František priniesol tieto odhalenia v knihe Nasledovník, založenej na rozhovoroch, ktoré s ním viedol korešpondent španielskeho denníka ABC Javier Martinez-Brocal. Potvrdil v nej nesúhlas katolíckej cirkvi s LGBT manželstvami, opakovane však uviedol, že páry rovnakého pohlavia majú právo na právnu ochranu zákonmi o občianskych zväzkoch.
Väčšia otvorenosť k LGBT komunite je jednou z najvýraznejších čŕt 11-ročného Františkovho pontifikátu, na rozdiel od jeho predchodcu Benedikta XVI. Napriek tomu František uviedol, že sa ho Benedikt zastal pred skupinou nemenovaných kardinálov, ktorí sa k nemu prišli sťažovať na Františkovo "kacírstvo" ohľadom občianskych zväzkov.
Ako píše František vo svojej novej knihe, "kardináli prišli k Benediktovi domov a obvinili ma pred ním z podpory manželstva osôb rovnakého pohlavia".
Poprel nezhody s Benediktom XVI.
František v knihe poprel, že by mal akékoľvek osobné nezhody so svojím predchodcom počas bezprecedentného "obdobia dvoch pápežov", teda v čase od odstúpenia Benedikta XVI. z úradu v roku 2013 až do jeho smrti v roku 2022.
Zároveň však potvrdil, že mal komplikovaný vzťah s Benediktovým tajomníkom arcibiskupom Georgom Gänsweinom, ktorý vydal knihu Nič než pravda, kritizujúcu Františka iba niekoľko hodín po Benediktovej smrti.
"Uverejniť knihu, ktorá sa púšťa do mňa v deň pohrebu a nehovorí pravdu, je veľmi smutné," skonštatoval František.
Podľa agentúry DPA vo svojej novej knihe pápež František dokonca obvinil Gänsweina z "neľudskosti a z toho, že zneužil bývalého pontifika".
Dôverné podrobnosti o konkláve
V knihe František prezradil predtým dôverné podrobnosti o konkláve v roku 2005, ktoré zvolilo Benedikta XVI. za pápeža, a tiež o hlasovaní v roku 2013, v ktorom bol zvolený on sám. František uviedol, že sa mohol odchýliť od prísahy mlčanlivosti vzťahujúcej sa na kardinálov, pretože je pápežom.
František povedal, že v roku 2005, sa ho kardináli snažili „využiť“, aby zablokovali voľbu Benedikta – vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera. Zámerom podľa Františka nebolo zvoliť jeho, ale skôr vynútiť si kompromisného kandidáta po vyradení Ratzingera z kandidatúry.
„Potom mi povedali, že nechcú 'cudzieho' pápeža, inými slovami, netalianskeho,“ povedal František. Podotkol, že tento proces nebol ani tak o tom, že kardinálov inšpiruje Duch Svätý, ako skôr to bol chladný a tvrdý politický kalkul.
František povedal, že v roku 2005 ukončil spomenutý „manéver“ tým, že oznámil, že neprijme funkciu pápeža. Následne bol do nej zvolený Ratzinger. „On bol jediný, kto mohol byť v tej chvíli pápežom,“ povedal František a dodal, že aj on hlasoval za Ratzingera.
V roku 2013, po Benediktovej rezignácii, došlo podľa Františka aj k politickým manévrom. František, ktorý bol v tom čase kardinál Jorge Mario Bergoglio, povedal, že si to uvedomil až potom, čo sa za ním združovali kardináli, otravovali ho otázkami o cirkvi v Latinskej Amerike a naznačovali, že získava podporu.
Povedal, že mu konečne došlo, že by mohol byť pápežom, keď za ním 13. marca po obede, krátko pred posledným hlasovaním, pribehol španielsky kardinál Santos Abril y Castelló. Položil Bergogliovi otázku týkajúcu sa jeho zdravotnej spôsobilosti prevziať fyzickú náročnosť pápežstva, keďže oponenti predtým zjavne upozorňovali na jeho zdravie ako možnú prekážku jeho zvolenia.
„Eminencia, je pravda, že vám chýbajú pľúca?“ opýtal sa Abril. František mu odpovedal, že mu odstránili časť pľúc po infekcii dýchacích ciest. Keď kardinála ubezpečil, že operácia prebehla pred viac ako 50 rokmi, spomenul si, ako Abril poznamenal: „Ach, tie manévre na poslednú chvíľu…“ František v rozhovore zároveň poprel klebety, že plánuje akúkoľvek reformu pravidiel konkláve pre budúce voľby pápeža.
Pápež František (87), ktorého trápi zhoršujúce sa zdravie, zároveň prehovoril o plánoch na svoj pohreb. V rámci nich avizuje pozmenené a zjednodušené obrady pre seba a svojich nasledovníkov. Telo zosnulého pontifika napríklad už nemá byť pred vložením do rakvy vystavené, tak ako to bolo u Benedikta XVI. a predošlých pápežov.
(tasr, sita, reuters, ap, dpa)