Dominik Stroukal

Keď sa na konci marca Christopher Waller postavil pred svoje publikum, hneď v úvode vyhlásil, že dáta "ktoré sme tento rok zatiaľ dostali, ma zneistili ohľadom rýchlosti ďalšieho pokroku," čo v sále aj ďaleko za jej hranicami zarezonovalo. Tak veľmi, že sa to prepísalo do vyšších výnosov na dlhopisovom trhu a na silnejšom dolári.

"Stále nie je kam sa ponáhľať," hovorí opakovane a dokonca tak nazval celú svoju reč. Nadväzuje tak na svoj februárový príhovor, ktorý nazval Prečo to náhlenie?. Nohy môžu zostať na stole, znižovať (úrokové) sadzby zatiaľ ešte nie je potrebné. Zatiaľ čo ešte nedávno to vyzeralo, že by mohli prísť tri kolá znižovania sadzieb, teraz už to vyzerá skôr na jedno či dve.

Spojené štáty zažívajú podobnú situáciu ako my v strednej Európe, keď síce inflácia významne klesla, ale jej vnútornú dynamiku je ešte potrebné sledovať. Napríklad kvôli tomu, že oveľa silnejší pokles zaznamenal tovar než služby. Ceny v službách stále rastú vysoko nad cieľom centrálnych bánk, ale na druhej strane ešte stále vidíme relatívne nízku nezamestnanosť a inflačné tlaky z trhu práce. Presvedčivá pre Wallena nie je ani jadrová inflácia, ktorá rastie stále rýchlo.

Ak ďalší predstavitelia amerického Fedu Wallena vypočujú a vezmú si k srdcu jeho opatrnosť v znižovaní sadzieb, tiež si nakoniec môžu dať nohy na stôl a tlmiť nádeje finančných trhov na uvoľnenejšiu menovú politiku. Je to reálne riziko nielen pre finančné trhy, ale aj pre trh práce, kde by nezamestnanosť mohla ešte o niečo vyrásť.