Zelenskyj povedal, že Rusi mobilizujú 300-tisíc vojakov. Na Ukrajine sa obávajú kolapsu frontu

Zelenského slová korešpondujú s marcovými správami, ktoré zverejnil nezávislý ruský mediálny kanál Vjorstka, ktorý informoval, že ruské ministerstvo obrany plánuje v blízkej budúcnosti poslať do vojny ďalších 300-tisíc ľudí. Vjorstka sa vtedy odvolávala na štyri zdroje z prezidentskej administratívy a regionálnych vlád a vysokého predstaviteľa ministerstva obrany.

Rusi získavajú nové posily aj dobrovoľne v reakcii na teroristický útok v koncertnej sieni v Krasnogorsku, za ktorý ruské politické aj spravodajské vedenie obviňuje Ukrajinu. Tá zodpovednosť odmieta.

„Za posledný týždeň a pol zaznamenali vojenské odvodové miesta výrazný nárast počtu tých, ktorí chcú podpísať zmluvu o účasti v špeciálnej vojenskej operácii. Každý deň do armádnych kancelárií v celej krajine príde až 1 700 osôb, aby sa prihlásili k vojenskej službe. Celkovo za posledných desať dní podpísalo zmluvy o účasti v špeciálnej vojenskej operácii asi 16-tisíc občanov,“ cituje ruské ministerstvo obrany agentúra TASS.

Pokiaľ ide o personálne posily na strane Kyjeva, na otázku o konkrétnom počte jednotlivcov, ktorí majú byť mobilizovaní do ukrajinskej armády tento rok, Zelenskyj na tlačovej konferencii neurčito odpovedal: „Pokiaľ ide o presný počet ľudí, ktorí majú byť mobilizovaní, nemôžem povedať... Nepotrebujeme pol milióna."

Ruská ofenzíva je zrejme otázkou týždňov

Ukrajinský líder v nedávnom rozhovore pre americkú televíziu CBS News varoval, že Rusko sa pravdepodobne chystá na veľkú ofenzívu, ktorá by mala začať koncom mája alebo v júni.

Ešte skôr varoval pred veľkou letnou ofenzívou Oleksandr Pavľuk, veliteľ ukrajinských pozemných síl. Doplnil, že Rusko vytvára nový kontingent s viac ako 100-tisíc vojakmi.

Neexistuje nič, čo by pomohlo, tvrdí predstaviteľ

Vysokopostavené ukrajinské vojenské zdroje pre bruselský portál Politico pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že existuje vysoké riziko, že sa front zrúti, ak ruské sily skutočne začnú toto leto novú ofenzívu. Politico článok s týmto posolstvom zverejnilo v stredu.

Vysokí vojenskí predstavitelia, ktorí slúžili pod generálom Valerijom Zalužným pred tým, ako ho Zelenskyj odvolal, spresnili, že existuje vysoké riziko kolapsu línie, kdekoľvek sa Rusi zamerajú. Vojenský obraz je podľa nich ponurý.

Jeden zdroj dokonca tvrdil, že nie je „nič, čo teraz môže Ukrajine pomôcť, pretože neexistujú žiadne seriózne technológie, ktoré by Ukrajine mohli kompenzovať veľkú masu vojsk, ktoré na nás Rusko pravdepodobne vrhne. My tieto technológie nemáme a Západ ich nemá v dostatočnom počte“.

Čo môže nastať po prelomení línií

Skúsenosti z vedenia vojen vo všeobecnosti napovedajú, že hoci sú súčasné boje u nášho východného suseda do veľkej miery pozičné a neprichádza k zásadným územným ziskom, kolaps frontu môže dynamiku vojny výrazným spôsobom zmeniť. Témou by sa v priebehu pomerne krátkej doby mohlo stať prípadné dobytie Charkova a Odesy, teda druhého a tretieho najväčšieho ukrajinského mesta.

Ruský opozičný server Meduza tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin sa o dobytie Charkova pravdepodobne naozaj pokúsi, čo má otvoriť cestu k postupnému ukončeniu vojny. Portál to uviedol s odvolaním sa na vyjadrenia jedného zdroja z ruskej vlády a jedného vysokopostaveného člena Putinovej strany Jednotné Rusko.

Ukrajinci medzitým pracujú aj na opevňovaní Odesy a jej okolia za pomoci desiatok kusov techniky a množstva mužov. Oleh Kiper, vedúci regionálnej vojenskej správy v Odese, na margo toho skonštatoval, že posilnenie obranyschopnosti tohto prímorského regiónu je prioritou. Odesa má pre Ukrajincov obrovský vojenský, obchodný, ale aj historický význam. Na anexiu tohto mesta nedávno vyzval aj ruský exprezident Dmitrij Medvedev.

Pád Odesy ako spúšťač západnej intervencie?

Z medializovaných informácií zo stretnutia medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a francúzskymi poslancami, ktoré sa uskutočnilo na začiatku marca, vyplynulo, že práve postup Rusov smerom k Odese by mohol iniciovať vyslanie západných jednotiek na Ukrajinu.

Priama vojenská prítomnosť na Ukrajine však zatiaľ nemá dostatočnú podporu a najnovšie ju opätovne odmietli aj Spojené štáty. Podľa ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena by taký krok by znamenal priblíženie sa k priamemu konfliktu s Ruskom.

„Naša politika je jasná. Politika prezidenta Bidena je jasná. Na ukrajinskej pôde nebudú žiadne americké jednotky,“ prehlásil člen garnitúry amerického prezidenta.

Vyslanie vojsk na Ukrajinu napokon odmietol aj Stubb na spomínanej konferencii so Zelenským. „Nie je dôvod, aby Fínsko posielalo svoje jednotky na Ukrajinu. Podporujeme Ukrajinu všetkými možnými spôsobmi“ [...], povedal.

Praha pomáha, ale problém chytá za chvost

Ukrajinci v rámci nástrojov, ktoré by mohli pomôcť odraziť alebo prinajmenšom spomaliť ruské ťaženie, skloňujú najmä muníciu. Tá však nemusí prísť včas a v potrebnom objeme. Český premiér Petr Fiala v utorok počas návštevy Litvy povedal, že Ukrajina dostane prvé dodávky munície získanej vďaka českej iniciatíve v priebehu júna, teda v čase, kedy môže krajina zápasiť s enormným tlakom agresora.

„Bez toho, aby som zachádzal do detailov, sme schopní dodať muníciu na Ukrajinu z tejto iniciatívy už v júni a potom postupne do konca roka tak, aby sme splnili očakávané dodávky v počte 100-tisíc kusov," povedal Fiala novinárom. Ukrajinci však hovoria o tom, že potrebujú milióny kusov.

Do slovníka Moskvy už patrí aj pojem vojna

Rusko pred niekoľkými dňami oficiálne zmenilo rétoriku, keď de facto prvýkrát priznalo, že na Ukrajine vedie vojnu, a nie „špeciálnu vojenskú operáciu“. „Sme vo vojnovom stave,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruský portál Argumenty a fakty.

„Áno, začalo sa to ako špeciálna vojenská operácia, ale hneď, ako sa vytvorila táto skupina, keď sa do toho zapojil kolektívny Západ na strane Ukrajiny, stala sa z toho pre nás vojna,“ povedal Peskov koncom minulého mesiaca.