Európske štáty, ktoré potrebujú najviac zbrojiť, majú najväčšie dlhy

Ak by v Tichomorí vznikol konflikt, Spojené štáty sa sústredia na Áziu, pričom Európa zostane úplne sama. V pondelok to uviedol Armin Papperger, šéf nemeckého koncernu Rheinmetall, čo je jedna z najvýznamnejších a najväčších zbrojárskych firiem v Európe.

Dodal, že v ostatných dekádach považovali európski lídri za samozrejmé, že zámorská veľmoc príde kontinentu na pomoc v prípade vojenskej hrozby, ale „to sa už nestane“. Blokovanie ďalšieho balíka pomoci pre Ukrajinu je podľa neho jasný signál Washingtonu, že už odmieta platiť za obranu európskych spojencov.

Hoci konštatovanie šéfa Rheinmetallu pripomína, v akej pasci sa Európa ocitla, nie je zďaleka prvý, kto na niečo podobné upozornil. Podobné konštatovania zazneli už niekoľkokrát vo svetových médiách i z úst rôznych lídrov.

Strašiak Donald Trump

Zrejme najväčšie obavy vyvolávajú slová Donalda Trumpa, ktorý má reálnu šancu vyhrať novembrové prezidentské voľby v USA. Ten sa v minulosti vyjadril, že veľmoc nepríde na pomoc tým spojencom, ktorí si neplnia svoje povinnosti (výdavky na obranu na úrovni dvoch percent HDP). A koketoval aj s myšlienkou vystúpenia Spojených štátov z NATO.

Nemožno sa tomu až tak čudovať, keď vlani zhruba dve tretiny z celkových výdavkov NATO na obranu s výškou 1,3 bilióna dolárov pripadli na Spojené štáty. Ostatní členovia aliancie vynaložili dohromady „len“ 430 miliárd dolárov.

Hoci je pre nevyspytateľnosť Trumpa iba náročné odhadovať, ako by sa v prípade zvolenia zachoval (Trump hovorí aj to, že by veľmi rýchlo po zvolení za prezidenta ukončil vojnu na Ukrajine), pravda je, že podobné vyjadrenia vzbudzujúce u Európanov existenčné obavy, štartujú európsky obranný priemysel.

Papperger v rozhovore pre Financial Times dokonca vyzval krajiny starého kontinentu, aby budovali väčšie zbrojné zoskupenia schopné konkurovať americkým rivalom, ktorí majú výhodu úspor z rozsahu vďaka nižšej regulácii odvetvia, a ťažia aj zo štedrejšieho vojenského rozpočtu USA.

V obranných rozpočtoch chýba 56 miliárd eur

Aby európski členovia NATO dosiahli v prípade výdavkov na obranu métu dvoch percent HDP, musia podľa výskumu nemeckého inštitútu Ifo, o ktorom informovali noviny Financial Times, nájsť každý rok dodatočných 56 miliárd eur. Vlani splnila túto métu približne iba tretina členov. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg však nedávno avizoval, že v tomto roku sa má situácia zlepšiť a cieľ majú dosiahnuť dve tretiny členských krajín.

Najviac z uvedenej sumy potrebuje do obrany napumpovať Nemecko, ktoré vlani vynaložilo o 14 miliárd eur menej, ako bolo potrebné na splnenie referenčnej hodnoty. Britské noviny však doplňujú, že Berlín toto číslo za ostatnú dekádu radikálne znížil a tento rok ho plánuje úplne odstrániť.

Ani to však nemusí stačiť. Britský týždenník Economist či americký denník Wall Street Journal prednedávnom upozornili, že európske krajiny by mali byť pripravené dávať na svoju obranu aspoň tri percentá HDP – najmä ak chcú byť schopné obrany aj bez pomoci Spojených štátov.

Nemecké verejné financie sú i napriek tomu, že dlh prekročil maastrichtských 60 percent HDP, v pomerne dobrej kondícii. To si však nemôžu povedať ďalšie štáty starého kontinentu, ktoré by mali do obrany investovať omnoho viac než doteraz.

Tvrdá rozpočtová realita. Alebo keď je dlh príliš vysoký

Z výskumu totiž vyplynulo, že tie krajiny, ktoré najviac zaostávajú v plnení cieľa NATO, ako sú Taliansko (10,8 miliardy eur), Španielsko (11 miliárd eur) či Belgicko (4,8 miliardy eur), majú zároveň mimoriadne vysoký dlh i vysoké rozpočtové deficity.

Táto trojica patrila medzi šesť krajín EÚ, ktorých dlh vlani prekročil sto percent ich ročnej produkcie. A všetky by mali v tomto roku presiahnuť v Maastrichte stanovenú trojpercentnú hranicu ročného schodku verejných financií.

Taliansko malo vlani jeden z najvyšších rozpočtových deficitov v bloku na úrovni 7,2 percenta a jeho náklady na obstarávanie dlhu sa podľa Financial Times tento rok zvýšia nad 9 percent verejných príjmov. Tohtoročný deficit je tam plánovaný na úrovni 4,4 percenta.

Fiškálne pravidlá EÚ (ročný deficit pod tri percentá HDP a celkový dlh pod 60 percent) však vysoko zadlžené štáty i tie, ktoré majú aktuálne vysoké deficity, čochvíľa začnú tlačiť v topánkach. Lebo v hre sú aj sankcie.

Údaje Európskej komisie pritom ukazujú, že limit ročného deficitu pravdepodobne poruší viac ako 10 krajín bloku (medzi nimi aj Slovensko). Dlh nad 60 percent má až 13 z 27 členov (SR je tesne pod touto hranicou).

Zbrojenie pôjde na úkor iných výdavkov

„Krajiny s vysokou úrovňou dlhu a vysokými úrokovými nákladmi nemajú veľký priestor na zvyšovanie dlhu, takže jedinou reálnou cestou je znižovanie výdavkov v iných oblastiach,“ skonštatoval ekonóm Ifo Marcel Schlepper.

Wall Street Journal s odkazom na štúdiu Ifo uviedol, že väčšina európskych krajín by na dosiahnutie cieľa NATO potrebovala znížiť všetky ostatné výdavky o necelý jeden percentuálny bod. Ale ak chcú štáty starého kontinentu pôsobiť ako dostatočne odstrašujúca sila a investovať do armád aspoň tri percentá HDP, bolo by to podstatne vyššie číslo.

Ako príklad môže poslúžiť Spojené kráľovstvo, ktoré aktuálne spĺňa cieľ NATO, no ak by sa chcelo dostať na tri percentá HDP, muselo by podľa hlavného ekonóma britského Inštitútu pre fiškálne štúdie zvýšiť vojenské výdavky o viac ako 40 miliárd dolárov, čo je dvakrát viac, ako vynakladá na svoj justičný systém.

Schlepper upozorňuje, že to nie je jednoduché, čo bolo vidieť napríklad vtedy, keď sa „Nemecko pokúsilo znížiť dotácie na poľnohospodársku naftu a farmári vyšli na protest“.

Ochotu strádať nevidno ani v Taliansku. Tamojší bývalý financmajster Lorenzo Codogno uviedol, že pre štát, ktorého dlh vlani presiahol 140 percent HDP, bude „náročné“ dosiahnuť cieľ NATO, „ak nebude existovať žiadna špeciálna výnimka v rámci pravidiel alebo nebudú zapojené peniaze EÚ“.

Dodal, že „ruská hrozba sa nevníma ako dostatočne nebezpečná na to, aby ospravedlnila povedzme znižovanie výdavkov na sociálne zabezpečenie.“

Prieskum ukázal, že iba 28 percent Talianov si myslí, že ich krajina by mala zvýšiť vojenské výdavky, zatiaľ čo 62 percent chce, aby sa vynaložilo rovnako alebo menej.