Depresie a príklon k liberalizmu. Zachráňme dievčatá

Tento jav je zjavný od roku 2020, ale pravdepodobne je len vyvrcholením dlhodobejšieho vývoja. Nemecký psychiater Michael Schulte-Markwort venoval tomuto fenoménu knihu Mutlose Mädchen – Depresívne dievčatá. Aké má tento jav spoločenské pozadie?

Nedávny prieskum American Enterprise Institute dospel k záveru, že biele ženy generácie Z (teda ženy narodené od polovice 90. rokov) sa výrazne prikláňajú k liberalizmu, 46 percent z nich sa identifikuje ako liberálne, zatiaľ čo medzi bielymi mužmi generácie Z je to len 28 percent. Samozrejme, nejde o liberalizmus v klasickom zmysle, ale skôr o to, čo sa v anglofónnom mainstreame a vo všetkých tu citovaných štúdiách a prieskumoch považuje za liberálne, presnejší preklad by bol ľavicový alebo progresívno-ľavicový.

Výrazný posun žien doľava

To je za roky meraní najväčší rozdiel medzi pohlaviami. Tieto genderové nožnice sa už nejaký čas roztvárajú. Zatiaľ čo politická orientácia žien a mužov sa v posledných dvoch desaťročiach držala na porovnateľných číslach, v posledných rokoch došlo k výraznému posunu žien doľava.

Mladé dievčatá a ženy priťahujú najnovšie odnože liberalizmu – kultúra sociálnej spravodlivosti, wokeness, kritická rasová teória a vo všeobecnosti ideológia, ktorej stredobodom je identita, teda presvedčenie, že všetko je sociálny konštrukt a že sa musíme oslobodiť od kultúrnych noriem a tradícií ako je rodina, materstvo, pohlavie. 

Tak napríklad v tohtoročnom prieskume na online výskumnej platforme Prolific na otázku Erica Kaufmanna "Ste viac za politickú korektnosť (ktorá chráni pred diskrimináciou) alebo proti nej (ktorá potláča slobodu prejavu)?" odpovedalo v prospech politickej korektnosti 64 percent britských žien vo veku do 30 rokov, v porovnaní so 48 percentami britských mužov v rovnakom veku.

Môžeme špekulovať, prečo je to tak. Jedným z prvých vysvetlení, ktoré sa ponúkajú je, že medzi vysokoškolákmi je výrazná prevaha žien (v USA, Británii, západnej Európe a u nás sa tento pomer pohybuje okolo 60 percent ku 40 percentám), a to v prostredí, ktoré sa prirodzene prikláňa k ľavici. Navyše, ženy študujú viac v humanitných a spoločenských vedách, kde je táto tendencia ešte výraznejšia ako v exaktných vedách.

Svoju úlohu zohrávajú aj určité osobnostné predpoklady. Spomínaná politická korektnosť sa spája s osobnostnou črtou príjemnosti, v ktorej majú ženy zvyčajne vyššie skóre. Ženy tiež bývajú výrazne konformnejšie. Safetyizmus, akási abnormálna posadnutosť bezpečím, je tiež viac vlastná ženám, ktoré sú menej ochotné riskovať ako muži. Kampane cancel culture možno považovať za nepriame formy agresie, čo je stratégia, ktorú uprednostňujú práve ženy.

Ďalším faktorom, ktorý zohráva významnú úlohu, sú sociálne siete. V spojení so spomínanými osobnostnými vlastnosťami a algoritmami navrhnutými tak, aby zvyšovali našu angažovanosť, prispievajú k radikalizácii používateľov. Tí, ktorí prichádzajú na sociálne siete s obavami z klimatických zmien, môžu po čase skončiť s patologickým strachom z nevyhnutnej apokalypsy.

To sa určite môže stať každému, ale ako uvádza psychologička Jean Twengeová vo svojej knihe Generations, práve liberálne dospievajúce dievčatá uvádzajú, že na sociálnych sieťach trávia najmenej päť hodín denne (neskôr v texte uvidíme, že čas skutočne strávený pred elektronickým displejom je ešte vyšší).

Nech už je príčina tohto trendu akákoľvek, pozrime sa na to, ako to ovplyvňuje mladé ženy a ich vzťahy s opačným pohlavím. Politická polarizácia vedie k rastúcej neochote chodiť s partnerom, ktorý nezdieľa politické názory. Podľa 86 percent Američanov je ťažšie chodiť s niekým, kto podporuje opačnú stranu z politického spektra, a to platí najmä pre ženy.

V zoznamovacích aplikáciách je možné naraziť na upozornenia typu "Žiadni republikáni" alebo možno filtrovať používateľov na základe ich ideologického presvedčenia. Existujú dokonca samostatné zoznamovacie aplikácie pre progresívcov (Lefty) a konzervatívcov (The Right Stuff). Trh je mimoriadne flexibilný.

Počet sobášov a pôrodov už teraz prudko klesá. Väčšina britských žien vo veku do 30 rokov je bezdetná a nevydatá. V Spojených štátoch je to podobné. (U tých vydatých je politická spriaznenosť s partnerom faktor, ktorý prispieva k vyššej spokojnosti s partnerom a nižšej rozvodovosti. A stabilné manželstvá sú nielen zdrojom spoločenskej súdržnosti a sú nevyhnutné pre blaho detí, ale prispievajú aj k pocitu osobného šťastia mužov a žien).

Klesajúca miera uzatvárania sobášov je dokonca hlavnou príčinou poklesu celkového šťastia v Amerike. Pre zaujímavosť, v USA je zosobášených 37 percent liberálov a 56 percent konzervatívcov. Zdá sa, že byť konzervatívne založený je pre pocit spokojnosti požehnaním; pre väčšinu konzervatívnejších respondentov je prirodzené vyznávať hodnoty a cnosti, ktoré vedú k spokojnému rodinnému životu. Platí to najmä pre konzervatívnejšie založené ženy.

Iná Snehulienka

Moderný liberálny príbeh vykresľuje manželstvo a rodinu ako hrozbu pre osobnú slobodu; akákoľvek forma záväzku alebo zodpovednosti je obmedzením. Klasické rozprávky sa prepisujú. Už to nie sú príbehy o nehynúcej láske, ktorá všetko prekoná. "Toto nie je rok 1937," hovorí Rachel Zeglerová, ktorá hrá Snehulienku v novej Disneyho verzii, ktorá práve prichádza do kín. "Napísali sme príbeh Snehulienky, ktorú nezachráni princ a určite nebude snívať o pravej láske; bude snívať o tom, že sa stane vodkyňou a naplní potenciál, ktorý sa v nej skrýva."

Sophie Lewisová (nar. 1988) vo svojom feministickom manifeste Abolish the Family / Manifesto for Care and Liberation [Zrušte rodinu/Manifest za starostlivosť a oslobodenie, pozn. red.] tvrdí, že nikto vám nemôže ublížiť viac ako vaša rodina, ktorá stojí v ceste autonómnej láske a spoločnej solidarite, je miestom plným tráum a bolesti – a preto ju treba zrušiť. 

Influencerka pôsobiaca na Instagrame pod prezývkou breadandflowers radí: "Najlepšia rada, ktorú môžem dať dievčatám snažiacim sa pochopiť život, je úplne ignorovať mužov... Myslím to vážne. Ignorujte, čo si o vás muži myslia, ignorujte ich neúprimné komplimenty a polovičatú romantiku. Sústreďte sa na svoj vlastný rozvoj. Venujte sa umeniu, športu, priateľom, divadlu, dobrovoľníctvu, ale nestrácajte čas snahou zapáčiť sa mužom. Budú tu pre vás, keď príde čas, a ak to budete chcieť. Ale nič vás neokradne o mladosť viac ako snaha, aby vás muži akceptovali." 

Speváčka Adele sa minulý rok v rozhovore pre Vogue priznala, že sa dobrovoľne rozhodla prevrátiť celý svet svojho dieťaťa a ísť za vlastným šťastím... aj keď v manželstve nebola nešťastná. Nebolo to hrozné, ale bolo by to hrozné, keby nedala prednosť sebe. Popovú speváčku, ktorá po desiatich rokoch opustila svojho partnera, médiá oslavujú za jej vlastný rozvodový album 30. Na Instagrame je autorkou dvojsekundového sloganu "Rozvod, baby, rozvod!" a predáva náhrdelníky s nápisom Rozvedená.

Zväčšujúce sa rozdiely medzi pohlaviami však nie sú jediným alarmujúcim faktom. Dievčatá z generácie Z prechádzajú veľkou duševnou krízou. Tridsať percent z nich uviedlo, že v roku pred prieskumom vážne uvažovali o samovražde. Práve mladé liberálne ženy trpia duševnými problémami najviac. Na otázku "Povedal vám niekedy lekár, že máte duševnú chorobu?" odpovedalo viac ako 56 percent bielych, liberálne orientovaných dievčat vo veku 18 – 20 rokov pozitívne.

Jedným z vysvetlení je, že liberáli využívajú externý locus of control (niečo ako centrum riadenia, termín, ktorý vymyslel psychológ Julian Rotter a používa sa v sociálnej psychológii na označenie miery, do akej jednotlivci veria, že sú schopní riadiť a kontrolovať výsledky svojho konania) – to znamená, že sú presvedčení, že ich životy sú riadené vonkajšími faktormi, ako je patriarchát alebo nadvláda bielej rasy.

Tento pohľad sa spája s horšími výsledkami v oblasti duševného zdravia, pasívnymi stratégiami zvládania záťaže, pocitmi bezmocnosti a rezignácie, ako aj s vyšším rizikom samovražedného správania. Naopak, konzervatívnejšie založení ľudia majú väčší pocit kontroly nad vlastným životom. Celkom logicky potom locus of control súvisí s psychickou odolnosťou a má vplyv na stres u dospievajúcich.

Je prirodzene ťažké pozerať sa do budúcnosti s nadšením, keď počúvate údajné feministky, ktoré vám hovoria, že váš neúspech nie je vaša vina, ale dôsledok patriarchátu, že spokojnosť s vlastným telom nemá nič spoločné s vašimi stravovacími návykmi alebo športom, ale s postojmi spoločnosti, že ste vlastne obeť, ktorá neznesie hlúpe sexistické vtipy ani takzvané mikroagresie – a že vás heterosexuálni muži nenávidia. A že s tým nemôžete nič robiť, len sa hnevať. Tento naratív potom preberajú médiá a korporácie vo svojej komunikácii.

V pasci

Mladé ženy a dievčatá sa nie vlastnou vinou ocitajú v pasci. Môžeme ich ľutovať alebo sa vysmievať z ich influenceriek – čo nikomu nepomôže. Musíme dievčatám ponúknuť to, čo najviac potrebujú – presvedčivé a atraktívne protiargumenty a pozitívne perspektívy. Musíme vytvoriť priestor mimo akademickej pôdy a mimo algoritmov sociálnych médií, kde môžu myšlienky slobodne plynúť. 

Generácia Z má oveľa menej životných skúseností ako predchádzajúce generácie: menej chodia na rande, menej ich má skúsenosť s brigádou či inou formou práce, menej dokonca chodia von. 

Ešte v roku 2016 dospel vládny výskum vo Veľkej Británii k záveru, že tri štvrtiny detí trávia menej času vonku (t. j. v parkoch, lesoch a na ihriskách) ako odsúdení vo väzení. Pritom práve pri týchto aktivitách deti a dospievajúci získavajú motorické a sociálne zručnosti. Ich chápanie sveta je tak čoraz viac založené na tom, čo počujú vo vzdelávacích inštitúciách, čítajú v lifestylových časopisoch a vidia na obrazovkách mobilov, kde sa stále opakuje ten istý príbeh.

A sú to práve rodičia, ktorí musia aktívne zasiahnuť proti ideológiám, ktoré dievčatám vštepujú predstavu vlastnej bezmocnosti, odmeňujú obete, znevažujú mužov a ktoré zmysluplné záväzky, ako je rodičovstvo, predstavujú ako patriarchálnu pascu. Je to v záujme duševného zdravia dospievajúcich.

A absolútne kľúčové: musíme dievčatá dostať preč zo sociálnych sietí. Rodičia by mali čo najviac oddialiť vstup svojich dcér na sociálne siete, ktoré na ne pôsobia toxicky. Sú to platformy, ktoré nielenže ponúkajú extrémne ideológie, ale odvádzajú dievčatá od skutočného života, skutočných vzťahov, odolnosti a získavania poznatkov o živote na základe reálnych skúseností. Podľa najnovších zistení prieskumu Gitnux z januára tohto roku strávia americké tínedžerky každý deň pred obrazovkou v priemere 7 hodín a 22 minút.

Je načase začať brať sociálne médiá a iné aplikácie určené na vytváranie angažovanosti (t. j. závislosti) u používateľov rovnako vážne ako alkohol alebo hazardné hry, pretože sú škodlivé pre svojich používateľov a spoločnosť. K dospievaniu dievčat patrí určitá neistota v súvislosti s vlastným vzhľadom, úzkosť, zraniteľnosť a perfekcionizmus; všetci to poznáme.

Je však nesmierne náročné dospievať vo svete instagramových influencerov, Tiktok filtrov, online porna, online psychologických testov (Diagnose Your Autism) a reklám na psychofarmaká na ADHD. Dnes sa komerčné spoločnosti prvýkrát v masovom meradle dokážu dokonale zamerať na tieto zraniteľné miesta dievčat a využiť ich.

Ak sa nám nepodarí zvrátiť tieto negatívne trendy a zachrániť tieto dievčatá, ktoré v súčasnom svete nevidia východisko, ak ich budeme naďalej vystavovať rozdeľujúcej liberálnej ideológii, priepasť medzi mladými ženami a mužmi sa bude prehlbovať. Ak túto priepasť neprekonáme, ženy a muži na to doplatia – a mnohí z nás budú tejto bezútešnej budúcnosti čeliť v úzkosti a osamotenosti.

V diskusii pod článkom Why Im Worried About The Rise of Liberal Women od novinárky Freye Indie, z ktorého som väčšinou čerpala, som našla komentár používateľky Nogy Sklarovej, ktorá túto tému výstižne uzatvára: "Ako 72-ročná bezdetná žena vám všetkým radím: "Vykašlite sa na tie kecy, vezmite si poriadneho muža a založte si rodinu. Na ostatnom takmer nezáleží, nech sa feministky hoci zbláznia."

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.