Desať vecí, ktoré by som urobil, keby som bol primátorom Košíc

1. Všetky cesty v meste by som premenil na jeden obrovský autodróm tak, ako ho poznáme z kolotočov. Autíčka by boli zdieľané, nebol by potrebný ani vodičák a jazdiť by mohli aj deti od desiatich rokov. Som presvedčený, že okrem do dokonalosti dovedenej bezemisnosti by to malo radikálny vplyv na všetkých
pracujúcich ľudí, ktorí by sa tešili z jazdy do práce, a tak isto aj na študujúcu omladinu, ktorá by sa každé ráno nevedela dočkať cesty do školy.

2. Hneď po zrealizovaní verejnej autodrómovej dopravy by som dal pristaviť ku komunikáciám pruhy pre medvede. Áno, pre medvede. Chcel by som tým demonštrovať vrchol progresívneho myslenia obyvateľov metropoly východu a bohapusto nasrdiť primátora Bratislavy, že mu to nenapadlo skôr.

3. Tento bod som dlho zvažoval, ale duch nekonečného progresu ma ovládol natoľko, že sa ho nedokážem vzdať. Po dokončení pruhov pre medvede by som okamžite nasmeroval svoj komunálny entuziazmus na výstavbu pruhov pre medvede na bicykli. Ak si dobre pamätám výsledky vedeckej štúdie profesora Jakoba Pedalabku z Prvého inštitútu pre inštitúty (PIPI), na svete je viac cirkusových medveďov schopných samostatnej jazdy na bicykli, ako cyklistov využívajúcich unikátnu cyklotrasu na Vajanského nábreží v Brumbrmslave.

4. Okamžite po mojom zvolení za primátora Košíc by som zriadil špeciálnu komisiu, ktorá by mala na starosti plánovanie veľkolepých osláv menšín. A keďže najmenšou menšinou by v našom meste boli primátori, začal by som opulentnou, niekoľko mesiacov trvajúcou oslavou mojej richtárskej skromnosti.

5. Magistrát mesta Košice, známy tiež ako Biely dom, by som dal prestavať na najväčší escape room na svete. Komu by sa ho podarilo celý prejsť, tomu by som blahosklonne udelil audienciu v mojom hrade.

6. Na ruinách Košického hradu by som dal postaviť fungl nový hrad, ktorý by slúžil ako magistrát. Mal by pekné vežičky, livrejované služobníctvo a všeličo iné, skrátka, samé pekné vecičky. A viedla by z neho lanovka. Kam, to ešte neviem. Možno by som o tom mohol dať hlasovať plebsu.

7. Kompletne by som dal zmeniť uniformy mestskej polície a spôsob ich nosenia. Uniforma by bola z latexu a pekne napasovaná, samozrejme, vo farbách Košíc – čiže modro-žltá. V pondelok by nosili žltý spodok a modrý vrch, v utorok modrý spodok a žltý vrch, v stredu by chodili celí žltí, len čapica modrá, vo štvrtok celí modrí, len čapica žltá, v piatok by mali komplet celý modrý, zakydaný od horčice od hlavy po päty, no a v sobotu a v nedeľu by som im dal voľno. Celkovo cez víkendy by sa to s pravidlami v našom meste nemalo veľmi preháňať. Ja si to predstavujem tak, že cez týždeň by to bolo niečo ako jemný teror moci z hradu a cez víkendy nenápadne regulovaná anarchia.

8. Spustil by som masívnu výstavbu mestských sáun. Ak sa ma pýtate prečo, tak s vami ani nemám o čom debatovať. Ak sa však nepýtate, tak ďakujem za súhlasné mlčanie.

9. Dal by som po celom meste postaviť sochy týmto ľuďom: Rudolf Schuster, Vincent Lukáč, ja. Moja by bola v nadživotnej veľkosti (možno by nebolo márne pokúsiť sa o zápis do Guinessovej knihy rekordov), socha Rudolfa Schustera v životnej veľkosti a pán Lukáč by mal v podstate len takú figúrku. O umiestnení som ochotný viesť siahodlhú debatu na pravidelných stretnutiach s odbornou aj laickou verejnosťou.

10. Vydal by som nariadenie z moci mne zverenej, že každý, kto si v krčme vypýta „dva piva“, zaplatí len cenu jedného. Považujem totiž za veľmi dôležité, aby sa obyvatelia nášho krásneho mesta nevzdávali svojho kultúrneho dedičstva len preto, že by ich niekto mohol nazvať „sedlákmi“.

Tak čo, mám ísť do toho? Alebo od toho?