Košický Bear Grylls? Prespal na cintoríne, hodil sa do ľadovej vody a v loďke prešiel 70 km

KOŠICE – Hoci mnohí túžia po dobrodružstve, len málokto sa odváži vykročiť mimo svoju komfortnú zónu a objaviť krásu prírody. Karol chce ukázať ľuďom, že do prírody môžu ísť aj bez veľkých nákladov a vybavenia a že „les je zadarmo“, a preto sa o svoje dobrodružstvá podelil aj s Košickým Štandardom.

„Od malička ma fascinovala myšlienka na dobrodružstvo,“ začal rozhovor 35-ročný Kajo, ktorý sa narodil v Nemecku, kde strávil svoje rané detstvo obklopený prírodou. Dnes je manažérom IT firmy pre švajčiarsku nemocnicu a zároveň stále úspešnejším youtuberom. Svoj voľný čas trávi v prírode a natáča videá o tom, aká je krásna a ako v nej prežiť.

Ochutnal nefiltrovanú vodu aj soľ pre srnky

Ako malý trávil prázdniny na Ružíne. „Plavil som sa na loďke, behal po lese, skúšal som zakladať oheň a s dedkom som chytal ryby.“ Kajo sa priznal aj k iným dobrodružstvám: „Ako 7-roční sme s kamarátmi v lese olizovali kusy soli pre srnky, alebo sme pili nefiltrovanú vodu z potôčika. Teraz už viem, aké to je nebezpečné a čo sa mi mohlo stať.“ Po detstve si dal Karol od prírody pauzu a zosúladil sa s moderným svetom.

Pred piatimi rokmi si povedal, že už chce niečo zažiť

Karolova cesta do sveta dobrodružstva nabrala nový smer, keď sa začal venovať natáčaniu videí zo svojich výletov do prírody. „Nahrával som ich pre seba, ale keď ma začali ľudia kontaktovať a hovoriť, že som ich inšpiroval, rozhodol som sa, že tomu chcem venovať viac času.“

Jeho YouTube kanál sa tak stal miestom, kde začal zdieľať svoje dobrodružstvá a inšpirovať ľudí, aby opustili mestský ruch a objavili krásu prírody. „Na staré kolená sa nebudeme pamätať, ako sme hrali večer PC hry. Zážitky? Tie si budeme pamätať do konca života,“ dodal youtuber.

Videá točil najprv len tak pre seba

Začiatky boli jednoduché – do lesa sa vybral s mobilom, cestovinami vo vrecku a kamerou, aby strávil krásny deň. „Išiel som vypadnúť do prírody s jednoduchým jedlom a kávou, čo bol najväčší relax,“ spomína Karol. Do kamery hovoril slová, ktoré boli viac-menej pre jeho rodinu. „Teraz, keď si pozriem prvé video, vidím ten progres, ktorý milujem,“ povedal so smiechom.

Hodiť sa do polstupňovej ľadovej vody? Žiadny problém

V lese je Karol rád sám so svojou kamerou, bez ktorej by to nebolo ono. „Minulý rok som spravil to, že som prespal v lese len s nožom a litrom vody,“ spomína s nadšením. Okrem toho experimentoval s rôznymi situáciami, či už išlo o výlet s jedlom, bez jedla, s nožom, alebo bez noža. „Mám rád myšlienku ‚pokus/omyl‘ a príroda je na to stvorená,“ dodal so zápalom.

„Raz som chcel zistiť, ako sa moje telo bude správať, keby som spadol do ľadovej vody. Tak som sa oblečený hodil do vody, ktorá mala 0,5 stupňa Celzia,“ priznal Karol, ktorý si k tomu zbalil tlakomer, teplomer a iné veci len tak, zo zvedavosti.

Na miniloďke sa dostal až do Maďarska

Karol chcel prejsť veľkú trasu po vode, ktorá by ho zaviedla cez rieku Hornád až do Maďarska. Pred dvoma rokmi sa konečne odhodlal k tomu, že svoj sen zrealizuje. Začal cestu v Margecanoch a pokračoval cez Zlatník a Ružínsku priehradu až po Hornád. „V Košiciach som to neodhadol a pri Hypertescu mi na obrovských perejach kajak praskol. Našťastie som sa stihol ešte včas dostať na breh. Vtedy som si povedal, že sa raz vrátim a cestu dokončím,“ opísal Kajo udalosť.

Po niekoľkých ďalších dobrodružstvách sa Karol rozhodol cestu dokončiť. „Kúpil som si nafukovaciu miniloďku,“ povedal s úsmevom. Spustil sa na rieku Hornád a pokračoval cez Košice až po hranice s Maďarskom. „Bola to náročná cesta, ktorá trvala tak 17 hodín, ale stála za to,“ dodal. Z loďky vystúpil len niekoľkokrát, keď ju potreboval prenášať kvôli nepriechodným úsekom, alebo sa potreboval najesť.

Aj keď to nie je Aljaška, pre Karola je táto cesta cez Margecany až po hranice s Maďarskom na loďke obrovský úspech. „Raz pre mňa nebude nič krajšie, ako keď budem môcť vnúčatám porozprávať, ako som kedysi prešiel túto trasu,“ uzatvoril Karol rozprávanie so širokým úsmevom.

Idú dokopy práca, rodina aj príroda?

Karolova práca z domu mu poskytuje obrovský benefit – možnosť byť s rodinou a deťmi. „Keby som robil mimo domu, moje deti by boli pre mňa to najdôležitejšie a do prírody by som toľko nechodil,“ priznáva. „Vďaka práci som si tak vedel nájsť balans v tom, že cez víkend si môžem nájsť čas aj na seba a prírodu,“ dodal s úsmevom.

Karolove posolstvo pre ostatných

„Chcel by som zatraktívniť slovo dobrodružstvo – na tom chcem pracovať. Ľudia, nerozmýšľajte a choďte! Každý má možnosť ísť skúsiť prírodu. Vyskúšajte to aspoň raz: ísť na tri hodiny do najbližšieho lesa a naliať si tam šálku kávy z termosky. Takto sa do toho môžete zamilovať.“