KDH si vykonštruovalo svojho vlastného Korčoka

Výzva europoslankyne za KDH Miriam Lexmann a viacerých jej kolegov, aby Korčok počas Veľkej noci prejavil svoje „veriace sklony“ účasťou na sviatočných obradoch, a tým sa prezentoval aj v kampani, mala výpovedné vyústenie.

Pravdaže, pani Lexmann dúfala, že sa z pragmatických dôvodov kresťanskými demokratmi podporený kandidát pokúsil prejaviť aspoň formou, že je „jedným z nich“. Aby sa nemuseli toľko brániť, že podporili ideového súpera.

Korčok túto výzvu prijal. Svojským spôsobom. Na sociálnej sieti zverejnil záber zo stretnutia s evanjelickou farárkou Annou Polckovou, ktorá je v progresívnych kruhoch oslavovaná ako ikona modernej progresívnej viery a LGBTI aktivizmu.

Progresívci tlieskali. Podaril sa im totiž dvojaký úlovok: Korčok prejavil správne, dúhovo-pokrokové chápanie svojej viery a zároveň konzervatívcom naplnil požiadavku formulovanú Lexmann. Stretol sa s farárkou v kostole a ľuďom zaželal radostnú Veľkonočnú nedeľu.

Pani Polcková nereprezentuje katolícku ani evanjelickú cirkev a ani obrovské množstvo ich veriacich. Reprezentuje len okrajový progresívny prúd, ktorý sa s výsadkom „progresívnych veriacich“ na kandidátke a rôznymi insitnými „nekázňami“ v novinách snaží presviedčať, že tá pravá viera je vlastne progresívna.

Polcková vystupuje vo farárskom rúchu ako progresívna aktivistka, presadzujúca idey LGBTI hnutia proti biblickému svetonázoru, využíva na to prostredie chrámu, v ktorom rôzni iní aktivisti zosmiešňujú jej cirkev (Michal Havran) a tak vytvára nové zákopy vnútri cirkvi. Podobne ako kedysi Pacem in terris.

V tomto prekračujú hranice náboženstva a politiky azda ešte výraznejšie, ako toľko napádaný Marián Kuffa.

Tento prešľap, ktorý mal byť pokusom o úlovok v konzervatívnych vodách, pôsobil ešte horšie, ako Korčokova podpora od Roberta Bezáka. Ten ho skrytým homofóbnym výrokom podporil tým, že vraj to bude skvelé, ak náš prezident bude vítať zahraničné návštevy so svojou manželkou.

Kadiaľ ide KDH?

Ťažko povedať, či Korčok pri svojej podpore Polckovej LGBTI ideológie, ktorá je voči cirkvi otvorene nepriateľská, konal z nevedomosti alebo z pohŕdania KDH.

V každom prípade, to, čo si dovoľuje pri snahe nadbehnúť ich voličom, už nenesie len znaky nepochopenia, ale rovno arogancie.

Najväčší problém je to pre KDH, ktoré si v tom nechá skákať po hlave a ešte mu pritom z vďačnosti aj bozkáva nohy.

KDH totiž Korčoka nedávno predstavilo ako zástancu tradičných hodnôt. Vraj preto, že žije v stabilnom manželstve. To však nie je politická a ani názorová kategória. Spor o tradičné verzus progresívne politické hodnoty sa v tejto sfére predsa odohráva v rámci konkrétnych politík, ktoré daný kandidát presadzuje alebo podporuje. Korčok presadzuje registrované partnerstvá (ktoré sú vzhľadom na procedúry Európskeho súdu pre ľudské práva faktickým presadením manželstiev homosexuálnych párov). 

Podľa objektívnych kritérii (medzi ktoré rozhodne nepatrí forma jeho osobného života), je nepochybne liberálnym kandidátom. To neznamená, že je horlivým progresívcom. Ale rozhodne sa o ňom nedá hovoriť ako o politikovi, ktorý „garantuje hodnoty KDH“, ako to o ňom hovorí predseda strany Milan Majerský.  

Medzi ne podpora inštitucionalizovaných zväzkov pre rovnakopohlavné páry rozhodne nepatrí. Podobne sa strana vyrovnala s Korčokovou podporou pre potratovú legislatívu, kde kandidát ako obvykle kráča s prúdom.

Napriek tomu si KDH vyfabulovalo svoju vlastnú verziu Korčoka. Tá zjavne nesedí s realitou.

Ak by KDH pragmaticky podporilo Korčoka až pred druhým kolom – po tom, ako z volieb vypadnú aspoň čiastočne konzervatívni kandidáti –, pričom by si od neho vypýtala nejaké gesto rešpektu k tomuto prostrediu, nebolo by na tom nič zvláštne.

Pre opozičnú stranu, ktorá má obavy z ovládnutia štátu Smerom a jeho spojencami, vlastne ani nezostávala iná možnosť.

KDH však konalo inak. Korčoka podporilo už pred prvým kolom a to bez toho, že by vôbec prejavil záujem o rešpekt k prostrediu konzervatívneho voliča a že by vôbec porozumel tomu, ako uvažuje a z čoho má obavy. Naopak, veľké obavy tohto prostredia označil fakticky za bludy.  

Korčok sa prejavil jednoducho tak, ako to od neho KDH mohlo očakávať. On si ich prefackáva z jednej i druhej strany, a zároveň žiada bezpodmienečnú podporu. V normálnom svete by mu to neprešlo. Ale kresťanskí demokrati tomu zatlieskajú a v Korčokovom volebnom štábe jeho víťazstvo v prvom kole oslavujú s nadšením.  

Tento prístup zapadá do dlhodobejšieho trendu KDH, v ktorom predsedníčka poslaneckého klubu hnutia Martina Holečková už dávnejšie kritizovala konzervatívnych politikov, ktorí si dovolili predkladať kozmetické návrhy na podporu tehotných žien, čo zvažujú potrat, pretože vraj títo politici „vzbudzujú vášne“.

Skrátka, konzervatívni politici by podľa nej nemali robiť svoju prácu a otvárať konzervatívne témy, pretože znervózňujú liberálnych oponentov. Hlásať čosi, čo sa ich liberálnym partnerom nepáči, je skrátka vytváraním nepriateľstva.

Podľa slov predsedu strany garantom hodnôt KDH v tejto prezidentskej kampani je Ivan Korčok.

Tento prístup bude medzi prívržencami strany iba podporovať podozrenie, že KDH by vo vláde s progresívcami nedokázalo brániť najväčším pokrokárskym excesom a zväčšovať skupinu tých konzervatívnych voličov, čo hnutie považujú za služobníka progresívnych záujmov, ktorých úlohou je pomôcť progresívcom uchopiť moc a následne spáchať rituálnu samovraždu.

Presne podľa progresívnych predstáv o KDH. Konzervatívci sú pre nich iba nadstavba, ktorá má poslúžiť a následne neprekážať.