, ktorý mi obrátil dušu hore nohami. Od tej chvíle nastala zmena v mojom osobnom, ľudskom a profesionálnom živote, pretože keď ste uchvátení, ste uchvátení vo všetkých smeroch.“

Životný príbeh Pietra Sarubbiho pripomína dôležitosť pohľadu pri hľadaní podstaty kresťanstva. V jeho jadre nie je len pohľad, akým sa na Boha pozeráme my. Skutočné kresťanstvo štartuje až pohľad, akým sa On díva na nás. Pohľad človeka môže byť občas skreslený, zahmlený a neúplný, pohľad Boha je vždy pravdivý, oslobodzujúci, milujúci. Práve tento pohľad by nám nemal uniknúť pri slávení vrcholných udalostí kresťanstva počas týždňa s prívlastkom Veľký. Dramatizácia a slávenie kľúčových momentov dejín spásy môže byť len spomienkou na minulosť. Rovnako však obsahuje potenciál stať sa kľúčovou udalosťou v prítomnom čase. Ten potenciál odomyká jeden životne dôležitý pohľad.