Oproti decembrovej prognóze sa toho veľa nemení, pokračujeme v trendoch zo zimy, uviedol v úvode tlačovej konferencie guvernér NBS Peter Kažimír a dodal, že takáto nuda a absencia výraznejších výkyvov je momentálne vítaná.
"Potvrdzujeme v podstate trendy, ktoré sme ohlásili zime. V zásade to vnímam ako dobré správy, obzvlášť po obdobiach dramatických zmien a dramatických informácií," priblížil Kažimír.
Inflácia na Slovensku pokračuje v klesajúcom trende. V tomto roku má po dvoch rokoch, keď bola na dvojciferných číslach, vyše dvanásť percent v roku 2022 a jedenásť percent vlani, klesnúť pod tri percentá. Konkrétne na úroveň 2,8 percenta.
"Aktuálne všetky faktory hrajú v prospech znižovania inflácie," zdôraznil guvernér.
Kúpna sila Slovákov bude rásť
Utlmenie rastu cien v spojení so zvyšovaním nominálnych miezd, ktoré by mali stúpnuť o viac ako sedem percent, bude zároveň znamenať zvýšenie kúpyschopnosti domácností.
Reálne mzdy by mali podľa prognózy NBS rásť o viac ako štyri percentá. Trend by mal pokračovať aj v ďalších dvoch rokoch, keď prognóza hovorí o zvýšení o 1,5 percenta, respektíve 1,4 percenta v roku 2026.
Trend zvyšovania reálnych miezd je na Slovensku prítomný už niekoľko mesiacov, keď tento ukazovateľ v poslednom kvartáli 2024 medziročne vzrástol o 3,9 percenta.
Zatiaľ to však napriek postupnému zvyšovaniu reálnych miezd v uplynulých mesiacoch podľa guvernéra centrálnej banky nevyzerá tak, že by ľudia zvyšovali spotrebné výdavky. Práve naopak, začínajú omnoho viac sporiť, čo môže v krátkodobom horizonte mierne brzdiť ekonomický rast, pokiaľ sa úspory efektívne nepremieňajú na investície.
Hospodárstvo bude rásť dvakrát rýchlejšie než vlani
Slovenské hospodárstvo by malo podľa prognózy v porovnaní s vlaňajším rokom rásť dvojnásobným tempom. Konkrétne by mala ekonomika expandovať o 2,3 percenta. Rast HDP by mal o rok nato akcelerovať na 3,2 percenta, pred tým, ako sa v ďalších rokoch spomalí.
Silný by mal podľa NBS ostať aj pracovný trh.
Banka taktiež očakáva, že deficit rozpočtu verejných financií dosiahne v tomto roku vrchol. V nasledujúcich rokoch by mal podľa hlavného ekonóma NBS Reinera Martina postupne klesať.
Slovenský dlh by mal, práve naopak, rásť. A to v dôsledku vyšších úrokov, ktoré zdražujú náklady na obsluhu dlhu, rovnako ako aj pre spomalenie ekonomického rastu v ďalších rokoch. Dlh by sa mal vyšplhať do roku 2026 na úroveň 60,8 percenta HDP.
Čo sa týka menovej politiky, guvernér NBS sa odmietol vyjadriť, kedy by mohli úrokové sadzby začať klesať. A neuviedol ani to, ako dlho by potom mohla holubičia politika centrálnej banky pretrvávať. Naznačil však, že neočakáva návrat k negatívnym úrokovým sadzbám, ktoré tu boli počas minulej dekády.
Kažimír skonštatoval, že na otázku o znižovaní úrokových sadzieb nemôže odpovedať, keďže už budúci týždeň sa uskutoční zasadnutie guvernérov ECB, kde budú rozhodovať o menovej politike.
Trhy však očakávajú niekoľko znížení úrokových sadzieb o štvrť percentuálneho bodu. Odborníci aj centrálni bankári sa v uplynulých mesiacoch vyjadrovali, že zlacňovanie peňazí by mohlo prísť ešte pred začiatkom leta, čo ukazuje najmä na zasadnutie Európskej centrálnej banky, ktoré sa uskutoční 6. júna.