V kauze Carlton koná zvláštne aj Ústavný súd

Zoroslav Kollár sa v jednom zo svojich posledných videí pokúšal spochybniť Ústavný súd. Bolo to krátko pred rozhodnutím o pozastavení trestných kódexov z dielne strany Smer. 

Medzi viacerými dokumentmi, ktoré zverejnil, figuroval aj zaujímavý nález Ústavného súdu, ktorý v ňom odmietol uznať zaujatosť svojho sudcu v jednom z konkrétnych prípadov, ktoré rozhodoval, hoci tá mohla byť vážne spochybnená. 

Z Kollárovho videa pritom nie je zrejmé, o aký prípad ide. Podstatné skutočnosti, ktoré by nasvietili, čoho sa prípad týka, boli v jeho videu začiernené. Dokument je na videu zverejnený v deviatej minúte a desiatej sekunde. Fixkou mal však Kollár na okraji dokumentu dopísané slovo "Carlton".

Išlo o kauzu hotela Carlton, v ktorej sa podľa viacerých indícii Zoroslav Kollár sám intenzívne angažoval v prospech spolumajiteľov spoločnosti Eset Maroša Grunda a dnes už nebohého Rudolfa Hrubého, ktorého bol Zoroslav Kollár obchodným partnerom. Dvaja „eseťáci“ sa o hotel už sedem rokov sporia s podnikateľom Erikom Mikurčíkom.

V tomto zmysle sa o Kollárovi podľa správ z Threemy opakovane vyjadroval Marian Kočner aj viacerí sudcovia. Kollár svoje údajné zapojenie pri ovplyvňovaní sudcov v prospech Hrubého s Grundom odmieta.

Dôvod, prečo Kollár okolnosti dokumentu – ktorým pritom sám chcel spochybniť nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu – v explicitnom vyjadrení zamlčal, je zrejmý. Ústavný súd aj v tomto prípade rozhodol v prospech jeho bývalého obchodného partnera Hrubého.

Zverejnený nález Ústavného súdu totiž ochránil sudcu Libora Duľu, ktorý sa ešte v roku 2021 nevylúčil z rozhodovania v ústavnej sťažnosti. Erik Mikurčík a jeho manželka Zuzana Kalmanová totiž spochybnili jeho nestrannosť a to, že v tejto kauze nemôže byť považovaný za nezaujatého.

Podľa manželky Erika Mikurčíka sa na verejnosti vyjadroval aktívne v prospech jeho protistrany, spolumajiteľov spoločnosti Eset.

Problém nevideli ani Duľovi kolegovia zo súdu, ktorí ho v tomto prípade ochránili.

Stretnutie vo vinotéke počas lockdownu

O čo v tomto prípade ide? Na vysvetlenie sa musíme vrátiť o niekoľko mesiacov dopredu, keď okresný súd v Bratislave rozhodoval o platnosti dvoch Valných zhromaždení hotela Carlton, na ktorých sa rozhodlo o zrušení podielov spolumajiteľa hotela Erika Mikurčíka o tom, či je konateľom.

Mikurčík sa domáhal zrušenia Valného zhromaždenia, ktoré sa vraj uskutočnilo bez jeho vedomia a kde došlo k zmenám, o ktorých nebol informovaný. Sudkyňa Katarína Bartalská však rozhodla v jeho neprospech a platnosť Valného zhromaždenia uznala. Podľa Mikurčíka ho o pojednávaní ani neupovedomila a oznam umiestnila len na nástenke súdu.

Krajský súd v Bratislave prijal sťažnosť Mikurčíka na to, aby v prípade rozhodovala sudkyňa Bartalská. Vylúčil ju z konania pre jej zaujatosť a blízkosť k Marianovi Kočnerovi, ktorý sa v prípade podľa stoviek správ z Threemy angažoval v neprospech Mikurčíka a podľa mnohých správ, ktoré si vymenil s medzičasom odsúdeným sudcom Vladimírom Sklenkom, podpredsedom Okresného súdu Bratislava I., prípad z úzadia ovplyvňoval v neprospech Mikurčíka. 

Krajský súd vylúčil Bartalskú práve na základe podozrení o jej spolupráci s Kočnerom, ktoré vyplývajú z aplikácie Threema. „KS (Krajský súd) BA považoval za nevyhnutné eliminovanie akýchkoľvek legitímnych pochybností, týkajúcich sa možnej absencie nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s rozhodovaním predmetného sporu,“ uviedol Krajský súd, pričom konštatoval, že by bola v „stávke dôvera, ktorú súdy musia vzbudzovať v sporových stranách, ako aj vo verejnosti“.

Na pohľad logické rozhodnutie však napadli advokáti protistrany. Ich námietka putovala na Ústavný súd, kde skončila na stole sudcu Libora Duľu. Ten v júli 2021 rozhodol o zrušení rozhodnutia Krajského súdu. Z dôvodu, že Bartalská bola stíhaná vo veci, ktorá s kauzou Carlton vraj nesúvisela. Išlo o pozoruhodné zdôvodnenie vzhľadom na to, že Bartalská je obvinená v kauze Búrka z korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu. Podľa polície vraj v jednom prípade rozhodla v súlade so záujmami Mariana Kočnera a vypracovala posudok, ktorý bol poslaný cez Kočnerovho „dvorného sudcu“ Sklenku. Za odmenu vraj dostala napríklad luxusnú kabelku.

Sudca Duľa pritom v náleze konštatuje, že „kritériom vylúčenia je buď osobná zaujatosť sudcu (subjektívny test nezaujatosti), alebo objektívna okolnosť spôsobilá vyvolať u vonkajšieho nestranného pozorovateľa pochybnosť o nezaujatosti sudcu (objektívny test nezaujatosti)“.

Práve to bol pritom dôvod, pre ktorý zaujatosť konštatoval Krajský súd.

Paradoxne, Duľa „subjektívny test nestrannosti“ zjavne nevykonal sám na sebe.

Manželia Mikurčíkovci na Duľu následne tiež podali námietku zaujatosti, ktorú postavili na ich osobnom stretnutí s Duľom v bratislavskej vinotéke, ku ktorému malo dôjsť približne mesiac pred Duľovým rozhodnutím, v polovici mája, teda v čase lockdownu, keď boli pohostinstvá zavreté.

Mikurčíkovci šli do vinotéky, kde utajene popíjala skupina ľudí z prostredia právnických profesií, pri ktorej sa pozastavili, keďže mali medzi nimi spoločných známych. Podľa Kalmanovej ju Duľa v podnapitom stave obťažoval, tancoval s ňou a počas tanca jej povedať, že jej manžel v tomto prípade nemá šancu vyhrať, pretože „nedokáže preplatiť protistranu“.

„Okrem toho, že ma obťažoval, vyjadroval sa tiež o mojom manželovi, ktorý stál v bezprostrednej blízkosti v tom zmysle, že Mikurčík nemá pravdu v kauze Carlton, nemá žiadnu šancu,“ tvrdí Kalmanová. Na základe toho podala námietku zaujatosti voči sudcovi Duľovi.

Ústavný súd však túto námietku neuznal.

Sudcu Duľu následne podporil aj predseda súdu Ivan Fiačan. Ten tvrdí, že Duľa ho o tomto stretnutí sám informoval hneď na druhý deň, pričom podľa neho Duľa zo stretnutia predčasne odišiel práve pre manželov Mikurčíkovcov.

To však nie je možné overiť, keďže Fiačanove vyjadrenie prišlo až dodatočne, po tom, ako Ústavný súd odmietol voči Duľovi vzniesť námietku zaujatosti. V takýchto prípadoch sa však robí úradný záznam, aby bol dotyčný sudca krytý. Napokon, je to vlastne jediný dôvod, prečo s touto informáciou za Fiačanom zašiel. Ak to len zostalo v rovine ústnej informácie, nie je zrejmé, prečo by sa takýmto spôsobom snažil Duľa „kryť“ prípadnú svoju zaujatosť.

Ústavný súd a jeho predseda Fiačan pre Štandard na kľúčové otázky neodpovedali. „Predsedovi Ústavného súdu neprináleží akýmkoľvek spôsobom komentovať uvedené rozhodnutia, či už sa týkajú rozhodovania o námietke zaujatosti alebo rozhodovania o ústavných sťažnostiach,“ odpovedal Tomáš Senaj z tlačového oddelenia Ústavného súdu.

Vraj protichodné tvrdenia

Libor Duľa sa v kauze Carlton nevylúčil až z dvoch aktívnych konaní na Ústavnom súde. Hoci o svojej zaujatosti musel tušiť, ako vyplýva aj zo slov predsedu Fiačana.

Dokument zverejnený Zoroslavom Kollárom však ukazuje, že Duľa sa zamotal do svojich vlastných tvrdení.

Keďže Duľa Kalmanovej interpretáciu ich osobnej komunikácie popiera, Ústavný súd problém vyriešil tak, že pri opise situácie vo vinotéke existujú dve protichodné tvrdenia, ktoré nemožno objektívne overiť. Podľa súdu teda neboli predložené dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali zaujatosť sudcu.

Sudcovia pritom zároveň uznávajú ako nesporné, že „k náhodnému osobnému stretnutiu manželky pána Erika Mikurčíka, pani Zuzany Kalmanovej, a sudcu Libora Duľu 14. mája 2021 vo vinotéke skutočne došlo“. Následne sa vyjadrujú k fotografiám, ktoré počas stretnutia vznikli a ktoré mal súd k dispozícii. Sudca Duľa je na nich napríklad zachytený v stave spoločenskej únavy ako posediačky s rozopnutou košeľou na pupku drieme nad pohárom vína.

Súd to vyhodnotil tak, že kým Kalmanová na fotografii „aktívne pózuje“, sudca Duľa sa „aktívne nezapája“.

„Sporné nie je ani to, že na predloženej fotografii je zachytený sudca Libor Duľa a pani Zuzana Kalmanová. Zo strany sudcu Libora Duľu nebolo namietané či spochybnené tvrdenie pani Zuzany Kalmanovej, že malo dôjsť k osobnému rozhovoru počas spoločného tanca, ktorý on inicioval,“ píše sa v uznesení súdu zo 14. decembra 2021.

Sudca Duľa stretnutie interpretoval tak, že išlo „o náhodné a neplánované stretnutie na mieste, kde boli prítomné aj ďalšie osoby“. S Kalmanovou sa poznal zbežne prostredníctvom spoločných známych z právnickej profesie. O kontakt s ním sa vraj snažila Kalmanová. Tá to popiera, podľa vlastných slov v tom čase netušila, že Duľa už nie je sudcom Najvyššieho súdu a je medzičasom na Ústavnom súde.

„Obsah ich rozhovoru – ako ho opisuje Zuzana Kalmanová – nebol objektívne preukázaný,“ rozhodli napokon Duľovi kolegovia. Pravdaže, šlo o súkromný rozhovor, ktorého obsah sa, prirodzene, objektívne preukázať nedá. Problematické sú však iné tvrdenia Duľu, ktoré svedčia o tom, že kolegom udalosti vo vinotéke nemusel opísať celkom pravdivo.

Neskôr Mikurčíkovcom odpovedal aj samotný Fiačan v zmienenom liste zo dňa 13. apríla 2022, ktorým sa Duľu pokúsil ochrániť a v ktorom tvrdí, že o stretnutí ho upovedomil Duľa. „O etickom prístupe sudcu v tomto smere svedčí skutočnosť, že bezprostredne po tomto stretnutí túto skutočnosť avizoval predsedovi Ústavného súdu a sudcom v príslušnom senáte.“ Duľa sa vraj po tom, ako sa dostal do nepríjemnej situácie, vraj zo stretnutia vzdialil.

Tento list ukazuje, že Duľa si bol už počas stretnutia vo vinotéke vedomý, že ak na ňom zotrvá a bude s Mikurčíkovcami dokonca komunikovať, jeho zaujatosť bude spochybnená.

Stav Duľu, zachytený na fotografii, pritom spochybňuje Fiačanove tvrdenie, že Duľa zo stretnutia odišiel práve pre prítomnosť Mikurčíka a jeho ženy. Pozoruhodné je však aj to, že podľa zverejneného nálezu súdu Duľa potvrdil, že s Kalmanovou tancoval. Tanec vraj dokonca sám inicioval a potvrdil aj to, že sa s Kalmanovou rozprával.

Mikurčík s Kalmanovou tvrdia, že Duľa zo stretnutia neodišiel, ako sám tvrdil, ale počas tajnej pitky počas lockdownu zostal až do „záverečnej“, dokonca platil aj „kapurkovú“ na záver. Vo svojej námietke uvádzajú, že na to existuje viacero svedkov. Z rozhodnutia súdu je zjavné, že si situáciu neoverovali ani u Duľových priateľov, ktorí sa na stretnutí zúčastnili.

Jednoducho uverili svojmu kolegovi a námietku Mikurčíka s Kalmanovou vybavili konštatovaním, že ich tvrdenie „nie je možné objektívne preukázať“, hoci ich kolega bol zjavne podnapitom stave, ako to vyplýva z fotografie. Kalmanová tvrdí, že aj jeho slová o tom, že Mikurčík nedokáže preplatiť Eseťákov, uviedol v stave opitosti.

Náhodné prideľovanie spisov?

V súvislosti s podozrením, že sudca Duľa sa podľa Kalmanovej vyjadroval o neschopnosti Mikurčíka preplatiť protistranu, je zvláštne aj to, ako funguje „náhodné“ prideľovanie spisov na tomto súde.

Advokáti eseťákov totiž podali na Ústavný súd až dve podania, jedno z januára a druhé z mája 2021 – obidve napokon skončili na stole Libora Duľu, čo je vzhľadom na systém náhodného prideľovania veľmi nepravdepodobné. V oboch prípadoch Duľa rozhodol v prospech eseťákov.

„Rozdelenie práce v rámci rozhodovacej činnosti Ústavného súdu sa riadi zásadou prideľovania vecí jednotlivým sudcom ako sudcom spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci a aby sa dodržala zásada ich rovnomerného zaťaženia,“ odpovedal súd pre Štandard. „Vo Vami uvádzaných veciach boli popísaným spôsobom jednotlivé ústavné sťažnosti pridelené v jednom prípade sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v jednom prípade sudcovi spravodajcovi Miroslavovi Durišovi, ktorí boli v tom čase podľa platného rozvrhu práce členmi štvrtého senátu Ústavného súdu.“

Obe sťažnosti však boli v Duľovom senáte podpísané Duľovým menom. Druhé odôvodnenie nálezu, kde je sudcom spravodajcom Miroslav Duriš, je takmer totožné s prvým.

Ústavný súd prijal od advokátskej kancelárie eseťákov Relevans dve ústavné sťažnosti aj napriek tomu, že predtým neboli vyčerpané všetky nižšie opravné prostriedky vrátane Najvyššieho súdu a prípad namietania sudkyne Bartalskej teda nebol právoplatne ukončený. Je teda otázne, prečo sa súd týmito sťažnosťami vopred vôbec zaoberal.

„Dôvody, pre ktoré Ústavný súd prijal ústavné sťažnosti na ďalšie konanie, vyplývajú z jednotlivých uznesení ústavného súdu o predbežnom prerokovaní veci, a z následne prijatých nálezov, ktorými bolo rozhodnuté v merite veci,“ reagovalo tlačové oddelenie Ústavného súdu.

Mimochodom, to, že Duľa bol vo vinotéke v podnapitom stave počas lockdownu a zákazu vychádzania, Ústavný súd nepovažoval za relevantné, keďže tieto okolnosti nemali „preukázateľný vplyv na vzťah sudcu Libora Duľu k veci („kauze Carlton“) ani na tvrdený negatívny vzťah sudcu Libora Duľu k pánovi Erikovi Mikurčíkovi“, konštatoval súd.

Porušenie zákona počas lockdownu Fiačan nepovažoval ani ako dôvod na disciplinárne konanie.

Sudcovia z nižších súdov boli pritom v tom čase napádaní aj za nenosenie rúšok. Zvolenský sudca Dalibor Miľan napríklad dostal za nenosenie rúška zrážku 60 percent z platu, odvolával sa na svoje zdravotné problémy. Pôvodne mu hrozilo, že už nebude môcť pojednávať.

Otázky, ktoré sme zaslali na Ústavný súd a z ktorých väčšina zostala bez odpovede:

Nález Ústavného súdu zo 14.12.2021 nevylúčil sudcu Libora Duľu z rozhodovania v ústavnej sťažnosti podanej AK Relevans vo veci „kauza Carlton“. Namietaný bol pre svoj kontakt s protistranou, respektíve s manželkou Erika Mikurčíka Zuzanou Kalmanovou vo vinárni v Bratislave, kde ju vraj dokonca obťažoval a vyjadroval sa k danej kauze, čo by mohlo spochybňovať dôveru v jeho nezaujatosť. Podľa nálezu o situácii vo vinotéke existujú „dve protichodné tvrdenia“, ktoré nie je možné overiť. Duľa sa však priznal, že s Mikurčíkovcami bol v kontakte, podľa predsedu Ústavného súdu sa mu sudca Duľa dokonca o tomto stretnutí preventívne zdôveril, čiže si bol vedomý svojej možnej zaujatosti. Nepovažujete tento prípad za spochybnenie dôvery súdu ohľadom jeho možnej zaujatosti?

Sudcu Duľu podporil aj predseda súdu Ivan Fiačan. Ten v liste zo 13. 4. 2022 tvrdí, že Duľa ho o tomto stretnutí sám informoval hneď na druhý deň, pričom zo stretnutia predčasne odišiel práve pre prítomnosť manželov Mikurčíkových. Existuje o tom úradný záznam? 

Ako si vysvetľujete, že vzhľadom na náhodné prideľovanie spisov obe podania, respektíve sťažnosti od AK Relevans, ktoré boli podané voči rozhodnutiu Krajského súdu  v tejto veci, dostal sudca Libor Duľa? Ide len o náhodu?

Prečo Ústavný súd prijal sťažnosť na rozhodovanie, keď ešte v rozhodovaní v tejto veci neboli vyčerpané všetky nižšie súdy?

Akým spôsobom sa Ústavný súd vyrovnal s tým, že sudca Duľa počas lockdownu porušil pravidlá?